Izrael – Zem zasľúbená
Izrael. Každý o tejto krajine počul a stavím sa, že každý na ňu má svoj názor. Je jedno, či negatívny alebo pozitívny, každý k nej vie zaujať nejaký postoj. Asi žiadna iná krajina vo svete nevzbudzuje toľko vášni. Jedna skupina ľudí považuje túto malú krajinu za zem zasľúbenú, druhá za prekliatu, tretia za symbol, štvrtá… Každý človek v diskusiách rád nechá svoju myšlienkovú stopu. Nie, nebojte sa, nejdem vás o ničom presviedčať a ani podprahovo podsúvať nejakú myšlienku alebo ideológiu. Je Izrael Zem zasľúbená?
Izrael som navštívil prvýkrát v roku 1998 a odvtedy som sem cestoval relatívne pravidelne. Nielen ako sprievodca a turista, ale aj ako študent, ktorý si sem prišiel zarobiť. V roku 1999 sem prišlo za lepším životom vyše 100-tisíc Slovákov a ako sezónni pracovníci si na rôznych farmách zarábali na autá a byty. Áno, Slováci boli v tomto roku ako ekonomickí migranti. Nikto vtedy neputoval do Anglicka či Španielska, ale na opačnú stranu do Izraela, kde si mohol zarobiť veľmi krásne až rozprávkové peniaze. Ja som si sem išiel zarobiť na svoje cesty a práve vtedy som nielen precestoval Izrael krížom-krážom, ale aj som začal vnímať tie veľké – a dovoľte mi to povedať – šialené rozdiely.
Na rozlohe 21-tisíc kilometrov štvorcových sa tisne vyše 9 miliónov ľudí, ktorí majú úplne rozdielny pohľad na svet, náboženstvo, fungovanie štátu. Tu nejde len o Palestínčanov – k tým sa ešte dostaneme. Ide o samotných Izraelčanov.
Väčšina Židov spadá do dvoch kategórií. Sú to Aškenázovia alebo Sefardi. Obidve skupiny odvodzujú svoje korene zo starovekého Izraela z obdobia pred rozohnaním židovských kmeňov Rimanmi. Aškenázovia majú väčšinou svetlejšiu pokožku a do „moderného“ Izraela prišli z Európy. Pomenovanie Sefardov je odvodené z hebrejského označenia Španielska – Sefard – a tvoria ich státisíce Židov, ktorých po vyhlásení štátu Izrael v roku 1948 vyhnali z domovov arabské krajiny. Medzi týmito dvomi skupinami sú rozdiely spôsobené tým, že práve Aškenázovia sú príslušníkmi spoločenskej elity a od vzniku štátu majú výraznú prevahu. Napríklad Sefardi sú oveľa „blízkovýchodnejší“, čo sa týka hudby a jedla, kým Aškenázovia sú napríklad v jedle viac orientovaní na zvyky z východnej Európy.ň
V rámci celej židovskej populácie existuje ešte ďalšie a vyhranenejšie náboženské rozdelenie – na skupiny sekulárne (49 percent), tradičné (29 percent), náboženské (13 percent) a ultraortodoxné (9 percent). Práve medzi ultraortodoxných zaraďujeme Chredim, teda tých, ktorí sa chvejú bázňou pred Bohom.
Všetky tieto skupiny žijú v malej krajine a hovoria spoločným jazykom, spoločensky sa však stýkajú veľmi málo. Mnohé spoločenstvá sú rozdelené podľa týchto línií, z čoho vznikajú v Jeruzaleme a v Tel Avive celé štvrte, ktoré sú takmer výlučne sekulárne alebo naopak náboženské. A v tomto je Izrael, dovoľte mi to povedať, fascinujúci. Pri prechádzkach Tel Avivom alebo Jeruzalemom sa vám stane, že počas dňa natrafíte na štvrť, kde sa dôsledne dodržiava sabat. Je dňom odpočinku a modlitby. Začína sa v piatok tesne pred západom slnka a končí sa v sobotu po západe slnka. Ak vtedy niekto jazdí autom, hádžu doňho kamene. O pár blokov ďalej natrafíte na spoločenstvá, ktoré si užívajú radosti života. Krásnym príkladom je Tel Aviv, kde natrafíte povedzme na pláž Hilton považovanú za najznámejšiu gay pláž na svete. Jedno mesto – a také rozdielne videnie sveta. Niekto chodí tradične oblečený, ako sa odievali jeho predkovia, dodržiava všetky prikázania. Na druhej strane veľmi početná skupina, ktorá sa oblieka ako na tú najbláznivejšiu love parade. Práve pri prechádzke Tel Avivom som si uvedomil pojem zem zasľúbená. Môžete tu všetko a sú tu viac-menej všetci. Len sa sem-tam nevedia zmestiť do kože a silou-mocou presadzujú svoje videnie sveta. Nielen Židia, ale aj kresťania či moslimovia.
