Balkán Roadtrip na 2 týždne – cestovateľské rady, tipy a itinerár

Článok Balkán roadtrip vám poradí, ako si logicky naplánovať cestu autom po Balkáne. My sme sa naň vydali v lete 2022 a kvôli vtedajším vzplanutiam vášní medzi Srbskom a Kosovom sme sa rozhodli tieto dve krajiny vynechať. Aj tak však naša cesta stála za to, keďže sme plynule prešli Rumunsko, Bulharsko, Severné Macedónsko, Albánsko, Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu.

Za 11 dní sme našim Volksvagen Multivanom zvládli bezmála 3500 kilometrov a navštívili nesmierne množstvo prekrásnych miest. Cieľom však nebolo spoznať každú krajinu dokonale, ale skôr si spraviť Balkán Roadtrip a prevetrať a otestovať nový VW. A samozrejme overiť si, ktoré miesta a krajiny stoja za budúce bližšie spoznávanie. To sme ešte netušili, že to bude každá jedna 🙂

Keby ste si chceli prečítať o naj zážitkoch tejto cesty, nájdete ich v tomto článku. Keďže naša cesta bola dosť naháňačka, rozhodli sme sa pre vás itinerár na Balkán Roadtrip rozšíriť s radami na celé dva pracovné týždne, aby ste si ho čo najviac užili. Snáď vám naše rady pomôžu. Tak poďme teda na to:

1. deň – Bratislava – Cluj-Napoca (615 km, 8 hod.)

Vyrážame. Náš Balkán roadtrip s novým Volkswagen Multivan začal v Bratislave, kde sme sa v skupine štyroch pasažierov nalodili a vyrazili smer Balkán. Našou prvou krajinou z plánovaných siedmych navštívených bolo Rumunsko. Po deviatich hodinách cesty sme v noci dorazili do štvrtého najväčšieho mesta krajiny – Cluj – Napoca, ktoré je známe aj vďaka najväčšiemu festivalu elektronickej hudby UNTOLD.

2. deň – Cluj-Napoca

Cluj je veľmi pekné historické a zároveň moderné mesto, kde človek stretne na každom rohu nádhernú historickú budovu, kostol či katedrálu a tiež ponúka super možnosti kde sa najesť či dať si drink. My sme objavili štýlovú reštauráciu s výbornou kávou – Form cafe. Preto odporúčame v Cluji stráviť celý deň potulovaním sa centrom a oddychom. Na tejto 3500 kilometrov dlhej ceste sa človek bude ešte totiž dosť nahánať 😉

3. deň – Cluj-Napoca – Salina Turda – Hunedoara (180 km, 2,5 hod.)

Z Cluju sa hneď ráno vydajte do mestečka Turda vzdialeného 45 minút cesty za naozaj výnimočným miestom. Salina Turda je bývalá soľná jaskyňa ktorá fungovala od 13. storočia, kedy bola soľ cennejšia ako zlato. Počas druhej svetovej vojny slúžila ako útočisko a úkryt, neskôr ako skladisko pre syr a v dnešných dňoch sa tu nachádza zábavný park.

Park tvoria dve obrovské miestnosti, s výškou viac ako 80 metrov, kde sme sa mohli povoziť na kolese, zahrať si minigolf, bowling, stolný tenis alebo sa počlnkovať v slanom jazierku. Interiér okrem iného tvoria dizajnové drevené konštrukcie, kreatívne osvetlenie či amfiteáter s vyhrievanými sedadlami. Pozor, v soľnej jaskyni je chladnejšie, okolo 12 stupňov preto treba mať teplejšie oblečenie. Okrem iného je táto soľná baňa miestom, ktoré navštevujú ľudia s dýchacími ťažkosťami za cieľom haloterapie. My sme strávili v Saline zhruba 2 a pol hodiny a vydali sme sa do mestečka Hunedoara kde sa nachádza rozprávkový hrad Mateja Korvína.

