V Tichomorí vás ľudožrúti nezjedia
Aj vaším snom je užiť si krásne biele pláže s tyrkysovým morom? Čo tak zavítať na malé tichomorské ostrovy, ktoré sú pre nás také vzdialené… Kde
je krajší podmorský svet ako v ktoromkoľvek dokumente? Ale čo domorodci? Moja mesačná cesta krížom cez Tichomorie nebola len o plážach či ľudožrútoch, ale aj o poznaní málo známej histórie. Aj o tom je cestopis „V Tichomorí vás ľudožrúti nezjedia“.
Prečo si stále myslíte, že sme ľudožrúti?“ rozčuľuje sa Papuánec v hlavnom meste Port Moresby. „Veď to už dávno neexistuje a ani to tu nebolo také rozšírené, ako to prezentuje turistický priemysel.“ Pokračuje James v monológu sťažností v miestnom bare pri pivku. Už mesiac som na ceste po tichomorských ostrovoch a toto asi najviac hnevá miestnych obyvateľov. Je pravda, že ľudožrútstvo tu bolo ešte pred 100 rokmi, ale to neznamená, že ľudí jedli denne. To všetko malo skôr rituálny charakter a hlavne išlo o výnimočnú udalosť. K tomu sa ale dostaneme neskôr.
Zrušili nám víza
Nedávno som si povedal, že už bolo dosť chodenia po rôznych púšťach, pralesoch či odľahlých krajinách a treba výraznú zmenu. Prstom som blúdil po mape sveta, až som narazil na obrovskú vodnú plochu menom Tichý oceán, kde som ešte nikdy nebol. Táto časť planéty je v našich predstavách spojená ako drahá destinácia a nejeden cestovateľ si myslí, že dostať sa sem je veľmi komplikované. Ale vedeli ste, že minulý rok nám takmer do všetkých tichomorských štátikov zrušili víza a otvorili nové letecké spojenia, ktoré skracujú cestu aj o desať hodín? A že tráviť dovolenku na ostrovoch, ako je Fidži či Vanuatu, je rovnako drahé ako keby ste cestovali do Číny či Japonska? Neveríte? Prečítajte si o tom alebo sa vydajte sami na cestu do málo známych krajín.
Najťažšie boje
Moja mesačná cesta viedla do malých ostrovných štátov. Prešiel som Fidži, Vanuatu, Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu a najmladší ázijský štát Východný Timor. Mám rád aktívnu dovolenku a tu som si myslel, že budem viac odpočívať. V hlave som mal predstavu, že v týchto odľahlých končinách toho nie je veľa na objavovanie. Ako som sa len mýlil! Sú to miesta, ktoré sú spojené hlavne s históriou druhej svetovej vojny. My v Európe máme zafixované, že najťažšie boje sa odohrávali na európskej pevnine. Skúste toto povedať miestnemu obyvateľstvu, tak dostanete možno lopatou po krížoch. Japonsko veľmi dlho okupovalo tichomorské ostrovy a chcelo sa takto dostať až do USA. Po prekvapujúcom útoku na Pearl Harbor vstúpili USA do vojny a začali ťažké boje s dobre vycvičenou cisárskou armádou. Ak by ste sa spýtali amerického vojaka, kde by radšej bojoval, či v Pacifiku alebo v Európe, asi by si vybral náš starý kontinent. Nielen fanatické jednotky Japoncov, ktorí desili samovražednými útokmi, ale aj exotické choroby, ktoré vyslovene kosili vojská USA, Austrálie alebo Nového Zélandu. Na takmer každom ostrove sú cintoríny vojenskej techniky. Nadšenci druhej svetovej vojny budú vyslovene prekvapení z takého množstva zachovaných lietadiel, vyloďovacích člnov, diel, áut, ale aj tankov či potopených krížnikov. Skvosty v hĺbkach „Najlepšie podmorské potápanie k vrakom lodí je na Šalamúnových ostrovoch,“ hovorí mi Slovák Martin, ktorého stretávam náhodou na letisku v tamojšej metropole Honiara. „Toto je ešte taký neobjavený raj pre potápačov. Všetci sa hrnú niekam do Indonézie, ale sami nevedia, že skutočné skvosty sa nachádzajú v miestnych atoloch,“ zasvätene mi rozpráva Martin a ukazuje na mape miesta, kde sa potápal, ale aj fascinujúce fotky. Na jednej fotke vidím potopený japonský krížnik a rozoznávam delá či strieľne. Šalamúnove ostrovy si najviac „užili“ vojenské operácie. Ako Európa má svoj Stalingrad, tak Pacifik má svoj Guadalcanal, kedy Japonci utrpeli zdrvujúcu porážku. „Boje proti Japoncom boli aj preto ťažké, že nikto sa nechcel vzdať. Bojovali do posledného muža. Vzdanie, a bolo jedno, či to bol vojak alebo žena, sa považovalo za niečo neodpustiteľné,“ zasväcuje ma do tajov pre Európana neznámej histórie John, ktorý tu pracuje ako turistický sprievodca. „Na mnohých tichomorských ostrovoch chránili Japonci svoje územia aj do roku 2000. Neprenikla k nim kapitulácia cisára a oni si mysleli, že stále je vojna.“ Kamarát tomu nechce veriť a John vytiahne pripravené noviny, kde je vidieť na vyblednutom papieri starčeka, ako hrdo drží už starožitnú zbraň.
