Gemer má najkrajšiu gotiku na Slovensku

Gemer je kraj, ktorý ťa nielen očarí, ale aj naučí. Najmenej navštevovaný región na Slovensku ukrýva neskutočné krásy o ktorých tu doma veľa nevieme. Našťastie sú medzi nami nadšenci zo združenie Gotická cesta, ktorí sa snažia nielen spopularizovať daný kraj, ale aj venujú veľa času a energiu na opravu krásnych gotických kostolíkov. V rozhovore „Gemer má najkrajšiu gotiku na Slovensku“ sa dozvieš nielen o sakrálnych stavbách, ale aj o menej známych výnimočných pamiatkach.

Čím sú gemerské kostolíky tak výnimočné?

Celý Gemer, kedysi Gemerská župa, je veľmi špecifický región. Tento región zažil svoje časy obrovskej prosperity, najmä vďaka ťažbe a spracovaniu železnej rudy, ale tiež časy veľkého úpadku. Ďalším špecifikom Gemera je náboženská pestrosť, ktorá pretrváva dodnes. Stretávajú sa tu katolíci, evanjelici aj kalvíni. Taktiež sa tu v priebehu histórie stretávajú viaceré národnosti, najmä Slováci, Nemci a Maďari. Všetky tieto aspekty sa podpísali aj pod špecifický charakter Gemera, a teda tiež gemerských kostolíkov.

Pri zrode týchto výnimočných stavieb stál predovšetkým rod Bubekovcov, ktorý vďaka pomoci kráľovi Belovi IV., v bitke pri Slanej proti Mongolom, dostal od kráľa obrovské majetky na Gemeri. Neskôr sa členovia tohto rodu zúčastnili s uhorským kráľom výpravy do severného Talianska, odkiaľ si priviedli prvých majstrov nástenných malieb. Tu sa dostávame k otázke, čím je tento región výnimočný. Sú to práve stredoveké kostoly vymaľované nástennými maľbami, častokrát technikou pravej fresky (maľba do vlhkej omietky). Výnimočné sú predovšetkým vysokou umeleckou kvalitou výmaľby a taktiež ojedinelými motívmi, ktoré sú jednoznačne inšpirované prostredím severného Talianska, odkiaľ prví majstri prichádzali. Ďalšia výnimočnosť spočíva v rozsahu, v akom sa táto výmaľba dochovala.  Na to mala výrazný vplyv práve spomínaná náboženská pestrosť a striedajúce sa obdobia rozmachu a úpadku. Počas reformácie kostoly prešli do rúk evanjelikov a kalvínov. Pôvodné fresky  boli z náboženských dôvodov zamaľované a práve vďaka tomu, prežili často neporušené pod vrstvou omietky do dnešných čias. Taktiež neisté susedstvo Osmanskej ríše neprialo veľkým a nákladným prestavbám týchto stavieb, a tak máme možnosť obdivovať tieto stredoveké skvosty vo výnimočne autentickej podobe.

Kde sa stala chyba, že ľudia nevedia o týchto skvostoch?

Už pri pohľade na mapu, oblasť Gemera leží mimo hlavných trás pretínajúcich Slovensko. Z politických dôvodov bolo preferované severné prepojenie západného a východného Slovenska, a preto dnes každý poznáme hrady na Považí, prírodu na Liptove, či pamiatky na Spiši. Gemer zažíval svoje obdobie obrovskej prosperity do konca Rakúsko-Uhorskej monarchie. Vtedy bol označovaný za „železné srdce Uhorska“ a jeho blízkosť a napojenie na Budapešť mu zabezpečovala sľubný rozvoj. Po zániku monarchie sa zo srdca Uhorska stala periféria Československa a neskôr periféria Slovenska. Toto však Gemeru prinieslo tiež jedno veľké pozitívum v podobe krajiny, ktorá si uchovala svoj autentický historický ráz. Tým, že sme donedávna merali potenciál regiónu rozvinutosťou infraštruktúry a možnosťami pre rozvoj priemyslu, hodnoty autentickosti, histórie a turistický potenciál zostali stáť niekde v úzadí, tak aj Gemer sa stal pre veľkú časť Slovenska zabudnutým.

Ako prebieha záchrana gotických kostolov?

Podľa toho v akom stave sa kostol nachádza, pristupuje sa tiež k postupu jeho rekonštrukcie. Väčšinou sa začína opravou strechy a odvlhčením kostola. Množstvo ľudí by rado videlo kostoly, ktoré sú celé pod lešením a ktoré sa naraz behom pár mesiacov kompletne zrekonštruujú, čo však zväčša nie je možné, keďže jeden grant väčšinou pokryje iba časť rekonštrukcie. Preto je potrebné sa o tieto financie uchádzať opakovane a rekonštrukciu si rozdeliť do menších a postupných krokov. Napriek tomu, že si to návštevník nemusí na prvý pohľad všimnúť, na týchto kostoloch sa intenzívne krok po kroku pracuje a ambíciou je pristupovať k rekonštrukcii čo najcitlivejšie, s použitím pôvodných materiálov a technológii a citlivo konzervovať dochované historické vrstvy.

