Najznámejší izraelský špión
Videli ste skvelý špionážny film „Špión“ alebo „The Spy“, kde Sacha Baron Cohen hrá Eliho Cohena, ktorý pracoval pre izraelskú tajnú službu Mosad? Najznámejší izraelský špión patrí medzi najväčšie esá, ktorý pomohol vyhrať vojnu
Eli Cohen bol izraelský špión, ktorého v Izraeli dodnes považujú za národného hrdinu. Je známy svojou prácou v Sýrii, kde sa mu pod falošnou identitou ako Kamal Amin Sabet podarilo nadviazať úzke styky s politickými a vojenskými elitami Sýrie a stal sa vrchným poradcom na ministerstve obrany Sýrie. V roku 1965 bol nakoniec odhalený, ako špión odsúdený na trest smrti a popravený. Spravodajské informácie, ktoré zhromaždil, však zohrali významnú úlohu v izraelskom víťazstve v šesťdňovej vojne o dva roky neskôr. Stal sa prvým izraelským špiónom, ktorý bol ako Izraelčan zadržaný a popravený.
Začiatkom roku 1961 bolo schválené Cohenovo nasadenie pod krycím menom Menaša. Pre väčšiu vierohodnosť falošnej identity odišiel do Argentíny a usadil sa v Buenos Aires. Začal vystupovať ako bohatý obchodník milujúci nočný život a veľkoryso utrácajúci peniaze. Čoskoro sa mu podarilo nadviazať množstvo kontaktov s politikmi, diplomatmi a armádnymi úradníkmi zo sýrskeho veľvyslanectva v Argentíne. Jedným z nich bol Háfiz al-Asad, neskorší sýrsky ministerský predseda. Po krátkom čase sa Cohenovi podarilo získať pozvanie do Sýrie a ponuky na účasť v obchodoch a investíciách do sýrskej ekonomiky.
Vo svojom dome v Damasku organizoval divoké orgie, vysokým vojenským a vládnym činiteľom poskytoval útočisko na ich ľúbostné pletky. Pri alkoholických večierkoch predstieral opitosť a len počúval bezstarostne hovoriacich vysokých vládnych úradníkov. Navyše si mnohých z nich zaviazal poskytnutím pôžičiek. Počas svojho nasadenia v Sýrii Cohen nadviazal množstvo dôležitých priateľských vzťahov so sýrskymi generálmi a politikmi z vládnej strany Baas. Dokonca sa uvažovalo o Cohenovi ako o možnom sýrskom vládnom ministrovi.
Cohen sa tiež zaoberal zberom informácií o sýrskych vojenských pilotoch. Poznal ich skutočné aj krycie mená vrátane rodinných pomerov. Existujú domnienky, že tieto informácie Izrael využil počas Šesťdňovej vojny pri sýrskom pokuse o bombardovanie Tel Avivu. Keď sa totiž sýrski piloti so svojimi lietadlami priblížili k cieľu, informoval ich Mosad, že pozná ich identitu aj identitu ich rodinných príslušníkov a že ak udrú na izraelské ciele, budú ich rodinní príslušníci zabití. Sýrski piloti vraj zvrhli bomby do mora a ohlásili na základňu splnenie úlohy.
Cohen bol kritizovaný najmä za porušovanie pravidiel konšpirácie. Vysielačku, s pomocou ktorej odovzdával informácie do Izraela, používal príliš často (dokonca odvysielal správu, v ktorej dával najavo svoje sklamanie z prehry izraelskej futbalovej reprezentácie), nemenil frekvencie a dokonca vysielal stále v rovnakom čase (8:30 ráno). Jeho vysielanie bolo tiež neúmerne dlhé (až deväť minút), takže bol neskôr pomerne ľahko zameraný. V januári 1965 došlo k vystupňovaniu sýrskych snáh o dolapenie vysoko postaveného špióna. Bolo nastolené rádiové ticho a za pomoci sovietskeho sledovacieho zariadenia a za asistencie sovietskych expertov sa začalo pátranie po nelegálnom vysielaní. Tak sa nakoniec Cohena podarilo 24. januára prichytiť pri vysielaní do Izraela. Po dolapení bol opakovane vypočúvaný a mučený.
