Mesto v skalách a Florencia na juhu Talianska
Martina Rúčková je milovníkom Talianska, kde chodí pravidelne so svojim manželom objavovať nielen známe, ale menej známe zákutia tejto fascinujúcej krajiny. Tentoraz si pozrieme ďalšie krásne talianske mestá v článku ,,Mesto v skalách a Florencia na juhu Talianska“.
Dnes sa pred návratom do Apúlie pozrieme do susednej talianskej oblasti menom Basilicata. Leží na juhu krajiny, medzi už spomínanou Apúliou, ktorá tvorí podpätok talianskej čižmy a Calabriou, jej špičkou. Známa je svojím gréckym obyvateľstvom, ktoré sa tu zachovalo od čias antiky a druhé meno Basilicaty je Lucania. Jej hlavným mestom je Potenza.
My sme sa vybrali do druhého najvýznamnejšieho mesta tejto oblasti, Matery, ktorá je z kultúrneho a historického hľadiska klenotom Basilicaty. Vďačí za to svojej bohatej histórii, ktorá je doslova vytesaná do skál. Tieto kamenné obydlia a kostoly sa volajú sassi. Archeologické nálezy hovoria o osídlení tejto oblasti už sedem tisícročí pred naším letopočtom a Matera tak spolu s mestami ako Rím, Jericho, Damask, Atény, Jeruzalem, či Byblos, súperí o miesto v rebríčku najdlhšie nepretržite osídlených miest sveta. Najstaršie kostoly Matery pochádzajú zo siedmeho storočia nášho letopočtu, ďalšia staviteľská vlna prebehla v 16. storočí.
Bohužiaľ po období rozmachu prišli horšie časy. Postupne sem začali deportovať väzňov z iných častí Talianska, Basilicata sa stala jeho najchudobnejším regiónom, o čom svedčili aj životné podmienky v sassoch. Miestni obyvatelia žili v jaskyniach bez tečúcej vody, častokrát so svojím dobytkom (aby tam mali aspoň trochu teplo). V regióne sa rozšírila malária a vyslúžil si prezývku „Hanba Talianska“. Tento marazmus pretrvával do polovice 20. storočia, kedy štát rozhodol do regiónu investovať a začal tým, že obyvateľov jaskýň presťahoval do obydlí s lepšími hygienickými podmienkami. O niekoľko desaťročí neskôr sa začali sassi prerábať a rozvíjať. Postupne sa opäť osídľovali, už bez dobytka a slamy, stávali sa z nich aj hotely či reštaurácie. V roku 2019 bola Matera Európskym hlavným mestom kultúry, čo prospelo ďalšiemu rozvoju cestovného ruchu v mesta. Krásne prostredie inšpirovalo mnohých filmárov: natáčalo sa tu niekoľko známych filmov vrátane Gibsonovho Utrpenia Krista či poslednej Bondovky No Time To Die.
Historická časť Matery má dve časti, ktoré sú spleťou krútiacich sa uličiek popri sassoch: Sasso Barisano a Sasso Caveoso. Ubytovali sme sa v jednej z „jaskýň“ – náš hotel bol kedysi konventom a recepcia bola v priestore bývalej kaplnky. Čo sa týka prechádzky centrom Matery, odporúčam pevnú obuv a veľa energie, pretože je to ako prechádzka húsenkovou dráhou: hore, dolu, a zasa hore. Vynahrádzajú vám to však nádherné výhľady na mesto navôkol, ktoré sa menia podľa času dňa: ráno sledujete ako sa slnko pomaly prelieva až do najnižšie položených častí sassov, večer zasa sledujete ako zlaté svetlo ustupuje, až kým sa nerozžiaria svetlá v každom z kamenných okienok.
