Južný pól alebo ako to zvládnuť psychicky

Ako to človek zvládne, keď sa 47 dní zdržiava na mieste, kde nie je nič? Žiadne mesto, civilizácia, teplo domova, nežijú tu zvieratá, nerastú stromy a nepočujete nič okrem vetra a svojho vlastného dychu? Ako to znášate psychicky? Aké myšlienky sa vám preháňajú hlavou a ako to celé zvládate?

Expedícia na južný pól nie je len o tom, ako to dáte fyzicky, ale aj psychicky. Ak sa budete sústrediť len na jednu časť prípravy, verte, že to nezvládnete. Je dokázané, že tieto podmienky lepšie znášajú ženy ako muži. Dôvod? Muž je od prírody silnejší a podvedome prijíma fakt, že fyzicky to dá, avšak zabúda na psychickú prípravu. Mužská psychika ide rýchlo dolu, ak niečo nevychádza, ak príde choroba alebo niečo zlé. Ja som si to uvedomil a povedal som si, že sa podujmem na poriadnu prípravu.

Mojou veľkou výhodou je, že takéto expedície som už neraz zažil a viem, ako na nich pracuje moja hlava. Ak by sem niekto prišiel z našej civilizácie len tak, po chvíli sa zblázni. Dôvod? Vysvetlím na situácii, ktorú sme zažili len prednedávnom na Slovensku.

Keď udrela korona v plnej sile a my sme museli ostať zavretí doma, prvý týždeň sme sa možno tešili. Lenže po pár dňoch nám chýbali všetky tie krásne činnosti, na ktoré sme boli zvyknutí. Nejeden z nás sa začal nudiť a nevedel, čo so sebou. Začali sme frflať, sťažovať sa, obviňovali sme všetkých a všetko.

A teraz si predstavte, že by ste nemali ani mobil, knihu, Netflix či televíziu. Boli by ste len vy a vaša hlava. Presne to som zažil pred pár rokmi počas dvojmesačnej plavby cez Atlantik popri Antarktíde. Musel som sa naučiť narábať so svojimi pocitmi. Vtedy mi pomohli príbehy od prvých polárnikov, ktorí dobýjali tento biely kontinent. Boli pár rokov mimo domova a nemali správy od svojich blízkych. Práve Nóri prišli na to, že treba nejakú pravidelnosť, že treba zamestnať hlavu. Preto som si počas korony vytvoril presný harmonogram činností, ktoré som dodržiaval. Neváľal som sa len tak na gauči. A niečo podobné som spravil aj počas expedície.

Aby som to nemal ľahké, odmietol som si zobrať hudbu a knihy, ktoré tak milujem. Chcel som prežívať pocity prvých polárnikov. S čím bojovali? Ako to celé zvládli v tom agresívnom prostredí?

Nejdem sa hrať na hrdinu. Priznám sa hneď na začiatku, že v prvých dňoch som mal v hlave pretlak myšlienok, ktoré bojovali o moju pozornosť. Nevedel som sa sústrediť na jednu vec. Bol som z toho unavený. Dokonca som zúril sám na seba, prečo som si nezobral hudbu. V tie dni sa mi aj horšie šliapalo. Našťastie som to na siedmy či desiaty deň prekonal a už som sa sústreďoval nielen na výkon, ale aj na tému, ktorú som si vybral na konkrétny deň. Postupne som preberal v hlave všetky otázky, ktoré som mal pred cestou ohľadom vzťahov, biznisu, kamarátov a podobne. Sem-tam som to prekryl peknými spomienkami z bývalých ciest, na rodinu a podobne. Od tohto momentu, keď bola hlava zamestnaná jasnou témou, sa mi išlo skvele. Vôbec som nemyslel na to, že už chcem byť na póle, zakázal som si premýšľať nad ďalšími cestami. Veď to poznáte. Sme niekde na ceste a už plánujeme ďalšie. Lenže ja som tu a potrebujem sa sústrediť na výkon, ktorý je predo mnou.

Potom som prijal radu Nórky Kathinky, ktorá bola naším lídrom. „Vieš, prečo sme my Nóri takí úspešní v polárnych oblastiach?“ spýtala sa. „Každý deň začneme smiechom!“ Preto sme si každé ráno povedali: „Ďalší nádherný deň pred nami!“ Bolo jedno, či svietilo slnko alebo fúkal silný vietor, prosto sme si to nahlas povedali. Nie, nie som ezoterik, som klasický chlap z východnej Európy, ktorý je šťastný, keď je šťastný a keď ho niečo hnevá, tak aj tak vyzerá. Odmietal som prekrývať svoje pocity nejakým výrokom. Ale skúsil som – a ono to fungovalo. Hlava dostala pozitívny signál a nakoniec išla ako dobre namazaný stroj. Až vtedy možno pochopíte, že bez psychiky to prosto nejde.

Ďalší krásny moment som zažil, keď sme prišli do civilizácie. Po dvoch mesiacoch, keď som videl len sneh, ľad a počul ticho, prežíval som stretnutie s civilizáciou veľmi intenzívne. Odrazu som počul spev vtákov, cítil vône, vnímal zeleň, stretal som veľa ľudí a nevedel som si zvyknúť na tmu. Ale najzaujímavejšie boli pre mňa tie vône. Civilizácia vie nielen krásne voňať, ale aj smrdieť. Pri plynoch z výfukov áut alebo dyme z cigariet ma naplo. Moje vnemy boli odrazu iné. Dlho som sa s tým nevedel vyrovnať. Všetko okolo mňa bolo veľmi hlučné. Zvykal som si dobré dva-tri dni.

Ak by som mal zhrnúť, ako to psychicky zvládnuť:

– Vyrieš si všetky pracovné veci pred cestou

– Daj všetkým vedieť, že budeš mimo signálu

– Daj si po ceste ešte týždeň voľna, nepracuj hneď. Prvý mail, ktorý otvoríš, ťa vtiahne do víru práce

– Zameraj sa na jeden cieľ, neubiehaj myšlienkami inam

– Skús si takéto podmienky privodiť pred cestou

– Ak máš zlú náladu, neobťažuj ňou druhých.

Treba však priznať, že muži to v tomto majú o niečo jednoduchšie, lebo vedia nemyslieť na NIČ.

Máte otázky na článok „Južný pól alebo ako to zvládnuť psychicky“? Dajte do komentu a radi odpovieme

Aké sú vaše najčastejšie otázky ohľadom tejto expedície? Prečítajte si tu

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.

POTVRDIŤ

súhlasím so spracovaním osobných údajov za účelom príjmania noviniek, špecialnych akcií a marketingových ponúk