Tento hrad z 15. storočia je jeden z najväčších a zároveň najkrajších v Transylvánii. Legenda hovorí, že Dracula tu prežil 7 rokov svojho života a práve tu jeho život vyústil do šialenstva. Hrad slúžil aj na obranu ale aj ako väzenie a skladá sa z 3 častí. Aby sme ho prešli celý potrebovali sme aspoň 2 hodiny. V malebnom mestečku Hunedoara odporúčame tento deň aj prespať

4. deň – Hunedoara – Sibiu (130 km, 1 hod. 20 min.)

Z Hunedoara sme pokračovali do mesta Sibiu, ktoré nás neskutočne prekvapilo svojou krásou a amosférou. Je domovom najväčšej nemeckej menšiny v Rumunsku a skrýva veľa prekvapení. Stredoveké opevnenie, barokové kostoly, katedrála, niekoľko námestí, romantické uličky a tiež úžasná gastronómia robia z tohto miesta povinnú zástavku. 

My sme bohužiaľ strávili v tomto meste len niekoľko hodín, avšak odporúčame tu stráviť minimálne 1 noc aby ste si  vychutnali všetko čo toto mesto ponúka. Tak si budete môcť vychutnať jeho štýlové reštaurácie a kaviarničky, ktoré sa nachádzajú v centre na každom kroku.

5. deň – Sibiu – Transfăgărășan

Rumunsko má nielen krásne mestá, ale je to hlavne krajina prírodných skvostov. Cesta Transfăgărășan sa považuje za jednu z najkrajších scénických ciest sveta. Prechádza cez pohorie Fagaraš kde sa cesta vlní ostrými zákrutami až do sedla vo výške okolo 2500 m.n.m. Výhľady sú neskutočné. 

Túto cestu začali stavať v 70.tych rokoch aby prepojili dva regióny – Transylvániu a Valašsko. Hovorí sa, že pri jej výstavbe zomrelo až 40 ľudí.Momentálne je túto cestu možné prejsť len v sezóne od júna do septembra, kvôli bezpečnosti. Alternatívou je ďalšia krásna cesta v regióne – Transalpina.

Čo nás okrem krásy šokovalo ešte viac boli medvede, ktoré sme stretávali neustále popri cesta. Vystrkovali ňufáky z ihličnatých lesov a dúfali, že dostanú od nás nejaké jedlo. Počas cesty sme ich stretli asi 11, čo bol veľký zážitok stretnúť ich v takomto počte vo voľnej prírode. Tento deň odporúčame prespať kdekoľvek na jednom z mnohých ubytovaní okolo cesty Transfăgărășan, kdekoľvek sa vám to bude pozdávať. Nezabudnite samozrejme navštíviť vodopád Balea a neďaleké rovnomenné jazero či obrovskú vodnú priehradu na jazere Lacul Vidradu na jej južnom konci.

6. deň – Transfăgărășan – Craiova – Sofia (cca 500 km, 8 hod.)

Dnes vás čaká dlhý presunový deň, počas ktorého strávite väčšinu dňa v aute. Náš Volkswagen mal našťastie vynikajúci sound system, a tak nám cesta ubiehala ako po masle. Po raňajkách sme prešli posledný úsek Transfagaranskej cesty a náš cieľ na tento deň bol dostať sa do Bulharskej Sofie, hlavného mesta.

Po ceste sme sa zastavili v ďalšom čarovnom rumunskom mestečku Craiova, kde sme sa prešli námestím až ku krásne metropolitnej katedrále. Osviežili sme sa v príjemnej kaviarni Ecler a pokračovali sme ku rumunsko- bulharským hraniciam.

Hranicu medzi týmito dvoja krajinami tvorí Dunaj. V najkratšej vzdialenosti od mesta Craiova je hraničný prechod z Bechetu do Oryahova, kde neexistuje most. Na druhú stranu sa dá dostať iba kompou, preto treba počítať s tým, že sa tu môžete zdržať. My sme dorazili na miesto tesne po tom čo kompa vyrazila smer Bulharsko preto nám prechod trval asi 2 hodiny a do Sofie sme dorazili v neskorých nočných hodinách. Preto možno odporúčame zmeniť trasu a vydať sa smerom na vzdialenejší hraničný priechod Calafat – Vidin, kde sa nachádza most. Upozorňujeme že je platený, keďže to je len jeden z troch mostov na viac ako 600 km hranici, ktorú tvorí Dunaj medzi Rumunskom a Bulharskom. Večer príchod do Sofie.

