Somálsko alebo expedícia k najvýchodnejšiemu bodu Afriky (1.časť)
Už ste boli na expedícii, na ktorej ste nevedeli, ako sa dostať k cieľu? Viete si predstaviť, že ani domáci príliš netušili, ako dosiahnuť bod, o ktorom ste doma snívali? Dajú sa také cesty vôbec vymýšľať v 21. storočí, keď máme mapy, aplikácie a internet? Cestopis „Somálsko alebo expedícia k najvýchodnejšiemu bodu Afriky“ vás zoberie na menej známe miesta.
Verte, že takzvaných bielych miest na mape sveta je obrovské množstvo a je len na nás, kedy sa vyberieme tieto nepoznané oázy prebádať. My sme si takýto bod vybrali v Somálsku, kde sme chceli navštíviť dva najvýchodnejšie body pevninskej Afriky, Dvadsať rokov sa tam vraj nikto nedostal. Dôvod? Vojna, hladomor, piráti a neskutočne neprehľadná situácia.
Minulý rok sme prešli veľký kus Somálska a vtedy nám napadlo, či by sme nešli aj na najvýchodnejší bod pevninskej Afriky. Pýtam sa Aliho, či je to vôbec možné a on po dlhom uvažovaní nad čiernym čajom povie: „Pozri, dá sa to, ale nikdy som tam nebol a nepoznám nikoho, kto by sa tam v poslednom období vybral.“ Ali sa špecializuje na expedície po Somálsku. „Už sme podnikli všetko možné, ale toto je fakt ťažké. No, skúsime to,“ povedali sme si v minulý rok v Mogadišu.
Ubehol takmer rok a Ali mi píše: „Martin, dá sa to pripraviť, ale nikto nepozná cestu. Našiel som jedného vodiča, ktorý sa pohyboval v okolí a pozná miestne podmienky. Prosto naložíme autá a uvidíme, kam sa dostaneme.“ Čítam Aliho správu, na jednej strane sa ma zmocní zvláštny pocit z dobrodružstva a na druhej obava z neznámeho. Už som organizoval mnohé cesty na menej známe miesta, ale vždy sme sa vedeli odraziť od nejakej informácie, ktorá nám priblížila prostredie a podmienky. Tu sme sa vedeli oprieť iba o istého vodiča, ktorý bol v spomínanej oblasti pred mnohými rokmi.
Volám kamarátom, či by nešli na ďalšiu cestu. „Nič vám nesľubujem. Môže vyjsť všetko a zároveň nič. Ideme na miesta, kde nič nefunguje, nevieme, ako to bude vyzerať a hlavne kde budeme bývať a čo jesť. Denne strávime aj 18 hodín v aute a pritom prejdeme len malý kúsok. O bezpečnosti radšej pomlčím. Teraz je obdobie pokoja, ale tam sa to môže zmeniť z minúty na minútu. Idete?“
Čo by ste odpovedali vy? Jasné áno, alebo by ste mali ďalšie dopĺňajúce otázky a potrebovali by ste čas na premyslenie? Pohľady sa nám stretli a vyslovili sme to naše: „Ideme!“.
Už len samotný let do Somálska je neskutočný zážitok. Na palube lietadla Ethiopian Airlines sú len domáci a my. Všetci pasažieri na nás pozerajú a nejde im do hlavy, prečo sme sa vybrali do mesta Bosaso. „Ste humanitárni pracovníci? Pracujete pre nejakú organizáciu?“ spýta sa jeden Somálčan dobrou angličtinou. Pri jeho otázke, či nie som vojak, mu ukazujem svoj biceps a on sa usmeje nad trefnou odpoveďou. Keď odpovedám, že sme len turisti, opýta sa, čo to je. „To je zamestnanie? Práca? Čo to vlastne je?“ Ako toto dokážete vysvetliť niekomu, kto žije zo dňa na deň, nevie, kedy opäť vypukne vojna alebo hladomor? Dlho na mňa pozerá a myslí si, že si z neho robím srandu. My sme skôr považovali za srandu letisko v Bosasu, kde sme pristáli. Jeden hangár a letisková budova, kde zastal čas pred 40 rokmi. Najprv nás vítali informácie, aby sme nič a nikoho nefotili, lebo toto je vojenská základňa somálskych jednotiek. Avšak ani nie o desať minút sa s nami chcel odfotiť nejeden úradník a vojak. Sú prekvapení, že sem niekto došiel a nad naším cieľom len opäť neveriacky krútia hlavami. Už sa ani nepýtam, čo si o tom myslia a či nás nepovažujú len za rozmaznaných západniarov, ktorí nevedia, čo od samej rozkoše. Neraz som dostal prednášku od domácich, či to bolo v Nepále alebo tu v Somálsku. „Prečo míňate peniaze za niečo, čo vám do života nič nedá? Čo vás na tom cestovaní baví? Prečo radšej tie peniaze nedáte do rodiny? Prečo pokúšate šťastie a osud? Nie je vám dobre tam, kam sa chceme dostať my?“ Ako by ste odpovedali? „Mám rád, keď sa môj svet zrazí s tým vonkajším. Jedna hodnota sa stretne s druhou, a pritom má každý pocit, že to, čo robí a hovorí, je správne. Ja sa vtedy len usmejem, podám ruku a poviem, že určitým spôsobom má pravdu.
A ako vyzerá Bosaso? Toto mesto nevyhrá žiadnu súťaž o krásu. Je to len mix rôznych nevábnych budov, kde sa váľajú tony odpadkov, ktoré pre zmenu okupujú miestne kozy. K tomu pridajte takmer 100 % vlhkosť s teplotou okolo 40 °C, štipku prachu a máte predstavu, ako to tu vyzerá. Na nálade nám nepridá ani skutočnosť, že musíme mať celý čas so sebou ozbrojenú stráž. Všade, kam ideme, nás sprevádzajú a nedovolia, aby sme sa po meste prešli sami. „Bezpečnostná situácia sa veľmi zhoršila a Bosaso už nie je také bezpečné ako pred rokom,“ vraví miestny vojak a ukáže mi prstom na cestu, kam teraz pôjdeme. Avšak musím povedať, že títo vojaci nie sú v žiadnom prípade povýšeneckí ako minulý rok v Mogadišu. Sú akoby našimi tieňmi a chcú nám skôr dať pocit, že tu nie sú. Len keď zahneme na rybí trh, vtedy sa v nich prebudí ochranársky pocit a viac sledujú domácich, Viem, čo si teraz povie čitateľ: „Toto by mi prekážalo, vyrušovalo ma…“ Áno, aj nás, len musíme prijať skutočnosť, že Somálsko nie je normálna krajina a môže sa stať všeličo. Musíme to prijať a nebojovať. Skôr sa snažíme spraviť si z vojakov kamarátov a ukazujeme im, že sme zodpovední a nebudeme si robiť napriek. Nakoniec dosiahneme, že sme tím, ktorý ide za svojím cieľom.
Pokračovanie nabudúce…
Práve teraz vychádza ďalšia knižka OKOLO SVETA 5, ktorá opisuje naše cesty, expedície a zážitky
Máte otázky na článok „Somálsko alebo expedícia k najvýchodnejšiemu bodu Afriky“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
