Rozhovor: Ako Taiwan zvláda boj s koronavírusom

Koronavírus zasiahol celý svet. Ako zvládajú boj na Taiwane? Na Travelistane ti prinášame sériu rozhovorov so Slovákmi, ktorí žijú v daných krajinách a ich pohľad na situáciu. Tentoraz sme vyspovedali Aleša Tvrdého, ktorý žije v Tainane.

Aká je momentálna situácia na Taiwane?

Z toho čo sledujem v meste, kde bývam (Tainan), tak sa tu situácia nijako drasticky nezmenila. Samozrejme, na uliciach je menej ľudí, no to je kvôli tomu, že ostrov je „uzatvorený“ pre turistov. Taiwanská vláda však začala konať správne kroky hneď v počiatku šírenia vírusu, z pevninskej Číny, a preto je tu podľa mňa stabilizovaná situácia.
Čiže nevznikla tu žiadna panika. Do dnešného dňa sa mi nestalo, aby som si v obchode nekúpil to, čo potrebujem. Kedykoľvek. Ľudia sú stále milí, prívetiví, nápomocní. Tak ako aj pred virózou.

Koľko nakazených, úmrtí…

K dnešnému dňu je infikovaných 322 pacientov, 39 vyliečených a 5 mŕtvych. Dlhodobo bol však stav 50 infikovaných a 1 mŕtvy. Situácia sa výrazne zmenila po tom, ako sa na Taiwan začali vracať Taiwanci zo zahraničia, kde žijú a takisto sa tu snažili priletieť cudzinci. Letiská sú však monitorované veľmi dobre a títo ľudia boli hneď presunutý do karantény. Toto sa stalo pár týždňov spätne.

Je problém s rúškami? Koľko stoja? Je dezinfekcia všade pred vstupom do obchodov?

Rúška sa dajú stále kúpiť. Je to vak trochu inak, ako pred vypuknutím virózy. V drogérii si môžem kúpiť len špeciálne rúško. To je však dosť drahé, v porovnaní s tými klasickými, bežnými. Rozdiel v cene však nie je kvôli tomu, aby sa na tom niekto obohatil. Tieto špeciálne rúška boli drahšie vždy.
Obyčajné rúška si domáci obyvatelia môžu kúpiť len v lekárňach, po predložení identifikačnej karty. Takto sa vytvára evidencia, lebo každý občan má nárok, na 3 rúška za týždeň. Vláda tak chcela predísť opäť tomu, aby sa niekto obohacoval s predajom tovaru, ktorý bude žiadaný.
Momentálne sa už mení aj toto pravidlo a Taiwanci si budú môcť kúpiť na jeden týždeň 9 rúšok/osoba.
Mne ako cudzincovi, bez identifikačnej karty, predajú oficiálne rúško len na medzinárodnom letisku. Ľudia na Taiwane sú však veľmi priateľskí a vždy mi niekto ponúkne rúško zadarmo. Na ulici, v lekárni, u lekára…
Áno, dezinfekcia je všade tam, kde sa stretáva viacero ľudí. Čiže vždy tam je niekto, ktto to má na starosti a strieka na ruky ľuďom dezinfekčný prostriedok alebo je pri dverách/vstupe bezplatne položená nádoba, z ktorej si každý samostatne vydezinfikuje ruky.

Ako ju riešili miestne autority? Aké obmedzenia boli alebo sú na Taiwane?

Od ranného štádia virózy v pevninskej Číne sa taiwanská vláda aktívne zaujímala o situáciu. Robili podstatné opatrenia k tomu, aby sa ako susedný ostrov ochránili. Medzi prvé opatrenia prijali špeciálne kontroly pasažierov prichádzajúcich z Číny. Krátko na to stopli leteckú dopravu z Číny. Takto postupne pribúdali viaceré opatrenia. Aj napriek tomu, že obyvatelia Taiwanu dodržiavali tieto nariadenia, tak vláda stále sprísňovala sankcie. Ak niekto vo verejnej doprave nepoužil rúško, po tom, ako priletel z infikovaných oblastí, hrozila mu pokuta do výšky (cca 33000€). Domáci obyvatelia však berú situáciu zodpovedne a dodržujú pravidlá vytvorené vládou.

Miestni protestovali alebo to brali ako vec, ktorú treba spraviť pre všeobecné blaho?

Neviem o žiadnych protestoch. Keď vypukla pred viacerými rokmi epidémia SARS (tiež v Číne), tak Taiwan „zaspal“ a zle na to doplatil. Ponaučili sa a aj preto počas aktuálnej virózy robia veľké opatrenia. Obyvatelia ich nasledujú v rámci akejsi spoločnej súdržnosti.