7. deň – Sofia

Máloktovie, že Bulharsko je najstaršou krajinou Európy a od svojho vzniku nezmenila názov. Krajina si toho zažila veľa. Serdica na ktorej základoch teraz stojí Sofia bola spustošená Filipom Macedónskym, prehnali sa tadeto Kelti, Vizigóti či Húni načele s Attilom. Sofia ležala na dôležitej ceste ktorá spájala Konštantinopol, teda dnešný Istanbul so západnou a strednou Európou. V roku 1382 mesto dobili Turci a ostali tu takmer 500 rokov.

Jedným zo skvostov mesta je monumentálna katedrála sv. Alexandra Nevského, ktorá patrí medzi 50 najväčších kresťanských stavieb na svete a je druhá najväčšia na Balkáne. V neobyzantskom štýle je prenádherná tak zvonka ako aj zvnútra.

Čo sa nám neskutočne páčilo bolo množstvo zelene v meste. V roku 2023 sa dostala medzi finalistov 4 najzelenších miest Európy.

Veľmi sme sa tešili na bulharskú kuchyňu preto zme zašli do jednej z typyckých tavern v meste a vyskúšali sme tie najlepšie špeciality ako moussaka, klopanica či katak. 

Taverna Hadjidragana bola čarovná a celkovo mesto strašne príjemné. Mestská záhrada, synagóga, mešita, krásne kostolíky, národné divadlo, univerzita či trhoviská, je tu toho mnoho čo vidieť. Preto odporúčame zostať minimálne jednu ďalšiu noc v Sofii.

8. deň – Sofia – Skopje (250 km, 4 hod)

Ranný odchod zo Sofie a okolo obeda príchod do Macedónska. Aby sme sa vyjadrovali správne, prišli sme do Severného Macededónska, čo je oficiálny názov krajiny. Po rozpade Juhoslávie si krajina totiž prisvojila názov Macedónsko, čo nahnevalo susedných Grékov, ktorí majú región z rovnakým názvom. Práve odtiaľto pochádza Alexander Veľký. Trvalo 27 rokov kým krajiny vyriešili spor a Macedónci pozmenili názov.

V minulom storočí mesto zasiahlo ničivé zemetrasenie, ktoré značne poškodilo väčšinu budov. V roku 2014 sa chopil akcie premiér Nikola Gruevski a počas projektu Skopje 2014 začal modernizovať mesto. 

Z plánovaných 80 miliónov na výstavbu a revitalizáciu mesta Nikola nakoniec minul 683 miliónov, a preto musel utiecť z krajiny. Po súdnom procese bol odsúdený na niekoľko rokov väzenia za korupciu.

Pred pár rokmi bolo Skopje nenápadné mesto s množstvom ošarpaných budov z čias komunizmu, no dnes je tomu úplne inak. Vďaka megalomanskému projektu nájdete v meste kopec nových budov v antickom štýle, mosty, múzeá, pamätníky a sochy menších či obrovských rozmerov, ktoré zobrazujú najznámejšiu osobnosť macedónskych dejín – Alexandra Veľkého.

Skopje treba určite zažiť cez deň aj večer, kedy je vysvitené a má úplne inú atmosféru.

Prešli sme sa okolo rieky Vardar, kde stoja budovy ako archeologické múzeum, kam vedie most civilizácií lemovaný sochami.  Človek nemôže minúť 20 m. sochu bojovníka na koni, ktorá predstavuje Alexandra Veľkého a tvorí absolútne centrum mesta.

