V Lagose vraj žije okolo 23 miliónov ľudí. Presné číslo nikto nepozná a bude dlho trvať, kým to presne spočítajú. Denne sem prúdi také množstvo ľudí, že to až pravda nie je. Ak by sme mali veriť rôznym medzinárodným organizáciám, Lagos vraj bude mať o 80 rokov takmer sto miliónov ľudí. Verím, že neveríte a chápem, že to číslo je neuchopiteľné. Lagos už dnes nezvláda ten šialený nápor a nikto nevie, kedy to celé buchne. Nikto tu nič poriadne neplánuje, nepozerá sa do budúcnosti. Aj keď nejaká dobrá duša myslí na budúcnosť mesta, nie sú na to finančné prostriedky. Afrika je v pohybe, no Lagos je vo väčšom. Lagos – Najväčší plávajúci slum na svete vás chytí a je jedno či v pozitívnom alebo negatívnom duchu. Je to silné.
Na jednej strane bohaté štvrte, filmové štúdiá nigérijského filmového priemyslu a na druhej úbohé oblasti, kde uvidíte najväčšiu chudobu na svete. A práve jedna takáto štvrť sa stala naším cieľom. Ak by ste si dali do internetového vyhľadávača Makoko, cez obrazovku vás zasiahne paľba chudoby a ledva stojacich drevených budov, ktoré držia pokope len silou vôle. Na malom území sa tisne vyše 250-tisíc ľudí, dalo by sa povedať, že ide o najväčší plávajúci slum na svete. Išli by ste tam? My áno, ale nie pre strhujúce zábery. Základom bolo vidieť realitu a porozprávať sa s ľuďmi, ako to celé dokážu prežiť.
Slum vyvoláva v mnohých ľuďoch strach. Tu v Nigérii nemusíte mať obavu a viac-menej vám nič nehrozí, ale napriek tomu odporúčam, aby ste mali niekoho, kto by vás sprevádzal. Domáci totiž nedokážu pochopiť, že sem niekto príde a chce spoznať slumy. Na jednej strane ste vy, kto má všetkého dostatok a míňa peniaze za cesty do Nigérie – a na druhej domácich, ktorí ledva zarobia dva doláre za deň a ich dom sa onedlho zrúti do špinavých a smradľavých vôd. Dva rozdielne svety, ktoré sa nedokážu ani v najmenšom pochopiť. Nedá sa. Dá sa len priblížiť a tým, kto spojí dva rozdielne svety, je miestny sprievodca. My máme Sundaya, ktorý je synom miestneho šéfa slumu. Všade, kam ideme vysvetľuje domácim, že tu nie sme preto, aby sme im ukradli dušu a nám zas vysvetľuje postoj domácich. Aj vďaka nemu sme mohli vstúpiť na miesta, kam sa prosto človek sám nedostane. Môžete byť milovníkom individuálneho cestovania, koľko len chcete, tu bez kontaktov nie je šanca.
So sprievodcom sme sa dohodli, že sa stretneme v sobotu ránu a vyrazíme na celodennú prehliadku slumu. Pekný a voňavý hotel sme vymenili za štvrť, ktorá by bola skôr námetom na stredoveký film. Úzke zablatené ulice, ktorými sa valí dym z domácich piecok. Dav ľudí sa tlačí v uličkách, na hlavách nesú svoj každodenný úlovok. Niekto má na hlave desať kíl kreviet, niekto veľké sumce a niekto si zas nesie pitnú vodu do svojho príbytku. Kým dôjdeme k plávajúcemu slumu, musíme prejsť menšou časťou, ktorá nesmierne páchne a splašky sa valia cez úzke uličky do zátoky. Kým prídeme k drevenému prístavu, dostaneme nejednu poriadnu čuchovú paľbu. Na brehu sú domy s plechovou strechou, ako-tak funkčné. Dalo by sa povedať, že ten, kto má plech, je kráľ. Tomu do domu neprší. Lenže plech niečo stojí a nikto tu nemá žiaden dolár navyše. Ženy v pestrofarebných lacných šatách varia polievku a snažia sa vykúzliť niečo z toho mála. Mohutná žena zakričí na svoje dieťa, aby sa nehralo v stoke. Namiesto toho mu ukáže prstom, že na tých odpadkoch je to ok. Dieťa si nájde kus umelej hmoty a hrá sa. Viete si to predstaviť? Aj keď to vidím na vlastné oči, je to stále pre mňa neprijateľné. Dvadsať minút dostávajú moje oči paľbu nepredstaviteľných obrázkov, ktoré náš svet nevie pochopiť.
Keď však prídeme do prístavu, otvorím ústa ešte viac.
Malé hlinené námestíčko s udupanou hlinou, pri ktorom sa snažia pristáť malé drevené lode. Vyberáme si tú menej rozbitú, do ktorej netečie a už sa plavíme… Lenže kam? Na hladine vidím nielen odpadky, ale aj všetky splašky z dediny. Na smrad si rýchlo človek zvykne, ale na čo si neviete zvyknúť, to je pohľad na deti, ktoré sa v tom kúpu. „Vieš, nám tá voda neublíži. Sme zvyknutí,“ zasmeje sa Sunday a vyhrnie si tričko, aby nám ukázal, že nemá žiadnu kožnú chorobu. „90 percent všetkých ľudí sú rybári a každý deň vyrazia sa more, aby niečo ulovili,“ dodáva sprievodca, ktorý nás zásobuje potrebnými faktami. Popritom ukazuje na domy a hovorí, že keď si tu niekto chce niečo postaviť, najprv musí získať súhlas jeho otca. Jeho otec však má na starosti hlavne to, aby sa nestavali domy len tak halabala. Aj keď to tu vyzerá ako neorganizovaný chaos, neskôr dávame sprievodcovi za pravdu, že tie domy a kanály majú aspoň nejakú štruktúru. Nie nadarmo sa tomuto miestu hovorí Benátky Lagosu.
Napadajú nám všetky možné otázky. Kam sa ľudia chodia kúpať? Kam na záchod či do kostola? To sa dozviete v krátkom videu z najväčšieho plávajúceho slumu menom Makoko.
Máte otázky na článok „Lagos – Najväčší plávajúci slum na svete“? Radi odpovieme, keď sa spýtate do komentu pod článok
Ako tam prosim natiahli elektrinu?