Somálsko alebo ako vyzerá pirátstvo v Puntlande
Dostať sa do hlavného mesta Somálska Mogadiša je veľmi slušný výkon. Avšak získať povolenie do Puntlandu v Somálsku je iná liga. Prečo? Nielen neprehľadná politická situácia, ktorá sa v rohu Afriky neustále mení, ale aj piráti, ktorí tu spôsobovali svetovému spoločenstvu nejeden problém. A práve piráti nás zaujímali natoľko, že sme sa pokúsili získať všetky tie stohy potvrdení, ktoré by nám dovolili vkročiť na územie, kde turistický ruch neexistuje a dlho existovať nebude. Stal sa zázrak a my sme mohli vstúpiť nielen do Puntlandu, ale aj navštíviť dediny, o ktorých voľakedy hovoril celý svet. Somálsko alebo ako vyzerá pirátstvo v Puntlande vás zoberie do najmenej navštevovanej časti tohto sveta.
Dlhoročná občianska vojna vyústila do rozdelenia krajiny na niekoľko samosprávnych regiónov. Celý tento proces sa začal v roku 1991, keď sa skončila studená vojna a svet sa prestal deliť na východ a západ. Žiadna svetová mocnosť už nevidela zmysel v tom, prečo investovať peniaze do spriatelených krajín. Na severe sa vytvoril separatistický Somaliland, ktorý svoju budúcnosť vidí mimo Somálsko. Zvyšok Somálska sú tiež de facto nezávislé štáty a klanové územia, ktoré však svoju budúcnosť vidia ako súčasť federalizovaného Somálska. Avšak každé z území chce mať v budúcej federácii úlohu hegemóna a dospieť k nejakej dohode bude v budúcnosti veľmi ťažké. Puntland je ako Somaliland. Vlastná vláda, vlajka…, ale výrazne deklaruje, že sa stane súčasťou Somálska, ak vláda v Mogadišu bude pevná a zaručí fungovanie štátu. Somálsko je krajina v neustálom rozklade a keď to už vyzerá, že sa veci hýbu správnym smerom, niečo sa vždy stane.
A práve v nestabilnej politickej situácii treba vidieť začiatok celého pirátstva. Viac- menej sa to začalo v roku 1991, občianska vojna trvá s menšími prestávkami do dnešných dní. Vláda Mohameda Siad Barreho (1919 – 1995) dávala peniaze do rozvoja rybárstva. Somálske pobrežie nepatrí len medzi najdlhšie v Afrike, ale aj veľmi bohaté na potravu. Dalo by sa povedať, že patrí medzi najbohatšie na svete. Rybárstvo zachraňovalo krajinu pred ťažkým hladomorom a dávalo obživu a prácu. Avšak po roku 1991 bola vláda v Mogadišu slabá, čo využili zahraničné rybárske spoločnosti, ktoré nelegálne vstupovali do výsostných vôd Somálska a nekontrolovateľne lovili ryby. To hnevalo domácich a začali prepadávať tieto rybárske zahraničné lode. Ľudia sa začali organizovať do jednotlivých gangov, ktoré si vytvárali svoje vlastné pravidlá a zákony. Keď gangy videli, že ich organizovaná ochrana je účinná, začali s útokmi na veľké zaoceánske lodné spoločnosti. Postupne získavali výkupné, ktoré dosahovalo niekoľko miliónov dolárov. Dlho nikto nevedel zasiahnuť proti gangom, ktoré sa sústreďovali hlavne v oblasti Puntlandu, ktoré sme navštívili. Vrchol pirátstva nastal v roku 2009, útokov bolo vtedy najviac.
A čo na to hovorili miestni? Názory vieme rozdeliť na dve hlavné skupiny. Jedna tieto útoky odsudzovala a druhá ich v tichosti podporovala. Prečo? Dôvod je jednoduchý. Pirátske gangy začali nahradzovať úlohu štátu. Kupovali a zabezpečovali základnú obživu pre miestnych, kupovali generátory, ktoré vyrábali elektrinu, stavali budovy a školy. Osobne by som to prirovnal k Escobarovi, ktorého domáci milovali, lebo za tie peniaze niečo spravil a postavil. Čo na tom, že Escobar bol zloduch, ľudia mali pocit, že sa im žije o niečo lepšie.
My smerujeme do jednej dediny na brehoch indického oceánu. Z mesta Garowe to máme 250 kilometrov cez polopúštnu krajinu. Naše terénne autá dostávajú poriadne zabrať na ostrých kameňoch. Napriek tomu, že je november, vonku je takmer 40°C a počas 5–hodinovej bláznivej cesty nikoho nestretávame. Nikde nikoho a úplne ticho. Toto je oblasť, ktorá patrí medzi najchudobnejšie na svete. Puntland je na okraji záujmu.
Nakoniec prichádzame do dediny Eyl, ktorá zažila aj svoju svetlú historickú chvíľku na začiatku 20. storočia. Práve odtiaľto bol organizovaný ozbrojený útok proti koloniálnej vláde Angličanov. A potom viac-menej nič, až piráti, ktorí sem upriamili nechcenú pozornosť sveta. Vlastne ani neviem, ako si pirátsku dedinu predstavujem. Je mi jasné, že žiadne pirátske vlajky neuvidím a nikto sa nebude chcieť k ničomu priznať. To mi je jasné a až taký naivný nie som. Skôr vidím, že dedina je lepšie vybavená ako iné dediny v krajine. Majú tu solárne panely, nevypadáva tu tak elektrina a aj škola vyzerá lepšie. A to aj vďaka peniazom z pirátstva. Pochopiteľne, že školy sú z nášho pohľadu veľmi jednoducho zariadené, ale keď to porovnám s inými časťami Somálska a susednými krajinami…
Ako som spomínal, pirátstvo už viac-menej neexistuje a dedina sa venuje tomu, čo vie najlepšie. Rybárstvu. Každé ráno vyrážajú malé drevené bárky na oceán a prinášajú neskutočné dary. Prešiel som vyše 180 krajín na svete, ale nikdy som nevidel také veľké a rôznorodé ryby. Ten oceán je jeden veľký dar. Vďaka nemu ľudia na pobreží netrpia od hladu. Lenže stačí málo a miestni sa k pirátstvu vrátia, ako keď luskneš prstom. Keď bude vláda v Mogadišu zas slabá a nezasiahne proti cudzím lodiarskym spoločnostiam, rybári si okrem sietí zoberú aj doma uložené zbrane a vyrazia na ochranu svojich teritórií.
Jasné, nejdem teraz domácich ochraňovať a vravieť, že len oni majú pravdu. To nie. Lenže problémy tohto sveta sú niekedy oveľa komplikovanejšie a nedajú sa jednoducho vysvetliť.
Chceli by ste si prečítať najnovšiu knihu OKOLO SVETA 3 o Afrike?
Máte otázky na článok „Somálsko alebo ako vyzerá pirátstvo v Puntlande“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