Aj pre kresťanov je Izrael Zem zasľúbená. Tu pôsobil Ježiš Kristus, bol ukrižovaný a stáročia sem smerovali milióny pútnikov. Počas Veľkej noci sa Jeruzalem zaplní oddanými veriacimi, ktorí prejdú po známej Via Dolorosa (posledná Ježišova cesta – nejde však o pôvodnú cestu. Je to len predstava Heleny, matky cisára Konštantína I, ktorá sa dodnes drží v myšlienkach ľudí). Tak či tak, Via Dolorosa sa končí na najposvätnejšom mieste – pri Chráme Božieho hrobu. A tu zažijete ďalšiu zvláštnu vec.
Od roku 1852 sa správa chrámu nachádza v rukách šiestich kresťanských cirkví – gréckej pravoslávnej, arménskej apoštolskej, rímskokatolíckej, koptskej katolíckej, etiópskej pravoslávnej a sýrskej pravoslávnej. Správa kostola je medzi jednotlivé cirkvi rozdelená do úsekov. Zatiaľ čo niektoré časti chrámu sú spoločné, iné patria len určitej cirkvi. Zložité pravidlá určujú presné hranice medzi jednotlivými časťami a niektoré z nich sú neustálym predmetom sporov. Stačí, že niekto zametá o minútu viac a je z toho hádka. Spory pre ohraničenie jednotlivých sekcií sú tu na dennom poriadku.
Jedným z problematických úsekov je horná časť chrámu, ktorá je rozdelená medzi koptskú a etiópsku cirkev. Na mieste neustále sedí aspoň jeden koptský mních, aby tak obhajoval právo svojej cirkvi na toto územie. Jedného horúceho letného dňa roku 2002 si mních posunul stoličku asi o 20 centimetrov, aby sa dostal do tieňa. To bolo vyložené ako nepriateľský akt a narušenie hranice. Po následnej bitke bolo hospitalizovaných 11 osôb.
Poviete si, že práve miesto Božieho hrobu by malo viesť k porozumeniu. Verte, že aj tak sa cirkvi medzi sebou hádajú. Viete, kto má kľúče od chrámu a kto ho pravidelne otvára a zatvára? Moslimská rodina Musaybah. Dôvod? Kresťania si medzi sebou závideli, kto bude mať kľúče od chrámu, až to nahnevalo najznámejšieho moslimského vojvodcu Saladína (bol to Kurd, ktorý sa narodil v Tikríte rovnako ako Saddám Husein. Práve Saddám sa nazýval novým Saladínom, ale neznášal Kurdov.) Takže od 12. storočia má kľúče od najposvätnejšieho kresťanského chrámu moslimská rodina, lebo jednotlivé cirkvi sa nevedeli dohodnúť!
A čo Palestínčania? Ani tu nie je situácia jednoduchá, dalo by sa povedať, ešte komplikovanejšia. Palestínske územie je rozdelené na Západný breh a Gazu. V každej z týchto oblastí, ktoré vôbec nie sú vzájomne prepojené, sídli politická organizácia, ktorá viac-menej nemá rada tú druhú. V Gaze je Hamas a na Západnom brehu je Fatah. Obidve organizácie chcú samostatnú Palestínu, zároveň vedú tvrdý politický súboj a majú diametrálne rozdielne videnie sveta. Poviete si, že práve boj o Palestínu by ich mal spojiť, ale ste na omyle. Ste predsa na Svätom území a každý má pocit, že on je ten vyvolený.
Pre mňa najväčším prekvapením je postoj moslimských krajín k samotným Palestínčanom. Okolité krajiny, ako je Jordánsko, Libanon, Sýria, ale aj vzdialené ako Irán či Saudská Arábia bojujú – či už vojensky alebo politicky – za to, aby Palestína bola plne nezávislou krajinou. Dôvod je jasný, lebo na jej území sú tiež najznámejšie moslimské svätostánky. Skalný dóm a Al Aksa. Napríklad taký Irán podporuje teroristickú organizáciu Hizballáh, ktorá sem-tam ostreľuje Izrael a bojuje za Palestínu. Avšak samotní Palestínčania sú v týchto arabských krajinách považovaní za „menejcenných“ a nemajú plný prístup k občianstvu napriek tomu, že tam žijú už niekoľko rokov či desaťročí.
Napriek tomu treba povedať, že dnes je Izrael oveľa bezpečnejší, ako to bolo pred mnohými rokmi. Ako mi povedal môj sprievodca – a dalo by sa povedať, že aj kamarát – Nimrod (jemenský Žid), každý člen týchto skupín môže slobodne navštíviť posvätné miesta, čo v minulosti nebolo. Áno, dalo by sa polemizovať, ale je pravda, že taká sloboda tu nikdy nebola.
Ak ste nadobudli pocit, že ten Izrael je jeden pekný chaos, verte, že je. Ale aj nie je. Mne sa najviac páči výrok už spomínaného moslimského vojvodcu Saladína, čo preňho znamená Jeruzalem. „Všetko a zároveň nič.“ Namiesto Jeruzalemu dajte Izrael a máte to.
Najbližšie dni sa vám pokúsim priblížiť túto zaujímavú krajinu a ak máte pocit, že už všetko viete, asi budete prekvapení.
Aké sú najčastejšie otázky pred cestou do Izrael? Čo potrebujete vedieť? Prečítajte si tu
Máte otázky na článok „Izrael – Zem zasľúbená“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
