Rozhovor s milovníčkou Číny (2. časť): Učiť sa čínštinu je ako odhaľovať prastaré príbehy

Iva Chandoga je mladá Slovenka, ktorá plynule hovorí po čínsky. V krajine draka prežila 7 rokov a je to jej druhý domov. V druhej časti rozhovoru si priblížime čínsky jazyk a jeho nástrahy. Viete koľko znakov má čínština? Ako sa to dá naučiť? Všetko sa dozvieš v rozhovore.

Kedy si začala študovať čínštinu a po akom dlhom období si sa ju naučila na takej úrovni, že si všetko rozumela?

Čínštinu som začala študovať pred 8 rokmi na Univerzite Komenského ako odbor Čínsky jazyk a medzikultúrna komunikácia. Prvý rok sme mali vynikajúci – 20 hodín čínštiiny s čínskymi a slovenskými lektormi ako Lin Yu, Lin Xiaolin a Ľuboš Gajdoš, ktorý nám dali kvalitné základy. Mávali sme hodiny hodiny, kde sme sa 1.5 hodiny učili vyslovovať správne slabiky v štyroch tónoch a bol to parádny dril, no naopak neskutočné osvieženie po strednej škole. Prvý rok bol viac menej jazykovým kurzom. Myslím, že bolo ako v každom jazyku to dostať do ucha. Pamätám ako som s radosťou chodila na skúšky, ako som si s ľahkosťou popiskovala prechádzkou po Právnickej fakulte, kde som na chodbách vydávala uplakaných a vystresovaných právnikov. Priznám sa, že prvý rok mi to veľmi nešlo, lektorka mi teda „priradila“ čínskeho študenta tu v Bratislave, stal sa mojím jazykovým kamarátom, s Wangom som chodievala občas na pivo a navzájom sme sa rozhorčovali nad tým, aké sú naše jazyky náročné, ale aspoň navzájom sme si vymieňali názory na život a kultúru.

No zlomový bod nastal, keď som bola prijatá na ročný jazykový pobyt v malom meste Wuhan (10 mil), pred odchodom sme si na škole v BA ěste pripravili základ na prežitie v Číne – napríklad aj denné frázy, ale aj vulgarizmy, aby sme to vedeli rozoznať, keby nás niekto náhodou preklína, nebudeme mu za to úprimne ďakovať. 😀  A v Číne nielen s čínštinou ale aj angličtinou sa to prelomilo po 2-3 mesiacoch, na každom kroku narážate na nové situácie (polícia, nákupy, víza, nemocnica, predstavovanie, bary, šport, škola, záujmy, cestovanie, gastronómia…), opakujete naučené frázy a nasávate nové slová, zvuky, emócie, gestá, artikuláciu, prízvuk ako špongia. Niekedy ma to naučené nebavilo a začala som si vymýšľat, keď sa ma niekto spýtal odkiaľ som, povedala som mu nech háda alebo som skúšala aj hrať roly iných, napr. že som z Afriky, či Ujgurka a to ste mali vidieť občas neveriacke tváre, pochopiť stereotypy a myslenie, občas predsudky alebo aj obrovskú vzdelanosť a prehľad. Snažila som sa dostávať seba aj iných do rôznych situácii a učiť sa za pochodu. Mojím verným priateľom sa stal zápisník a elektronický slovník (na tú dobu najlepšia vec na trhu, teraz máme aplikácie, ktoré už urobia veľa za vás).

Rozhovor: Ako som sa naučila čínštinu

Po troch mesiacoch som si povedala, že sa odhodlám zobrať tlmočenie pre obchodníkov z Čiech, sprevádzť ich v hlavnom meste, kde som nikdy nebola (na orientáciu sme použivali papierové mapy a rozum). A aj keď som v tej dobe Číňanom alebo Britom cez telefón skoro vôbec nerozumela, pri stretnutiach, keď im viete čítať z pier a používate body language a všímate si ich tvár vám to po čase dopne. Práve vtedy si sadnete k ekonomickej čínštine alebo odbornym slovám, keď budete k tomu vnútrne motivovaný a presvedčený a naučite sa to hravo za dva večery. Takže po návrate z Číny sme mali oproti iným domasedným spolužiakom poriadny nábeh. Potom som ešte na v Bratislave tlmočila pre čínskeho doktora pri jeho praktike, pracovala pre čínske veľvyslanectvo, obchodné komory, nazrela do nových odvetví a chcela som ísť naspäť nasávať znovu tú kultúru v anonymite veľkomiest, ktoré nikdy nespia a vždy ponúkajú priestor pre aktivity, pre mladého človeka raj na zemi a hlavne bezpečný. Čínsky jazyk, ale hlavne kultúra národa je nikdy nekončiaci maratón. Bohatá kultúra, krajina veľkosťou celej Európy až po Ural, kaleidoskop 1.3 miliardy príbehov a názorov, môžete stráviť celý život spoznávaním, ak budete mať otvorené oči a uši a stále nebudete vedieť všetko.

