Rozhovor: Srí Lanka je bezpečnou krajinou

Anna Tasler Onderková je nielen novinárkou, ale aj vášnivou cestovateľkou, ktorú očarovala Srí Lanka. A hlavne o tomto ostrove sme sa porozprávali na stránke Travelistanu.

Kto si? Predstav sa našim čitateľom

Som vyštudovaná novinárka, roky som pracovala v rádiách, kde mi časom, celkom pochopiteľne, prestali tolerovať moje niekoľkomesačné neplatené voľná, ktoré som si brávala kvôli mojej vášni pre cestovanie. Tak som hľadala spôsob, ako pracovať a zároveň môcť stále intenzívne cestovať. Pred 3 rokmi som založila svoj travel blog www.trafam.net , ktorý ma sčasti živí. A z ďalšej časti písanie cestopisov pre rôzne lifestylové magazíny. Venujem sa tiež hudobnému PR a marketingu a posledné roky aj joge. Dlhé a časté pobyty v mojej milovanej juhovýchodnej Ázii, ktoré mi výrazne upravili hodnoty, upokojili ma a nastavili, myslím si, správne smerovanie v rámci prístupu k našej planéte, práci i sebe samej, ma doviedli až k inštruktorskému kurzu jogy a východným kultúram, ktoré ma veľmi bavia a zaujímajú.

Jednou z tvojich najobľúbenejších krajín je Srí Lanka. Ako to teraz vyzerá v krajine, kde sa odohrali bombové útoky počas Veľkej Noci 2019?

To je pravda, Srí Lanka sa stala mojou cestovateľskou srdcovkou, niekoľkokrát som ju, dovolím si tvrdiť, že nie len navštívila, ale aj tak naozaj precestovala. Aj práve počas tých hrozných tohtoročných útokov na katolícke kostoly v Colombe a Negombe som bola na ostrove, situáciu som vnímala o to intenzívnejšie. Krátko po útokoch bolo v krajine vyhlásené stanné právo a zákaz vychádzania, internet nefungoval, komunikovali sme len cez VPN aplikácie, no miestne médiá informovali o situácii, dovolím si tvrdiť, veľmi dobre. Po prvotnom šoku a panike nastalo aj chvíľkové napätie medzi miestnymi Moslimami a stúpencami ostatných náboženstiev. Srí Lanka je totiž multireligiózna krajina, najväčšie zastúpenie tu majú síce budhisti, ale žije tu tiež mnoho kresťanov, hinduistov a moslimov. Situácia sa už, verím, upokojila a budú naďalej spoločne normálne nažívať a rešpektovať sa navzájom. Už po pár dňoch sa život na ostrove vrátil viac-menej do normálu, mnoho (snáď všetkých, ale to by boli asi silné slová) ľudí napojených na teroristické skupiny uväznili, všetky obchody boli otvorené už o 2-3 dni, ľudia sa vrátili do zamestnania, čiže v krajine to začalo vyzerať ako predtým už pomerne krátko po útokoch. Teda až na absenciu turistov.

Ty si takmer v každodennom kontakte s miestnymi. Aký je ich pohľad? Ako to zasiahlo ekonomiku?

Na ostrove mám medzi miestnymi mnoho známych, aj blízkych priateľov, s ktorými sa bavíme, samozrejme, aj o tom. Veľmi ich mrzí, že sa ich krásny ostrov aj takto negatívne zapísal v očiach sveta a hovorilo a písalo sa o ňom ako o nebezpečnej krajine. Obzvlášť po tom, čo bola Srí Lanka vyhlásená Lonely Planet za najlepšiu destináciu na cestovanie na rok 2019, to bol zrazu úplný obrat. Srí Lanka je krajina, ktorú roky sužovala občianska vojna, tá sa skončila len pred 10 rokmi, v 2004-tom ostrov zasiahlo ničivé tsunami, teraz bombové útoky… napriek tomu sú Srílančania národ, ktorý sa z týchto nešťastí dokáže rýchlo spamätať a vyhrabať. To je ich veľkou výhodou. Okamžite riešili, čo bude ďalej. V prvom rade vedeli, že to bude mať za následok odliv turistov. Ten nastal enormný a mnoho ľudí si muselo hľadať prácu v iných odvetviach. Situácia sa pomaličky zlepšuje, no potrvá nejaký čas, kým si turisti uvedomia, že takéto niečo sa dnes už môže stať naozaj všade vo svete a začnú Srí Lanke opäť dôverovať.