Lávový ohňostroj
Na každom kroku nejaký pomník či spomienka na ťažké boje. Ale nebojte sa, neuvidíte tu len stopy po druhej svetovej vojne. Takisto sa vám bude páčiť miestna fauna a flóra. Ak by som mal vyzdvihnúť to najkrajšie, tak určite jeden z piatich najaktívnejších vulkánov na svete. Na ostrove Tanna, ktorý patrí Vanuatu, sa nachádza sopka, kde môžete vidieť chrliacu lávu 24 hodín denne. Výhodou tohto vulkánu je aj to, že je veľmi ľahko prístupný a nemusíte sa sem driapať celé hodiny. Za päť minút ste hore a pozeráte lávový ohňostroj, ktorý by sa vyrovnal známym silvestrovským destináciám. Stojíte na okraji ohromného krátera a počujete, ako to dole „buble“. Obrovský dym a naraz bum! Trochu sa aj zatrasie zem a v tom momente vyletí do veľkej výšky žeravá láva ako v prírodopisnom filme! Tých otrasov a erupcií za dve hodiny sme si užili až-až. Najlepšie je sem prísť podvečer, lebo príliv ovplyvňuje aktivitu sopky. Predsa tá láva oveľa lepšie žiari v noci ako cez deň.
V cestovateľskom tranze
Alebo sú krajšie vodopády na hlavnom ostrove Vanuatu? Ostrov Vanuatu obídete prenajatým autom za jeden deň a všade narazíte na odbočky na miestne vodopády, ktoré sa nachádzajú v tropickom pralese. Každý by ale asi povedal, že najviac ho zaujímajú pláže. Tak verte, že ani obrázky v rôznych časopisoch nedokážu vystihnúť tú krásu, ktorá panuje okolo každého ostrova. Ten nechutný tyrkys s bielym pieskom, ktorý je hebký ako múka, čistá voda, bohatý koralový a podmorský svet vás rýchlo dostanú do cestovateľského tranzu. Odporúčam sa previezť na niektorý ostrov helikoptérou, aby ste z výšky sledovali rôzne atoly, okolo ktorých je tyrkysová voda. Len si pripravte dostatok miesta na svojej pamäťovej karte! Pre mnohých ľudí je vysnívaná dovolenka na Tahiti. Ale verte, že rovnakú krásu nájdete aj tu.