Cez kamenný most sme prešli z novej časti do historickej a teda staršej časti mesta. Pofotili sme si ďalšiu fontánu nazvanú matka macedónska, ktorá predstavuje Alexandrovu matku a zobrazuje Alexandra v rôznych obdobiach života. Len kúsok ďalej stojí ďalšia obrovská socha Filipa II Macedénskeho a zrazu sa ocitáme v historickýh uličkách Skopje, ktoré nám trošku pripomínajú Istanbul. V starom bazáre sme si kúpili 3 kilá sladkého hrozna za euro a vrátili sa na druhú stranu kde stojí spomienkový dom Matky Terezy, ktorá sa tu v Skopje narodila albánskym rodičom. Ubytovanie v centre mesta a noc v Skopje.

9. deň – Skopje – Ohrid (175 km, 3 hod.)

Ráno opúšťame toto bezpochyby najbizarnejšie mesto našej cesty a vydávame sa možno do toho najkrajšieho. Ohrid, vzidalený od Skopje necelé 3 hodiny, je totiž naozaj malebný a úplne iný ako hlavné mesto. Jazero Ohrid je tak veľké, že se mali pocit, že sme pri mori. Možno za to mohlo aj nádherné počasie a gýčovo modrá obloha, ale miesto malo absolútny prímorský vibe.

Prešli sme sa popri jazere a natrafili na niekoľko pláží. Avšak našim cieľom na dnes bolo vidieť najmä kostol sv. Jána z Kanea, ktorý je postavený na útese priamo nad jazerom, čo dodáva tomuto miestu nesmiernu atmosféru. Presne kvôli tomu je to suverénne najznámejšie miesto Ohridu.

Neďaleko sa nachádza ďalšia krásna stavba, kostol sv. Klementa s univerzitou a vyššie na kopci stará pevnosť s úžasným výhľadom na okolie.

Ohrid by si kľudne zaslúžil niekoľko dní a je len na vás, koľko času zo svojho itinerára tu môžete stráviť. My odporúčame minimálne jednu noc. Keď ich tu však strávite viac, neurobíte chybu. Ubytovať sa môžete v niektorom z kempingov na brehu jazera, alebo v jednom z malebných hotelov pri vode či v historickom centre mesta.

10. deň – Ohrid – Tirana – Kruje (175 km, 3,5 hod.)

Ráno opúšťame Severné Macedónsko a popri brehoch jazera sa vydávame do ďalšieho hlavného mesta našej cesty. Albánske hlavné mesto Tirana nie je najkrajšie mesto Európy, má však svoje čaro. Ak navštívite Tiranu, nečakajte históriu a krásne pamiatky. Väčšina budov je sivá a veľmi cítiť pozostatky komunizmu. Čo nás však potešilo, bol obrovský výber štýlových podnikov a kaviarní. Jedlo bolo výborné a ak sem zavítate, odporúčame domov nakúpiť ich výborný olivový olej. Zaujímavosť o Tirane – je to jediné hlavné mesto Európy, ktoré nemá McDonald.

Pozreli sme si Skanderbegove námestie,  pyramídu ktorá bola zrovna v rekonštrukcii, mešitu zo 17. storočia a jeden z mnohých bunkrov krajiny. Diktátor Enver Hodža ich tu dal postaviť cez 750 000 aby ochránil krajinu. 

Momentálne tvoria moslimovia asi 70 % populácie, ale máloktovie vie, že Albánsko bola prvá oficiálne ateistická krajina sveta. Vzhľadom na krátkosť času a množstvo krásnych a zaujímavých miest na ceste sme sa rozhodli Tirane venovať len pár hodín počas obeda a pokračovať smerom do neďalekých hôr.

Kruje je určite jedno z najčarovnejších miest Albánska. Orientálna trhová ulička, hrad a pevnosť s výhľadom na krajinu, hlavne pri západe slnka bol neskutočne čarovný. Mestečko je vysoko v horách a vedú sem úzke klukaté uličky. Stojí to však za to. Práve preto odporúčame noc a doobedie nasledovného dňa stráviť v malebných uličkách Kruje.

11. deň – Kruje – Shkodër (85 km, 1 hod 40 min.)

Počas poobednej prechádzky kamennými uličkami mesta Shkodër sme mali pocit, že sme niekde v Taliansku. Určite si treba dať kávičku a vychutnať príjemnú atmosféru a trošku si oddýchnuť pred poslednou časťou roadtripu.