8. mája 1965 stál Cohen v súdnom procese pred vojenským tribunálom, ktorý mu odoprel právneho zástupcu, bol uznaný vinným zo špionáže a odsúdený na trest smrti bez možnosti odvolania. Izraelská ministerka zahraničných vecí Golda Meirová po vynesení rozsudku začala medzinárodnú kampaň za zmiernenie Cohenovho trestu. Izrael na tento účel ponúkol Sýrii prepustenie všetkých Sýrčanov väznených v Izraeli, čo by však s najväčšou pravdepodobnosťou nedodržal. Zároveň naliehal na vlády rôznych štátov sveta (vrátane Sovietskeho zväzu), aby sa pokúsili prinútiť Sýriu k prehodnoteniu trestu. Urobil tak napríklad pápež Pavol VI. a vlády Francúzska, Belgicka či Kanady. Napriek tomu bol Cohen nakoniec 18. mája 1965 v Damasku verejne popravený obesením na Námestí mučeníkov. Jeho poprave sa priamo na mieste prizeralo desaťtisíc ľudí, zároveň bola v priamom televíznom prenose vysielaná v krajinách arabského sveta. Potom cez neho prehodili látku s antisionistickými nápismi a jeho telo nechali visieť na šibenici ešte ďalších šesť hodín.
Miesto posledného odpočinku Eliho Cohena nie je známe a sýrska vláda doteraz odmieta všetky žiadosti Cohenovej rodiny a Izraela o vrátenie jeho pozostatkov. Turecká vláda vo februári 2007 oznámila, že je pripravená sprostredkovať návrat pozostatkov Eliho Cohena zo Sýrie do Izraela. V auguste 2008 sa k jeho osudu vyjadril Monjer Motsley, bývalý šéf úradu niekdajšieho sýrskeho prezidenta Hafíza al-Asada. Uviedol, že nikto v Sýrii nepozná presné miesto Cohenovho hrobu a že v minulosti boli jeho pozostatky niekoľkokrát pochované na troch rôznych miestach, aby sa tak predišlo zásahu izraelských síl, ktorý by mal za cieľ získanie špiónových pozostatkov.
A práve tam, kde Eli Cohen pôsobil, smerujeme aj my. Na mieste, kde je hranica medzi Izraelom a Jordánskom, sa nielenže začínajú Golanské výšiny, ale nájdete tu aj bývalé sýrske kasárne, mešitu a veliteľské stanovisko. Pochopiteľne, od roku 1967, keď vypukla šesťdňová vojna, uplynulo veľa času a miesto vyzerá zdevastovane. Nenájdete tu žiadne oznamy alebo pripomienky k činnosti známeho špióna, ktorého si všetci vážia. Skôr sem chodí izraelská mládež, ktorá v bývalých kasárňach veselo oslavuje život a sem-tam pomaľujú budovy svojimi nápismi. Čo ma však zaujalo, sú miestne kúpele, ktoré objavili už Rimania a pred šesťdňovou vojnou si tu veselo oddychovali sýrski dôstojníci. No, keby ste videli to prostredie, tak by ste kúpele poslali do minulosti, kam patria, ale ak sa nedáte odradiť nevábnymi pomaľovanými stenami a dôverujete miestnej liečivej vode, oddýchnete si. Voda má takmer 42°C. Veľmi pomaly vchádzam do vody. Nechce sa mi veriť, že v takej horúcej vode si namočím celé telo. Trvá mi to asi 5 minút, kým si telo zvykne na poriadny teplotný úder. Dávam sa len tak unášať prostredím. V hlave mi stále víri myšlienka, či aj tu bol Eli. Podľa Nimroda, ktorý nás sprevádza, je to veľmi pravdepodobné.
Keď vyjdem z kúpeľov, vidím asi tak 20 metrov od nás ostnatý drôt, ktorý oddeľuje Izrael od Jordánska. Na rozdiel od Sýrie je Jordánsko väčším priateľom Izraela a vláda v Ammáne tak nehromží na Tel Aviv ako Damašek. Možno aj preto sa tu môžete pohybovať celkom pri plote a dotýkať sa ho. Na jednej strane fascinujúce, na druhej bizarné.
Ak by ste chceli navštíviť toto miesto, choďte sa pozrieť k horúcim kúpeľom Hamat Gader. Keď prídete na hlavné parkovisko, nedajte sa zmýliť novo postaveným strediskom. Musíte ho pešo obísť a narazíte nielen na plot, ale aj staré kúpele z čias Eliho.
Radi by ste navštívili Golanské výšiny? Menej známe miesta? Poďte sa s nami pozrieť na toto miesto
Niečo by ste doplnili do článku „Najznámejší izraelský špión“?
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
