Rozhovor: Slovenka chce navštíviť všetky krajiny sveta do 2 rokov

Ako sa dievča zo Slovenska rozhodne ísť na takú cestu, aby navštívilo všetky krajiny sveta?

Cestovanie bolo vždy mojou vášňou. Cestujem už od 18 rokov. Žila som v rozličných štátoch a pracovala som desať rokov ako sprievodkyňa po Európe, teda som toho veľa pochodila. V roku 2014 som sa vybrala na jeden dlhší výlet a mojím cieľom bolo vidieť sto krajín. Keď sa mi to podarilo, mnoho ľudí sa ma pýtalo, koľko krajín vôbec na svete je a či ich všetky niekto precestoval. Začala som si vyhľadávať informácie a prišla som na to, že všetky krajiny sveta navštívilo veľmi málo ľudí. Ešte viac ma však prekvapilo, že to boli iba muži. V zozname som nenašla žiadnu ženu. A tak sme sa s mojou kamarátkou z Austrálie rozhodli, že budeme prvou Európankou a prvou Austrálčankou, ktoré precestujú všetky krajiny sveta, aby sme inšpirovali ženy k cestovaniu a aby sme ukázali, že svet nie je taký hrozný, ako to prezentujú médiá.

Koľko štátov už máš precestovaných? Kde si bola naposledy a kam ideš najbližšie?

Precestovala som 117 zo 195 krajín uznaných OSN. Teraz nedávno som bola v Moldavsku, Ukrajine a Afganistane, v auguste ma z nových krajín čaká Cyprus a potom idem na pol roka do Afriky.

Teraz niekto povie: Toto nie je cestovanie, krajinu si treba užiť a nie len tak prejsť. Čo vtedy povieš?

Každý sme trošičku iný. V piatich štátoch som žila vyše roka, v iných krajinách som strávila niekoľko mesiacov – napríklad v Mexiku som pobudla tri mesiace. V Thajsku som bola asi sedemkrát, do Talianska sa vraciam nespočetne veľakrát. V určitých krajinách som bola na týždeň, v menších krajinách, ako napríklad Brunej, som bola tri dni, takže sa to líši. Je, samozrejme, rozdiel, či cestujete do Brazílie alebo do Monaka. Myslím si, že ak niekto len narýchlo prebehne mesto a nič si z neho neužije (napríklad len prelieta a je iba na letisku) nedá sa to úplne považovať za návštevu. Aby si človek vytvoril na krajinu určité názory, treba v nej pobudnúť aspoň takých 48 hodín. Ale ako hovorím – každý cestuje trošku inak, takže to záleží na vás. Poznám ľudí, ktorí za dva dni v novej krajine vidia množstvo, a takých, ktorí sú týždeň na Bali len pri bazéne a čítajú si knihu. Všetci máme odlišný spôsob cestovania, mne to vyhovuje takto. A do niektorých krajín sa plánujem vrátiť.

Inak sa cestuje chlapovi a inak žene, obzvlášť v krajinách, ako je Afganistan. Bola situácia, keď si chcela byť radšej chlapom?

Je to zaujímavá otázka. Pre ženy je cestovanie určite odlišné. Najčastejšie sa ma ľudia pýtajú, aké to je, cestovať ako žena cez arabské štáty. Vždy hovorím, že ma v týchto štátoch privítajú s rešpektom, pretože v častiach, kde ženy majú iné práva a je tam iná kultúra, je to pre cudzinku iné. Nemyslím si, že by som chcela byť chlapom. Keď som bola napríklad v Afganistane, dostala som pozvanie od žien na obed a čaj – ak by som bola mužom, nebolo by to, samozrejme, možné, nakoľko sa podľa ich kultúry takto navštevovať nemôže. Ženy majú určité dvierka zatvorené, keďže niektoré aktivity môžu vykonávať len muži, ale naopak sa otvoria iné – napríklad Irán, Afganistan. Sú tam i výhody. Napríklad sa veľmi teším na to, keď pôjdem do Saudskej Arábie, lebo je to destinácia, kde toho ženy môžu veľa vidieť z iného pohľadu.

Zaujíma ma, ako dostaneš víza do Saudskej Arábie. Nemoslimovia sa tam na turistické víza nedostanú a žena, ak je single, tiež nie…

Sú určité krajiny, do ktorých nie je jednoduché dostať víza a Saudská Arábia medzi ne patrí. Turistické víza majú mať tento rok (malo by to byť od apríla, no nejako im to stojí). Niečo si organizujem a turistické víza by som mala dostať, len musím nájsť niekoho, kto ma do tej krajiny oficiálne pozve. Poznám niekoľko ľudí zo Saudi, takže verím tomu, že to vyjde. Ak by to s turistickými vízami nevyšlo, druhou možnosťou sú tranzitné víza.

Kde sa ti zatiaľ najviac páčilo a kde naopak? A prečo?