Zákerné morské krokodíly
Mne sa najviac páčilo na ostrove Atauro vo Východnom Timore. Aj Darwinská univerzita vyhlásila miestny podmorský svet za najväčšiu biodiverzitu, aká existuje. Na malej ploche tu nájdete viac ako 680 rôznych druhov rýb a koralov. Koraly hrajú rôznymi farbami ako v dokumentárnom filme. Zelené, modré, oranžové, fialové, do toho rybky všelijakých tvarov a farieb. „Východný Timor je ešte mimo hlavných turistických trás. Ale to sa o chvíľu zmení,“ hovorí Austrálčan, ktorý sa sem nasťahoval pred pätnástimi rokmi a má svoj hotelík na pláži, kde býva. „Celý život som sa za niečím naháňal, ale až tu som objavil pokoj v duši a zostal som tu. Čo potrebujem k životu? Každý deň si nalovím ryby, mám pravidelný príjem z hotela a večer si otvorím pivko. Ani internet tu nefunguje,“ zasmeje sa a otvorí si svoje ďalšie pivo. Na druhý deň ma berie k ďalšej koralovej bariére. Popritom okolo nás skáču delfíny rôznych druhov. „Pozri na jedenástu hodinu!“ A z ničoho nič sa tu objaví aj veľryba! Len tak. Chcete väčší dôkaz, že toto je raj na potápanie či šnorchlovanie? Atauro má aj tú výhodu, že tu nežijú morské krokodíly. „Inde na pobreží sa ľudia ani nejdú kúpať, lebo hrozí útok od jediných morských krokodílov. Sú to veľmi zákerné tvory a možno aj preto sa ľudia boja chodiť do Východného Timoru,“ dodáva austrálsky hotelier.
Kmeň hlinených hláv
A čo miestna kultúra? Každý ostrov má špecifickú kultúru. Najrozmanitejšou časťou je však Papua-Nová Guinea. Žije tu viac ako 800 kmeňov, ktoré stále udržiavajú svoje tradície. „Každý rok sa stovky miestnych kmeňov stretnú v meste Goroka a ukazujú svoje zvyky, tance a hlavne kostýmy,“ hovorí sprievodca Paul, ktorý patrí do kmeňa takzvaných hlinených hláv. Prečo? Tento kmeň chodil na lov a obraňoval svoj kmeň s hlinenými helmami, ktoré ich mali nielen chrániť, ale aj vzbudzovať rešpekt. Papua-Nová Guinea má veľmi zlé meno vo svete a ja neviem ani prečo. Aj ja som sa najprv obával o bezpečnosť, ale nakoniec je všetko trochu inak.
„Ľudia nás spájajú s ľudožrútmi. Posledný prípad kanibalizmu sa však vyskytol v roku 1980 na ostrovnom štáte Vanuatu a nie tu. Ak niekto chcel zjesť človeka, tak to musela byť veľmi výnimočná udalosť,“ vysvetľuje James. „A ktorá časť človeka je najlepšia? No predsa predlaktie, kde je najjemnejšie mäso. Stehno, naopak, nie je príliš chutné,“ dodáva. Keď vidí jemné zdesenie na mojej tvári, usmeje sa so svojimi do červena sfarbenými betelovými zubami a odprisahá, že on človeka nejedol, ale jeho dedo áno. Ale to už bolo veľmi dávno. Mesiac cesty po tichomorských ostrovoch prešiel ako lusk. Očakával som len oddych, pláže a dostal som omnoho viac. Tie najúžasnejšie zážitky! Navyše, v súčasnosti je cestovanie sem veľmi jednoduché, a to aj vďaka zjednodušenému vízovému režimu. Tak ako, zlákal som vás dostatočne?
Fidži, Vanuatu, Šalamúnove ostrovy, Papua Nová Guinea a Východný Timor je dnes bez víz. Najlepšie sa lieta do Tichomoria cez Korean air na Fidži, ktoré je takou vstupnou bránou do celej oblasti. Letisko Nadi je niečo ako Bangkok pre JV Áziu. Odtiaľto lietajú na všetky ostrovy kvalitné a hlavne spoľahlivé letecké spoločnosti. Najlepším obdobím na cestu je od apríla do novembra, kedy nie je obdobie dažďov. Mesačný trip aj s letenkami (14 preletov), bývanie v 4 hoteloch, strava ma vyšlo na 4800 Eur. Podobnú cestu predávajú slovenské cestovky od 15 000 Eur. Dnes platí, že čím skôr spravíš rezerváciu leteniek, tak vieš ušetriť stovky eur.
Chcel by si sa potápať s veľrybami? Na ostrove Tonga to vieš zažiť! Pozri cestovateľské rady tu
Máš otázky na cestopis „V Tichomorí vás ľudožrúti nezjedia“? Daj do komentu a radi odpovieme.
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
