Kam sa uberá cestovanie alebo prečo už nebude lacnejšie

Dnes cestuje takmer každý. Lacné letenky, väčší výber ubytovania, rušenie víz, to všetko zapríčinilo, že sa do sveta „rozbehli“ takmer dve miliardy ľudí, ktoré minulý rok cestovali za oddychom. Predstavme si, že pred 20 rokmi, keď „Thajsko bolo za dolár“, cestovalo ani nie 300-tisíc ľudí. Vtedy boli nielen drahšie letenky, ale nebol ani internet, mobil, platobným kartám ešte neverilo toľko ľudí  a víza sa vybavovali veľmi ťažko. Ak by si chcel predstavu ako sa cestovalo v 90. rokoch sa dočítaš tu. Čo sa zmenilo? Takmer každá národná ekonomika pochopila, že turizmus je skvelý zdroj príjmu, lebo každý si niečo kúpi (hotel, jedlo, suvenír, vstupy do pamiatok…), a preto sa zlepšili aj vízové podmienky. Veď kto by tomu uveril pred 25 rokmi na Slovensku, keď nám aj také Fínsko zaviedlo víza, že raz budeme mať jeden z najsilnejších pasov na svete a nebudeme potrebovať víza do 140 krajín sveta? Do toho prišli nielen lacné letenky, ale aj celkový rozvoj leteckej dopravy, ktorá má šialený nárast. Pamätáš si, ako vyzerali letiská? Napríklad istanbulské letisko bolo vtedy poloprázdne ‒ a dnes? A samozrejme, že dnes je to trendy cestovať. Veď prečo by nemohol mať každý tie skvelé zážitky z exotiky, ako mám ja, ty či on?

Najviac sa rozcestovali Číňania. Krajina, ktorá bola uzavretá pred svetom (rovnako ako my pred rokom 1989 a vlastne celá východná Európa). Len keď sa pohla tá východná Európa so svojimi 200 miliónmi, tak v Číne sa pohla miliarda. Dobre už bolo Každý chce mať dovolenku čo najlacnejšiu. Ak však cestujú dve miliardy ľudí, je to vôbec reálne? Podľa mňa nie. Náklady budú stúpať každý rok. Keby sme situáciu obrátili a ty by si vlastnil napríklad v Thajsku hotel pri pláži, každý rok by si mal väčší dopyt a stále by si mal plno, čo urobíš? 99% vlastníkov zvýši ceny, lebo vie, že tie izby predá. Už to nie je tá situácia pred 20 rokmi, keď boli hotely poloprázdne. Rád používam ako príklad Island. Keď som prvýkrát navštívil Island, letenky stáli okolo 450 eur. Nikto zo Slovenska tam za takú sumu príliš nechcel cestovať. A dnes? Letenky stoja aj 50 eur, ale počet turistov sa niekoľkonásobne zvýšil. Lebo tak ako ty využiješ lacnú letenku, využije ju ďalších 10-tisíc ľudí s tebou. Realita je nakoniec taká, že na Islande ceny stúpajú a dnes Island v globále vyjde viac ako pred tými 10 rokmi, keď letenka stála 450 eur. Kamarát, ktorý pracuje na Islande, vraví, že miestne CK, autopožičovne, ale aj rôzne druhy ubytovania nestíhajú pokryť potreby turistov. Preto sa uvažuje o regulácii turizmu. Bude len drahšie? Podľa mňa áno. A bude len drahšie v tých klasických destináciách, kam chodí „každý“. Thajsko, Kuba, Zanzibar, Peru… Ak niekto očakáva, že to šialene zlacnie, tak sa podľa mňa mýli. Bude to len stúpať, lebo turistov na celom svete pribúda.

Kam mám ísť? Takáto situácia nie je na celom svete. Sú stále miesta, kde to je ešte normálne. Ja si napríklad vyberám také destinácie, ktoré mi môžu ujsť. Dnes je to povedzme Stredná Ázia, Afrika, východná časť Ruska, Tichomorie (okrem Bora Bora, Tahiti atď.). Ak si teraz začneš kontrolovať ceny leteniek, zarazíš sa, že dostať sa tam nie je vôbec lacné. „Mám dať za letenky do Uzbekistanu 500 eur?“ Áno, lebo tá cena odradí takmer každého, ale celkové náklady budú na danom mieste výrazne lacnejšie. A teraz si zober, že cena letenky by bola 100 eur. Čo nastane? Dopadne to rovnako ako Island. Pôjde tam každý a tá masa ľudí zvýši ceny v danej krajine. Jednoduchá rovnica. Stále budú pribúdať rôzne regulácie. Poplatky za návštevu mesta, limit turistov… Mojou radou je vyhnúť sa daným destináciám a zamerať sa na tie, ktoré ti môžu ujsť. Ver, že tých miest je veľké množstvo. Len treba otvoriť oči a nezamerať sa stádovito na tie „bežné“ destinácie, aj keď sú krásne. Tie ti už neujdú. Skôr ťa raz bude mrzieť, že povedzme Tadžikistan, Malawi či Surinam si neobjavil pre seba pred tou masou ľudí. Zabudni na predsudky a skús to. Vždy sa dá niečo nájsť. Už sme sa veľmi rozmaznali lacnými letenkami, ktoré nás obmedzujú. Preto som sa rozhodol splniť si sen a plaviť sa takmer dva mesiace na plachetnici na Antarktídu. Keď som videl sumu, takmer ma vyvrátilo, ale vidím, že každý rok cena stúpa o tisíc eur. Tak na čo čakať? Idem si splniť sen ‒ a ešte za relatívne lacný peniaz. Hľadáš cestovateľské inšpirácie? Pozri itineráre do viac než 50 krajín sveta na stránke Travelistanu. Prečo mi titul cestovateľ nevonia a čo ma dnes irituje v cestovaní.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.

POTVRDIŤ

súhlasím so spracovaním osobných údajov za účelom príjmania noviniek, špecialnych akcií a marketingových ponúk