To je veľmi ťažká otázka pre človeka, ktorý toho toľko precestoval:-))) Dostávam ju často a vždy sa smejem, že je to, akoby som mala desať detí a mala by som si vybrať to najobľúbenejšie :-))) Najradšej mám Irán, Thajsko, Mexiko, Gruzínsko. Srdcom Európy je stále Taliansko, páčilo sa mi napríklad i v Kolumbii. Minulý rok som absolvovala expedíciu do Antarktídy a to bol úžasný zážitok. Poteší, samozrejme, i Bali a Indonézia. Nedávno som bola v Bhutáne a tam by som sa tiež veľmi rada vrátila. Nemôžem povedať, že by sa mi nejaká krajina vyslovene nepáčila – vždy si nájdem niečo pozitívne. Sem-tam navštívim krajinu, kde sa toho nedá až tak veľa zažiť, čo občas povedia i samotní domáci, ale to tak neriešim – a takýchto krajín bolo veľmi, veľmi málo.

Ktorá kuchyňa ti najviac šmakuje?

Slovenská!:-)) Vďaka našej mamine. Milujem thajskú, japonskú a mexickú kuchyňu – tie sú moje tri naj. Keď som žila v Melbourne v Austrálii, bola tam úžasná ázijská kuchyňa – od kórejskej cez vietnamskú až po indonézsku. Mám tiež rada taliansku kuchyňu.

Koľko ti trvá plánovanie trasy? Kde čerpáš inšpiráciu?

Plánovanie trasy môže trvať deň alebo niekoľko mesiacov – doslova. Hlavne ak prechádzame cez krajiny, kde treba víza. Momentálne zopár dní plánujem Afriku, čo sa týka trasy, víz a letov. Pri plánovaní tiež prihliadam na peniaze, nakoľko cestujeme s nízkym rozpočtom. Často ma inšpirujú ľudia, ktorých na ceste stretávam alebo blogy, ktoré si prečítam. Desať rokov dozadu by som neverila, že sa dostanem do krajín centrálnej Ázie, ako je Uzbekistan, Turkménsko, Kirgizsko a podobne a nakoniec to bolo jedno z najúžasnejších období. Za posledný mesiac nás očarili krajiny ako Omán alebo Bhután, o ktorých sa málo vie. Takže to prichádza postupne.

Vieš o Slovákoch, ktorí prešli všetky krajiny sveta? Je niekto taký?

Keď som si prezerala oficiálny zoznam ľudí, ktorí precestovali všetky krajiny sveta, žiadneho Slováka som nenašla. Bolo tam zopár Američanov, jeden Nór a Ír… Momentálne sledujem jedného Dána, ktorý prechádza cez všetky krajiny sveta bez toho, aby použil lietadlo a ja mu fandím – už cestuje päť rokov. Možno to niekto zo Slovenska prešiel a nezdokumentoval. Tak dúfam, že sa mi cesta podarí a budem prvou Slovenkou :-)))

Čo na to rodina, frajer… keď im povieš, že do dvoch rokov navštíviš také krajiny ako Jemen, Sýriu či Burundi, kde je vojna?

Cestovanie je v mojej krvi. Moja rodina je na to zvyknutá a fandia mi. Väčšinou krajiny, do ktorých sa ľudia boja cestovať, nie sú také hrozné. Mnohí ľudia napríklad nevedia, že Burundi je nebezpečnou krajinou, takže to tak neriešia.

Asi takmer každého Slováka bude zaujímať, kde na to berieš?:)

To je, samozrejme, najčastejšia otázka:-)) Je to v podstate jednoduché. Prvú brigádu som odpracovala ako 15-ročná, teraz mám 36 rokov a pracujem celý svoj život. Pracovala som v mnohých krajinách, mala som klasické joby, ako aj sezónne, keď som mala lepšiu výplatu, nakoľko som robila 16-hodinové smeny každý deň a celé mesiace ako sprievodca. Hlavnou vecou je, že cestovanie milujem a nič nevlastním – nemám byt, auto a ani bicykel. Mám päť párov topánok, jeden pár náušníc a momentálne žiadnu kabelku:-)) Keď si to porovnám s rovesníkmi, je to trošičku iné. I keď som v Austrálii zarábala v porovnaní so Slovenskom lepšie, nikdy som nemala nadpriemerne platenú prácu. Najväčšiu rolu vždy hralo to, že som si peniaze vedela ušetriť a menej som si dopriala, aby som to potom mohla dať do cestovania. Momentálne cestujeme na nízkom rozpočte, príjem máme i vďaka rôznym blogom a zase idem robiť na mesiac ako sprievodkyňa. Iní ľudia dávajú peniaze do hypotéky, my to dávame na cestovanie. Do cesty okolo sveta dávame svoje celoživotné úspory. Ďakujem za rozhovor!:-)

Prečítaj si ďalší rozhovor o Slovenke, ktorá pracovala pre Emirates. Článok nájdeš tu.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.