Teraz si viem predstaviť, že čitateľ si položí otázku, čo teraz robí vláda pre bezpečie ,,turistov“?

Vláda skrz médiá veľmi podrobne informovala o postupoch polície, o dolapení a rozbití teroristickej bunky, o mnohých veciach týkajúcich sa útokov. Mám pocit, že do podpory turizmu teraz vrážajú omnoho viac peňazí. Snažia sa informovať všemožnými marketingovými nástrojmi o situácii na ostrove. Bezpečnostné opatrenia na letisku v Negombe sa omnoho viac posilnili, to som zažila na vlastnej koži a i keď by mnohí mohli frflať, že je to zdĺhavejšie, bezpečnosť je na prvom mieste. Pokiaľ viem, tak posilnili aj policajné hliadky v uliciach. Čo sa týka vstupu k známym pamiatkam, napríklad k Chrámu buddhovho zubu v Kandy, už dávnejšie (po iných útokoch) tam boli zavedené osobné prehliadky všetkých návštevníkov a prechádza sa cez detektor kovov. Či to zavedú teraz na viacerých miestach netuším, no možno by to nebolo na škodu. Štát tiež podporuje spoločnosti, ktoré sa turizmom zaoberajú. Napríklad, ešte pred letom som dostala pozvanie tu v Bratislave na malú konferenciu pre médiá o Srí Lanke. Priamo zástupcovia cestovného ruchu z ostrova cestovali po Európe a snažili sa informovať o situácii v krajine a zmierniť obavy z cestovania na Srí Lanku.

Ktorá oblasť Srí Lanky je tvoja najobľúbenejšia a kam by si sa išla pozrieť, kde si nebola?

Vždy som bola viac plážový typ, mojou najobľúbenejšou je Unawatuna a neďaleko od nej málo známa, takmer opustená Jungle beach, no práve na Srí Lanke som objavila čaro hôr a kopcov. Nočný výstup na druhú najvyššiu horu ostrova, posvätný Adam’s Peak, na ktorý vedie 5000 schodov a kde som v cieli videla ten najkrajší východ slnka, patrí k mojim najsilnejším zážitkom. Najbližšie by som chcela precestovať viac sever ostrova a prísť až do Jaffny, kde som sa zatiaľ nedostala. Ostrov ma však baví aj vďaka miestnym ľuďom. Tí z neho robia, pre mňa, príjemné miesto. Vďaka nim som tu zažila napríklad pravú srílanskú svadbu, kde som ako jediná cudzinka tancovala s nimi až do rána. Alebo sa dostala do džungle v okolí Sigiriye, ktorú sme s priateľom Chrisom, inak veľmi múdry a vzdelaný chlapík, brázdili jeho jeepom a vďaka nemu som sa dozvedela a naučila veľa o histórii, prírode aj architektúre Srí Lanky.

Kam ísť na ayurvédu? Srí Lanka alebo India? Je v tom vôbec rozdiel či pôjdem do Indie alebo na Srí Lanku?

V tomto ti neporadím, v Indii som bola niekoľkokrát, no ayurvédu som vyskúšala iba na Srí Lanke. Ale v zásade si myslím, že zážitok to bude podobný, keďže ayurvéda je veľmi populárna v oboch týchto krajinách, má tu svoj prapôvod a venujú sa jej tu ozajstní odborníci.

