Ukrajujeme prvé kilometre z celkovej dĺžky 9288 kilometrov. Monotónny zvuk „ttt ttt“ sa stal našim spoločníkom na najbližšie dni.
Aj keď už nejde o najdlhšiu železnicu na svete, stále patrí asi k najväčším snom pre všetkých milovníkov vlakov. Našim cieľom boli mestá ako Moskva, Jekaterinburg, Novosibirsk, Akademgorodok, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok.
Práve brezy sú symbolom celej cesty. Toľko briez si ešte v živote nevidel. Ono keby si sa zobudil vo vlaku na tretí deň, vlastne nič ti neujde. Vonku sú stále brezy a sem tam nejaké dedina. Až tu pochopíte, prečo sa dedine povie „derevňa“. Všetko z dreva.
Zabudnite na Moskvu či Petrohrad. Ako Bratislava nie je Slovensko, tak Moskva nie je Rusko. Tu vám domáci vysvetlia, aká je skutočnosť a hlavne ako sa tu žije. „Prežili sme blahobyt za Brežneva, prežijeme blahobyt aj za Putina,“ zasmeje sa Ivan a zapije to stakanom vodky.
Práve tie príbehy ľudí vám lepšie poodhalia skutočné Rusko. Zabudnite na propagandu. Vlak vám ukáže skutočné problémy, radosti a strasti domácich. Tentoraz som cestoval aj s policajným šéfom zo Soči, ktorý si niesol v igelitke peniaze do mesta Perm, aby vyplatil splátku za nové autá BMW. „Ak budeš mať problém, hneď zavolaj! Hodí už dvanásty stakan vodky do seba a veľkopansky nechá veľké sprepitné čašníčke.“