Najvýznamnejšími pamiatkami mesta sú, pochopiteľne, kostoly, no rovnako sa oplatí prejsť si celú okružnú cestu vyznačenú turistickými značkami, pretože v jednom momente sa dostanete na okraj obývanej časti mesta k tým obydliam a jaskyniam, ktoré sú ešte stále opustené, a dopriať si tak pohľad, aký mali turisti v meste pred asi desiatimi rokmi omnoho bližšie, než vy teraz. Predpokladá sa, že postupne sa budú sassi aj naďalej rekonštruovať. My sme mali šťastie, že sme mali aj auto a tak sme sa vyviezli na vyhliadkový bod na druhom brehu údolia, z ktorého sa nádherne rozprestiera panoráma kamenného mesta.
V rámci večerných prechádzok sme navštívili niekoľko barov, vyskúšali fantastické lokálne vína a dopriali si večeru v podobe miestnej rustikálnej kuchyne v elegantnom prevedení. Prekvapili ma hlavne mimoriadne chladné zimné večery: napriek tomu, že juh Talianska je aj v zime relatívne teplý, Matera leží 800 metrov nad morom, čo spôsobuje, že v noci klesla teplota pod nulu. To aj vysvetlí, prečo miestni obyvatelia spávali s dobytkom. Na druhej strane, ak by som mohla odporučiť ročné obdobie na návštevu tohto miesta, určite by to bola skorá jar alebo neskorá jeseň: šliapania hore kopcom a schodmi je veľa a určite ho nechcete zažiť pod pražiacim letným slnkom. S davmi turistov.
Lecce
Nasledujúci deň ráno sme si ešte dopriali prechádzku po sassoch a z Basilicaty sa vrátili opäť do Apúlie. Namierené sme mali do mesta Lecce, známeho svojou krásnou barokovou architektúrou, ktorú preň prezývajú aj Florencia juhu. Nachádza sa uprostred opätku talianskej čižmy, na Salentskom polostrove. Historické centrum mesta je postavené v prekvapivo jednoliatom štýle, ktorý dostal aj svoje pomenovanie – barocco leccese – a jediné, čo kontrastuje veselo vyzdobeným priečeliam budov a kostolov, sú ruiny rímskeho amfiteátra a divadla, okolo ktorých je mesto organicky vybudované.
Počas našich ciest sme si už prešli slušné množstvo kostolov, ale tie v Lecce skutočne odporúčam pozrieť aj zvnútra pre ich mimoriadne pôsobivú dekoráciu (aj keď niektorí ju môžu považovať za prečačkanú). Začali sme na Piazza del Duomo, na ktorom sa nachádza katedrála a arcibiskupské múzeum, v ktorom sa dajú kúpiť lístky do ostatných kostolov: Chiesia di Santa Chiara, Chiesia del Rosario, Chiesia di Sant Matteo a Chiesia di Sant’Irene. Kým sme ich pochodili všetky, preskúmali sme prakticky všetky uličky starého mesta Lecce.
Mimochodom, ak máte možnosť vybrať si, odkiaľ do starého mesta vstúpiť, odporúčam cez atmosférickú Porta San Biagio – jednu z troch historických brán mesta (ďalšími dvomi sú Porta Napoli a Porta Rudiae). Neďaleko v jednom z obytných domov sa nachádza mimoriadne zaujímavé múzeum: Museo Faggiano. Vzniklo v momente, keď sa majiteľ budovy rozhodol spraviť z nej pizzériu a začal robiť v priestoroch stavebné úpravy. A našiel tam viac než predpokladal – až natoľko, že z domu sa rozhodol radšej spraviť múzeum. Od podzemia až po vyhliadkovú plošinu sú tu vystavené artefakty z obdobia od piateho storočia pred naším letopočtom až po súčasnosť a bonusom je už spomínaná malá vyhliadková plošina na streche, z ktorej je pekný výhľad na strechy okolitých domov.
Toľko náš krátky výlet do Apúlie a Basilicaty, o týždeň vám ukážem a porozprávam niečo o miestnej kuchyni a víne.
Text: Martina Rúčková
Máš otázky na článok ,,Mesto v skalách a Florencia na juhu Talianska“. Daj do komentu a radi odpovieme.
Zaujal ťa tento cestopis? Prečítaj si ďalší o tajomnom hrade Castelo, Bari či o Alberobellu.
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
