Rozhovor: Ako sa žije v Rusku (1. časť)

Ako dlho žiješ v Rusku a čo robíš?

Pracujem ako právnik so špecializáciou na európske a medzinárodné právo v medzinárodnej banke. V Moskve žijem už piaty rok.

Aká je Moskva?

Moskvu mám veľmi rada, samozrejme, záleží na tom, čo človeku ako miesto na život vyhovuje. Mňa život v tomto meste – kolose nabíja energiou. Na rozdiel od takého New Yorku má však Moskva mrakodrapy len na presne vymedzenom mieste a omnoho viac zelených plôch, stačí sa prejsť desať minút a mám po ruke park. Občas napríklad chodím behávať na Patriaršie prúdy, presne tam, kde sa odohrala legendárna úvodná scéna z Majstra a Margarity. Moskva má tiež veľa priestorov na prechádzanie sa, čo zodpovedá ruským predstavám o trávení voľného času: guľať. Rovnako na nej milujem obrovské množstvo divadiel, múzeí, galérií a iných kreatívnych priestorov a fakt, že má mnoho potravín a reštaurácií otvorených 24 hodín denne celý týždeň, takže cez víkend večer či okolo polnoci, vracajúc sa z posedenia u kamarátov alebo v meste, sa môžem zastaviť vo svojich lokálnych potravinách a nakúpiť. Bez toho, aby som sa bála prechádzať sa nočnou Moskvou, cítim sa tu bezpečne.

Aké sú zidealizované predstavy o Rusku?

Najmä na internete vídavam názory mnohých Slovákov, ktorí si myslia, že keď toho budú mať u nás plné zuby, jednoducho prídu do Ruska, kde ich okamžite prijmú s otvorenou náručou. Ono to tak úplne nie je. Napriek tomu, že sme z ruského pohľadu Európania, pre to, aby sem niekto mohol prísť žiť a pracovať, musí splniť náročné kritériá. Ak nespadá pod kategóriu vysokokvalifikovaný pracovník, ktorí získavajú pracovné víza jednoduchšie, musí splniť niekoľko požiadaviek, okrem iného preukázať znalosť ruského jazyka a ruskej kultúry a histórie. Bohužiaľ, mnoho našich krajanov si myslí, že hovoriť po rusky znamená hovoriť po slovensky s ruským prízvukom, veď mi nejako budú rozumieť. A ono to tak nie je.

Rovnako by boli prekvapení z toho, že v Rusku, najmä vo väčších mestách sa nepije tak, ako si človek môže myslieť z historiek či legendárnych filmov typu Svojráz národného rybolovu. Ruská kultúra pitia je iná ako u nás, v Rusku sa nechodí do barov, ale všade, kde podávajú alkohol, musia aj variť: Rus neodpije z pohára, kým nemá niečo na stole. Oná povestná kyslá uhorka je úplne základné minimum. Rovnako sa pred každým pohárikom prednesie krátky prípitok, tost, a človek musí byť pripravený povedať niečo koherentné a rozumné aj od druhej nadránom, preto sa musí udržať v stave dobrej nálady a nie zrúbať sa pod obraz boží. Krajina intenzívne bojuje s problémom alkoholizmu, snaží sa podporovať zdravý životný štýl obyvateľov a čo sa týka predaja alkoholu, platia tu prísne pravidlá: nikde na svete odo mňa nepýtajú pas pred kúpou alkoholu tak často ako v Moskve, stanovená je minimálna cena vodky (aktuálne 203 rubľov za pol litra), čo zabraňuje výrobcom predávať ju za cenu, pri ktorej musia robiť kompromisy s kvalitou. Každé mesto si upravuje čas predaja alkoholu v potravinách, v Moskve je to medzi ôsmou hodinou ráno a jedenástou večer. Nehovoriac o tom, že mnohí návštevníci Moskvy podliehajú zaujímavému fenoménu: len prídu, ešte so slovenským časovým posunom, už vyzývajú uliať, potom v tomto tempe pokračujú od rána celý deň, takto celý výlet a potom prídu domov a všade vravia, ako veľmi sa v tom Rusku pije. Niektoré špecifické slovenské cestovné kancelárie organizujúce výlety do Moskvy tento stereotyp tiež podporujú.

Veľa ľudí navštívi len Moskvu či Petrohrad, ale ako to vyzerá na vidieku?

Ruský vidiek je odlišný a rázovitý. Na malebnosti mu častokrát pridáva strhujúca prírodná scenéria. Dodnes v ňom možno nájsť veľa drevených domov a veľmi typickou súčasťou pozemku býva šopa – saraj.

Napriek tomu hneď na prvý pohľad vyzerá dosť odlišne od nášho, videla som kolovať fotografie toho, ako to tam vyzerá strašne a ako ľudia žijú v špine a chudobe, no nie je tomu celkom tak. Rôzne stavebné a architektonické riešenia socializmu ruskej glubinke na kráse nepridávajú a v spojení s doťahovaním vecí tak na osemdesiat percent a faktom, že Rusi si svoje obydlia skrášľujú až od svojich vchodových dverí a na chodby a priestory pred domami až tak nedbajú, to môže vyzerať horšie než to v skutočnosti je. Spomínam si ako som navštívila dedinu Širjajevo pri Samare, v ktorej pôsobil známy ruský maliar Iľja Repin a ktorej obyvatelia ho inšpirovali k obrazu Burlaci na Volge, ostala som ako obarená. Áno, po oboch stranách prašných ciest v údolí zelených kopcov síce boli pekné milé domčeky, ale pred nimi plynové rúry namaľované na žlto.