Rozhovor: Ako som sa naučila čínštinu

Koľko má čínština znakov a koľko potrebuješ vedieť na základné dorozumenie sa?

No toto číslo je relatívne, ale múdre knihy hovoria o 60-80 tisíc znakoch, Číňan toto číslo určite zveličí, aby sa vytiahol. No na základné ústne dorozumenie vám znaky nie sú potrebné, avšak ak chcete vedieť viac tak ak hovoríme o bežnom leveli, ktoré som dosiahla po roku na UK a roku v Číne tak to číslo bolo asi 4000-5000 slov, slová sú viac-menej dvojslabičné, avšak treba podotknúť, že znaky sa v slovách opakujú. Slová si treba predstaviť ako zloženiny najčastejšie dvoch znakov – „vodo vod = water pipe“ (potrubie zloženina slova voda/water/水 a hadice/pipe/管) alebo slovo počítač je teda elektrický mozog 电脑, a ten prvý znak pre elektrinu bude aj v ďalšich slovách ako napríklad 电梯 výťah,电话 telefonát,电视 televízor,电子 elektrón, 电力 elektrická energia,电池 batéria, 电器 elektrický prístroj, 电车 električka, 电线  elektrický kábel,电动 elektrický pohon atď.  Takže viac menej Vám bude stačiť možno 2000 znakov na prelomenie ľadov čítaneho textu v novinách. A aj samotné znaky obsahujú časti, ktoré davajú význam (napr. znaky začínajúce  s touto častou znaku 氵, budú mať skoro vždy niečo dočinenia s vodou polievka, 水 polievať, pretekať, 眼 slza… ) a ktoré dávajú približnú výslovnosť a to je tréning, ktorý trvá cca 3-4 roky, kým si poviete, že vás môžu noviny alebo články na webe baviť.

Čínština ma očarila logikou, hĺbkou, predstavivosťou a primitívnou gramatikou typu – slovosled zväčsa a jednoduchú naučíte sa jednoduchú gramatiku podmet prívlastok a predmet („kedy-kto-čo robí-komu“), nečasuje sa, neskloňuje sa, jediné náročnejšie je slovesný vid (niečo ako naše predpony učiť, naučí, vyučí, zaučí), slovesá majú aj smery k sebe alebo odseba, trpný rod, celkovo sa gramatika dá zvládnuť za 4 semestre. Ale v princípe to znie asi takto: Včera ja jesť polievka. Dnes ja jesť polievka. Zajtra ja jesť polievka. A voilá, prakticky viete po čínsky. Lenže to vôbec nie je také jednoduché.

Rozhovor: Ako som sa naučila čínštinu

Čo je na čínskom jazyku najťažšie? 

Výslovnosť, znaky a frazeologizmy, ale je to naopak najväčšia zábava!

Znaky. Si musíte jednoducho vydrieť sedením na zadku a písaním, tak ako sa v prvej triede učíme ťahy latinských písmen, tu sa tiež musíte naučiť ťahy častí znakov, poradie, usporiadanie jednotlivých častí. Vždy som chcela byť archeologičkou, ktorá ovláda množstvo jazykov a vie dešifrovať kódy. No a naučila som sa „dešifrovať“ čínske znaky, ktoré majú neskutočnú hĺbku a logiku nakoľko sú záznamom čínskeho myslenia, že jedno drevo 木 je strom a dve drevá už les林, no a tri multi/les/tmavý 森. Alebo slovo 福 šťastie zjednodušene povedané vzniklo spojením strechy, úst a poľa – môžete si to vysvetliť, že šťastím pre rodinu asi bolo vlastniť pole, aby boli ústa plné a mali strechu nad hlavou. No a celý tento koncept hľadania pôvodu významov sa pre mňa stalo zábavou. Keby sme sa viac učili latinčine, tiež by sme rozumeli logike niektorých európskych jazykov. Znaky mi podľa mňa pomohli k rozvinutiu určitej časti mozgu, zlepšila sa mi obrazová pamäť a dbám na detaily, písanie znakov je tiež forma odpočinku alebo meditácie, dýchania, pekná kaligrafia je hotové umelecké dielo, tak zaujímavé ako maľba.