V prípade záujmu nevynechajte historickú pevnosť, ktorá tróni na kopci nad mestom. Neďaleko mesta sa nachádza tiež starý osmanský most nazývaný Mes. Večer vybehnite do centra mesta na albánske vínko do jednej z mnohých vinárničiek. Noc v Shkodëri.

12. deň – Shkodër – Podgorica – Budva (125 km, 2,5 hod.)

Čierna hora toho ponúka strašne veľa. Už v minulosti sme túto krajinu pobehali krížom krážom, preto sme na tejto ceste zastavili len v hlavnom meste Podgorica, Budve a Kotore. Pre milovníkov turistiky tu však odporúčame ostať dlhšie a užiť si černohorskú prírodu. Krásne treky sa dajú spraviť napríklad v národnom parku Durmitore, prípadne môžete raftovať na kryštálovo čistej rieke Tara.

My sme si pozreli Podgoricu, o ktorej sa hovorí, že je najnudnejším mestom Európy. Myslíme si však, že v každom meste sa dá nájsť niečo výnimočné. Podgorica kedysi zvaná Titograd, bola takmer úplne zničená svetovými vojnami a síce vstala z popola väčšina architektúry mesta je komunistická betónová. Mesto má iba 150 000 obyvateľov takže na hlavné mesto pôsobí veľmi príjemne a pokľudne. Zastavili sme sa tu pri krásnej katedrále Vzkriesenia Krista a prešli sme sa po miléniovom moste ponad rieku Morača a uháňali sme na pobrežie.

Cesta do Budvy je prenádherná, scénická s krásnymi vyhliadkami na mestá a dediny pod nami a nekonečné Jadranské more.

Najskôr sme sa zastavili na pláži s názvom Slovenska plaža, kde sme porelaxovali, okúpali sa a oddýchli si po mnohých precestovaných kilometroch.

Vysoké hory dvíhajúce sa od mora sú tu úžasné. Keď sme načerpali energiu z mora a slnka, pokračovali sme do historického centra Budvy, kde sme sa poprechádzali uzučkými uličkami, dali si zmrzlinu a prešli hradbami s výhľadom na more a pekný západ slnka. Odporúčame ubytovať sa priamo v historickom centre alebo jeho okolí.

13. deň – Budva – Kotor (25 km, 30 min.)

Balkán Roadtrip pokračujem asi najkratším presunom celej trasy. Čaká nás len 30 minút do Kotoru. Ten je naša srdcovka. Samotné mesto je jedno z najstarších a najzachovalejších na balkáne ale čo ho robí výnimočným je tiež kotorský záliv niekedy aj nazývaný kotorský fjord. 

Ráno sme sa prešli labyrintom uličiek maličkého centra kde sme prešli okolo niekoľkých skvostov, ako katedrály z 12 storočia, hodinovej veži či niekoľkých námestí ktoré nesú vtipné názvy podľa surovín, ktoré sa tu predávali. Námestie múky, mlieka či šalátu. Tým, že mesto bolo kedysi súčasťou Byzantskej ríše, Osmanskej, Benátskej republiky či Rakúsko uhorska, história tu na vás dýcha z každého rohu.

Čo určite stojí za to, je výstup na pevnosť nad mestom. Vedú sem strmé schody a človek sa zadýcha počas asi hodinového výstupu ale výhľad je absolútne jedinečný. Starobylé mesto pod nami, vysoké hory a fjord ťahajúci sa do mora. 

Po výstupe sme si oddýchli a okúpali na jednej z kotorských pláží a po odduychu sme sa vybrali do historického centra za gurmánskymi zážitkami. V reštaurácii Konoba v srdci mesta sme si objednali veľký tanier pre 4 osoby plný rýb a morských špecialít a skvelé víno k tomu. Čo určite stojí poobede za to je plavba po zálive ku ostrovčekom oproti dedinke Perast. Na dvoch ostrovoch stojí kostol aj kláštor a je to celé nesmierne fotogenické. Po večeri sme zašli do Letriky kde počas celého leta na malom námestíčku hrajú rôzny DJi priamo na malom priestore medzi historickými budovami v centre mestečka. Noc v Kotore.