Rusi však svoj vidiek milujú a hneď, ako sa po zime trochu oteplí, odchádza väčšina mojich moskovských kolegov na „dáču“ – chatu za mestom, kde majú záhradku, prípadne aj báňu (ruskú parnú saunu). Rusi milujú rybačku a poľovačku, ak poznajú skvelé miesto, vyberú sa naň aj na otočku na víkend, veď to je „tu neďaleko“ (nenechajte sa zmiasť, u Moskviča to znamená asi 400 kilometrov, u Sibírca/Uralca pokojne aj 700… a celkovo, neverte Rusom tri údaje: o čase, vzdialenosti a kvalite ciest).

Ako sa dotkla Rusov ekonomická kríza?

Rôzne. Negatívne dôsledky bolo možné sledovať najmä vo flutktuácii kurzu rubľa oproti euru a doláru. Okrem očividných ekonomických dôsledkov tu bolo množstvo dlžníkov, ktorí si vzali hypotéku vo valute a zrazu ju preplácali dvojnásobne. Ruské hypotéky sú totiž úročené omnoho vyššie ako u nás, bežný je úrok 14-20 percent ročne, vo valute je to menej, no týmto ľuďom sa to vypomstilo. Odrazu sa stalo mnoho destinácií pre ruskú strednú triedu drahých: za to isté, čo mali vlani, museli o rok neskôr platiť dvojnásobne. Na druhej strane to však spôsobilo to, že Rusi začali viac cestovať v rámci svojej krajiny. Napríklad Soči je najobľúbenejšou silvestrovskou destináciou, keďže mnohí vysokí činitelia a ľudia v štátnej správe sa rozhodli namiesto lyžovačky v Alpách ostať doma na Kaukaze. Preto sme sa tam napríklad túto sezónu na rozdiel od dvoch predošlých neboli lyžovať: Soči pre veľký dopyt zdraželo na úroveň alpských rezortov.

Ruské protisankcie v podobe zákazu niektorých výrobkov zo zahraničia však zároveň pomohli krajine k nadobudnutiu väčšej potravinovej sebestačnosti. Ruské mliečne výrobky boli vždy kvalitné, odrazu sa k nim však pridali francúzske a talianske druhy syrov. Tento rok sa má dostať do predaja prvá várka ruského parmezánu, som zvedavá. Už sa dá zohnať ruský camembert, ktorý chutil aj mojim francúzskym priateľom. Rovnako sa spustilo niekoľko projektov chovu hovädzieho dobytka na steaky a dôvera v domáce výrobky priniesla renesanciu ruských vín, najmä z Krásnodarskej oblasti. Pomáha im aj cenová výhoda, keďže zahraničné vína predražuje dovozná aj spotrebná daň.

Ak by som to mala zhrnúť, kríza Rusko zasiahla, ale krajine sa podarilo spraviť niekoľko opatrení, vďaka čomu tie dôsledky neboli zďaleka tak tvrdé, ako mohli byť. Uvidíme, čo prinesú ďalšie roky.

Aký je v Rusku priemerný plat v Moskve a napríklad niekde v Irkutsku? Čo koľko tam stojí napríklad nájom, byty….

Celkový prehľad v rámci Ruska nemám, skôr v rámci Moskvy, kde žijem a kde mám najviac priateľov a známych. Priemerný plat v Rusku je v súčasnosti 31 až 35 tisíc rubľov, v závislosti od fluktuácie kurzu to môže byť okolo 500 eur. Dôchodok sa pohybuje od sto do dvesto eur mesačne, z čoho sa, logicky, nedá vyskakovať. Vo veľkých mestách sú platy porovnateľne lepšie, no zároveň aj náklady vyššie. Dvojizbový byt v Moskve sa dá prenajať od asi 300 eur niekde v okolí MKADu (diaľničného obchvatu) a čím bližšie k centru človek ide, tým je to drahšie. V slušnej štvrti v širšom centre to bude okolo osemsto eur a viac. V Petrohrade sú ceny trochu nižšie a čím ďalej ide človek na východ, tým viac klesajú.

V druhej časti rozhovoru si priblížime menej známe cestovateľské oblasti v Rusku.

Cestovateľské rady o Rusku – transsibírska magistrála, Kamčatka, Bajkal a iné destinácie – nájdeš na stránke Travelistan.

Martina Rúčková

Martina Rúčková, povolaním právnička žijúca v Moskve, ktorá sa vo voľnom čase venuje spoznávaniu nových mest a miest, experimentom v kuchyni a písaniu blogov o svojich cestovateľských zážitkoch. Viac článkov od Martiny nájdeš na: https://ruckova.blog.sme.sk/.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.