Výslovnosť. Vďaka tomu aká je Čína veľká, ľudia nehovoria všade tak ako predpisuje spisovná čínština a tiež vznikli dialekty, ktoré zaznamenávajú lokálnu kultúru, sú často porovnateľné s jazykmi napríklad taká kantončina,šanghajčina je od tej spisovnej úplne odlišná. No a ako človek omylný, síce teraz už menej, ale zlá vyslovnosť slova v inom tóne bez kontextu, môže z matky urobiť nadávku, z veľtrhu švába, z pera vulgárnu verziu ženského pohlavného ústroja, z nadšeného výkriku ja som vyhral! – sa môže stať nadšený výkrik – mne stvrdol! a keď si v reštaurácii vypýtate soľ, môžu Vám namiesto solničky doniesť škatuľku cigariet. A nikdy som sa nehanbila za svoje chyby – podľa mňa to bola vždy sranda pomíliť sa aj ako to robia dislektici a namiesto vychvaľovania sa o mienenej koženej taške,  ste vlastne len tak rozprávali o krásnej novej a hladkej predkožke…

Frazeologizmy. Tie sú nádherné a v tom sú práve zakorenené príbehy, vzťahy, počasie, múdrosť a kultúra národa. Občas by som tak chcela rozprávať v slovenčine, ale príde mi to zastarané – ale predsa to tu máme vrana k vrane sadá, hádzať hrach o stenu, spí ako Šípková Ruženka, komu sa nelení, tomu sa zelení a pod. V činštine zase – nosiť zelenú čapicu (byť paroháč), 250 (hlupák), nafukovať kravu (nafukovať, pýšiť sa), potľapkávať konský zadok (vtierať sa do priazne autorite) a množstvo iných.

Raz mi spolužiak čítal báseň zobrazujúcu pohlavný akt vyjadrený metaforami a znelo to krásne – akademicky a ja som to skôr vnímala ako báseň o zmenách prírode, on sám by bol tak hanblivý a rezervovaný, že by o tom tak priamo nerozprával, aj pri preklade tohto poetického porna sa príšerne červenal a koktal. Takéto niečo by podľa mňa mohla byť zaujímavá diplomová práca. Takže keď to zhrnieme Číňania frazeologizmy používajú denne, používanie poukazuje na vzdelanosť a kultúrny prehľad a dá sa v nich zaujímavo tvoriť.

Prvú časť rozhovoru s Ivanou Chandogovou nájdeš tu: Rozhovor s milovníčkou Číny (1. časť): Krajina pragmatických romantikov.

 

Iva Chandoga

Rozhovor: Ako som sa naučila čínštinuSlovenským menom Iva Chandoga (Ivana Chandogová), no Číňania ju poznajú skôr ako 李文 – Coco. Profesionálne sa venuje tlmočeniu z/do čínskeho jazyka, učeniu čínštiny a angličtiny pre deti ale najradšej má turizmus, keďže rada kráča a veľa rozpráva ako sprievodkyňa pre Európanov v Číne, Severnej Kórei, Mjanmarsku či Indii, ale zároveň zabáva aj Číňanov v Európe. V Číne prežila 7 rokov svojej mladosti prácou v exporte, akademickým štúdiom čínskeho jazyka a kultúry, manažmentu turizmu v menšom 15 miliónovom meste Guangzhou na juhu Číny. Venovala sa aj práci udržateľnosti turistických destinácii pre UNESCO, sociologickým výskumom čínskych turistov na cestách v zahraničí, ale aj láske v modernom čínskom ponímaní svadieb a svadobných ciest. Aj keď sa občas cíti ako kurtizána dvoch svetov, miluje ázijskú kuchyňu, no v láske podporuje domácu výrobu a dušou je oddaná rodnej strednej Európe, kde naďalej pracuje na rozvíjaní povedomia o strednej Európe pre ázijský trh, ale naopak aj aktivitami pre rozšírenie poznania o Číne a svete, ako aj rozvoja kreativity slovenských detí vďaka čínskemu jazyku. Viac informácií nájdete na jej webe www.mamahuhu.sk alebo na jej blogu http://www.victorytravel.sk/www/author/chandogova/.

 

Hľadáš cestovateľské rady a informácie o Číne? Čo vidieť, ako sa dá prepravovať a čo koľko stojí? Pozri si naše Cestovateľské rady – Čína alebo si vypočuj videoblog Čína a čínsky nový rok.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.