14. deň – Kotor – Mostar – Sarajevo (315 km, 5,5 hod.)

Kávička a ranné potulky Kotorom, poprípade posledné vykúpanie v mori a pred obedom odporúčame vyraziť do ďalšej krajiny. Čaká váš Bosna a Hercegovina.

V poobedných hodinách sme dorazili do mesta Mostar, ktoré nesie názov podľa svojho slávneho mramorového mosta. Stari most tu stál od 16. storočia, ale v roku 1993 bol počas vojny zničený ustupjúcimi chorvátskymi jednotkami. Našťastie bol zrekonštruovaný do rovnakej podoby za pomoci pôvodných kameňov vytiahnutých z rieky. Aj vďaka tomu sa tu dodnes môžu konať súťaže v skoku z 25 metrovej výšky do rieky Neretva.

Celé mesto je veľmi exotické, tvorené zväčša trhoviskom so suvenírmi a lokálnymi produktami, ako nápríklad džezva- nádoba na kávu, ktorú sme si priniesli domov.

Mostar je nesmierne čarovný. Nad riekou Neretva sme si dali skvelú večeru a pobrali sme sa ďalej do hlavného mesta. Do Sarajeva sme prišli neskoro večer, a kedže sa mu hovorí aj Jeruzalem Balkánu, nechali sme si na spoznávanie celý nasledujúci deň.

15. deň – Sarajevo

Sarajevo je neskutočné mesto, ktoré sa stalo dejiskom dôležitých historických udalostí v rámci Európy ale aj celého sveta. 

Nie je to len mesto, kde sa koná najväčší filmový festival vo východnej Európe ale práve tu započala 1. svetová vojna po atentáte na Franza Ferdinanda D´’Este Gavrilom principom. Sarajevo taktiež zažilo najdlhšie obliehanie v modernej histórii, tvajúce neuveriteľných 1429 dní.

Ak vás zaujíma história, navštívte Sarajevské múzeum, sarajebský Tunel Spasa alebo Múzeum zločinov prosti ľudskosti a genocídy.

Čo si určite všimnete keď budete kráčať ulicami mesta, sú „sarajevské ruže“. Je ich približne 200, a keď sa budete pozerať pod nohy uvidíte miesta s červenými škvrnami v betóne, ktoré označujú a pripomínajú miesta, kde boli delostrelectvom zabití ľudia počas obliehania Sarajeva.

Samozrejme nechceli sme v meste len smútiť. Pre nás najkrajšia časť mesta bola štvrť Baščaršija, kde na malom námestíčku stojí stará drevená fontána z roku 1753, ktorá sa po stáročia stala akýmsi symbolom mesta. Mešita, medresa, orientálne trhoviská a všetky tie tradičné reštaurácie, totálna exotika. Určite sa treba prejsť cez remeselnú uličku kovotepcov Kazandžiluk.

Veľmi pekná je radnica pri rieke Miljacka, ale tiež množstvo kostolov a katedrál vo „viedenskej“ časti mesta. Ďalšou zaujímavosťou je Budova Grand hotela, kde horí od r. 1946 večný oheň na pamiatku vojenských i civilných obetí mesta. Okrem toho sa oplatí lanovkou vyviesť nad mesto, kde sa nachádza niekdajší olympijsky park a opustená bobová dráha. Okrem toho je z lanovky samozrejme úžasný pohľad na mesto

16. deň – Sarajevo – Bratislava (715 km, 9 hod.)

Náš Balkán Roadtrip je na konci. Je na čase pomaličky sa začať lúčiť s novým Volkswagen Multivan a vydať sa na záverečnú časť cesty. Posledný deň nášho tripu sme si užili balkánske raňajky, prešli sa poslednýkrát mestom, dali kávičku v centre a vyrazili na našu 8 hodinovú cestu naspäť do Bratislavy.

V prípade, že by ste mali záujem o kratší Balkán roadtrip, zahŕňajúci aj Srbsko, insšpiráciu nájdete v našom článku BALKÁN – ITINERÁR NA KRÁTKY ROAD TRIP.