Rozhovor: Srí Lanka je bezpečnou krajinou

A čo to je vlastne tá ayurvéda? Pomáha alebo to nie je len módny výstrelok západného sveta uniknúť realite tu doma?

Pôvodne som si to myslela aj ja, no keď už som bola na Srí Lanke a všetci o tom hovorili, povedala som si, že to vyskúšam. Je to niekoľko tisícročí stará medicína. Ľudia sa na ayurvédu chodia liečiť z mnohých chorôb, s ktorými im moderná medicína pomôcť nevie, prípadne sa s liečbou dlhodobo trápia ako napríklad rôzne kožné, alergické ochorenia či problémy s krvným tlakom a pohybovým ústrojenstvom. Prvýkrát som sem šla viac menej zo zvedavosti, vravela som si, že si aspoň oddýchnem, netrápili ma žiadne konkrétne problémy, maximálne tak „pocuchané“ nervy zo životného štýlu, aký my ľudia „západného sveta“ vedieme. A bol vám to tak príjemný pobyt, od procedúr, cez prostredie až po špeciálnu ayurvédsku stravu… Úplne som „vysypala smetiak“ v hlave a vďaka ayurvéde sa aj tu doma nastavila inak, začala fungovať pokojnejšie a pod menším tlakom. O čom presne to tá ayurvéda je, aj o mojich osobných skúsenostiach s ňou, som písala dosť podrobne na mojom blogu, tak ak vás to zaujíma, môžete si o tom prečítať tu:

Celkovo Ázia je tvoj naj kontinent a dlho u teba vyhrávala Kambodža. Prečo?

S Áziou to u mňa nebola láska na prvý pohľad. Po mojej prvej návšteve tohto kontinentu som si totiž povedala: „Nikdy viac.“ Dala som jej však druhú šancu a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Navštívila som odvtedy okrem spomínanej Srí Lanky a Indie aj Filipíny, Japonsko, Vietnam, Malajziu, Singapur, Laos a ďalšie. A Kambodža, tak do tej sa vraciam každý rok, niekedy aj dvakrát do roka. V Angkore som bola niekoľkokrát a viem, že pôjdem znova, lebo to miesto ma akosi zvláštne priťahuje a ani zďaleka som tam nevidela všetko. Okrem tých najznámejších pamiatok je tento komplex plný menších krásnych chrámov s neopísateľnou atmosférou, ktoré stoja za to. A na juhu, neďaleko mesta Sihanoukville leží Otres beach a kúsok od nej Otres village, kde žila úžasná komunita ľudí z celého sveta, miesto s parádnou hippie atmosférou, kde som objavila o.i. čaro jogy a spoznala kopec skvelých ľudí. Pravidelne som sa sem vracala. Píšem už teraz v minulom čase, pretože pred časom túto oblasť takmer celú skúpili Číňania a na mieste malých chatiek teraz stavajú megalomanské rezorty, hotely a kasína. Toto leto bola dedina zrovnaná so zemou, všetci sa odsťahovali. Niektorí sa vrátili domov, iní sa pokúšajú založiť novú komunitu v inej časti Kambodže. Je to smutný príbeh. Povedala som si, že sa na to miesto vrátim najskôr o 2-3 roky, len tak zo zvedavosti pozrieť sa, čo tam to tí Číňania vystavajú a s nostalgiou si zaspomínať na staré dobré časy Otresu.

Kam sa chystáš najbližšie a čo je tvoj najväčší sen

Práve včera som si kúpila letenku do Číny. V tejto krajine som ešte nebola, no veľmi dlho som ju už mala na svojom bucket liste. A práve tu si splním jeden z mojich cestovateľských snov a to prejsť sa po Veľkom čínskom múre. Tých snov je ale mnoho, veľmi túžim zažiť v Mexiku sviatok Día de Muertos, Holi v Indii, zatancovať si na karnevale v Riu… O takýchto zážitkoch snívam. A snažím sa postupne si tie sny aj plniť.