Bežný život?

Kontrolovaní sú/boli len tí ľudia, ktorí pricestovali na Taiwan zo zahraničia a zdržujú sa tu. Sleduje sa tak či sú v domácej karanténe. Ak ju porušia, takisto im hrozia finančné sankcie (vysoké). Bežne sa však ľudia stretávajú na uliciach. Fungujú ako aj pred tým. Život viac-menej funguje takisto. Školy boli zatvorené na dva týždne. Znovu sú však otvorené a vyučuje sa. Naďalej sa pred vstupom do školy meria teplota, dezinfikujú ruky a čistia topánky každého, kto ide do školy.

Zrušili sa však rôzne verejné podujatia ako festivaly alebo podobné organizované udalosti, kde mala byť vysoká koncentrácia ľudí. Dá sa povedať, že je to tu nastavené tak, že čo nie je nevyhnutné, sa zruší/preloží na inokedy.
Mne sa takisto zrušilo fotografovanie vojenských stíhačiek a ich pilotov. Nie je to nevyhnutné, takže sa to preloží na neurčito.

Zasiahlo to ekonomiku? Je nejaké štátna pomoc? Aké su vyhliadky na najbližšie mesiace?

Samozrejme aktuálnu situáciu pociťuje aj ekonomika. Tým, že sa globálne trhy a nákupné správanie obyvateľov po celom svete upravilo, tak je dopad všade. Oblasti, ktoré sú zasiahnuté najviac sú všade rovnaké. Ľudia pracujúci napríklad v turizme, ale aj iných oblastiach majú určite menšie prímy ako obvykle.

Štát takisto pomáha tým, ktorých táto situácia zasiahla a pripravuje pre nich „ozdravovacie“ riešenia.

Dokedy je Taiwan uzavretý? Je tiež letecká doprava uzatvorená pred okolitým svetom?

Ťažko povedať. Situácia sa mení aj podľa toho, ako sa vyvíja v ostatných krajinách. Letecká doprava je značne obmedzená, no stále sú nejaké lety. Keďže ide o ostrovnú krajinu, tak sa dá odtiaľto len odletieť. Je to náročnejšie ako za bežných okolností, no nie je to nemožné.

Napríklad v mojom prípade, keď mám turistické víza, na 90 dní, tak by som mal krajinu opustiť o pár týždňov. Ak tak neurobím, som tu ilegálne a hrozia mi za to sankcie. Peňažné aj opätovný zákaz vstupu, na územie krajiny. Keďže je však Taiwan momentálne jedno z najbezpečnejších miest na svete (v rámci virózy), tak ho nehodlám opustiť. Riskujem tým však spomínaný ilegálny pobyt, ktorý je protizákonný. Aj na to už taiwanská vláda myslela a všetci cudzinci, ktorí sa tu rozhodnú zostať, aj po skončení platnosti víz, dostanú automaticky amnestiu, aby neboli stíhaní, za protizákonný priestupok.

Ako sa pozeráš na Slovensko a Európu? Sú podľa teba nariadenia v Európe správne, alebo by mali byť tvrdšie?

Čo sa týka nariadení v Európe tak sú podľa mňa dobré. To však nie je problém resp. kameň úrazu. Ten vidím v tom, že ľudia v Európe ich neberú dostatočne vážne. Tam to celé padá. To, ako dlho celá táto situácia bude zmietať svet, záleží len od ľudí. Ak si stále budú myslieť, že ich niekto straší a vyvoláva paniku, tak sa môžeme s virózou naťahovať aj „do nekonečna“. Mám pocit akoby ľudia v Európe stále nechápali vážnosť situácie. Ani ja nesúhlasím s „diktatúrou“ vlády, no treba všetko zvažovať. Do dnešného dňa sa stále nedá povedať, že by bola situácia s virózou pod kontrolou. Do dnešného dňa sa však nedá žiaľ povedať ani to, že by ľudia k tomuto problému zodpovedne pristupovali. Česť výnimkám samozrejme.

Nie som však dlhodobo v Európe. Vidím len to, čo si prečítam či už od svojich známych alebo z tlače. Vidím však to, ako to funguje tu, v Ázii. Aj tu sú belosi, no a práve oni sú takmer zakaždým tí, čo pohŕdajú nariadeniami, ktoré domáci nasledujú. Preto by som rád odkázal týmto jedincom, napríklad na Slovensku jednu vec:

„Nebuď kok*t, nerob zo seba hrdinu a správaj sa zodpovedne. Nie si tu sám.“