Pri záchrane je viac cítiť iniciatívu štátu alebo nadšencov?

Asi by sa dalo skôr povedať, že štát poskytuje isté možnosti čerpania prostriedkov na obnovu pamiatok a iniciatíva zostáva na strane majiteľov týchto objektov, prípadne nadšencov. Naše združenie pomáha vlastníkom týchto pamiatok tým, že za nich vybavujeme žiadosti o granty na obnovu a taktiež im pomáhame s následným financovaním spoluúčasti, ktorú je potrebné pri udelení grantu zafinancovať.

Niekto povie, že aj by navštívil Gemer, ale chýba infraštruktúra, pevné otváracie hodiny kostolov či informácie…

Vybudovať fungujúcu infraštruktúru pri sprístupňovaní kostolov je jedným z našich dlhodobých cieľov. Snažíme sa vytvoriť podmienky, aby bolo pre návštevníka zrozumiteľné, ktoré kostoly patria ku Gotickej ceste a aby bol prístup do kostolov čo najjednoduchší. Preto sme vytvorili jednotný vizuálny koncept celej Gotickej cesty, každému kostolu sme priradili špecifické logo, ktoré zobrazuje nejaký prvok vystihujúci konkrétny kostol, ku každému kostolu sme vytvorili brožúry s informáciami o kostole a taktiež do každého distribuujeme naše špeciálne mapy vytvorené profesionálnymi dizajnérmi. Všetko zatiaľ v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku. Pevné otváracie hodiny a predstava, že v určitom čase bude v každom kostole čakať sprievodca v určených otváracích hodinách, je zatiaľ vzdialená reálnym možnostiam. Kostoly sú momentálne sprístupňované ochotnými ľuďmi, ktorí ich sprístupňujú na dobrovoľnej báze a častokrát ochotne kvôli návštevníkom odbiehajú od varenia nedeľného obeda. Našim prvoradým cieľom v tejto fáze bolo, aby sa návštevník na jednom mieste dozvedel, na koho sa môže obrátiť, ak chce kostolíky navštíviť, a preto na našej stránke nájdete kontakty na ľudí, ktorí kostoly sprístupňujú, ktoré pravidelne aktualizujeme. Je však výhodou, ak si prehliadky návštevník aspoň pár dní dopredu dohodne.

Ktoré kostolíky sú pre teba najkrajšie?

Kostolíky vynikajú rôznymi kvalitami a ťažko vybrať, ktoré sú tie najkrajšie. Keď som prvýkrát navštívil Štítnik, bol som ohromený stavbou, ktorá zvonku pôsobí ako väčší kostol, no zvnútra vyvoláva dojem malej katedrály. Navyše tento kostol prekypuje stredovekými nástennými maľbami, ktoré sa v niektorých miestach nachádzajú dokonca v troch vrstvách. Ohurujúci je tiež renesančný oltárny obraz, pravdepodobne od Hansa von Aachen, dvorného maliara Rudolfa II. Z iného súdka je kostol v Kameňanoch, ktorý je v celej svojej hmote mohutná románska stavba. Dodnes výrazne dominuje obci, v ktorej je situovaný v strede na návsí. Kostol symbolizuje niekdajšiu prosperitu Gemera, čo dokladá jeho veľkorysá stavba, aktuálne odkrývaná fresková výmaľba, či nedávno krásne zreštaurované presbytérium zaplnené freskami. 

Gemer to je aj silná banská história o ktorej opäť menej tušíme. Ktoré pamiatky sú z tvojho pohľadu najzaujímavejšie?

Aj v tejto oblasti ponúka Gemer pestré možnosti, nie len jeden typ pamiatky. Určite treba navštíviť slávne huty, predovšetkým hutu Etelka okolo ktorej sa zachoval celý komplex stavieb. Ten aktuálne prechádza vďaka nadšencom postupnou revitalizáciou. Netreba však opomenúť ani banícku osadu Železník, ktorá je krásne zasadená do divokého kopcovitého terénu a dodnes môžeme obdivovať nielen malé banícke domčeky, ale tiež stavby, ktoré baníkom spríjemňovali život. Napríklad to bola stará kolkáreň, starý hostinec či kino, ktoré tiež ožíva vďaka nadšencom.

A ktoré pamiatky sú v tak dezolátnom stave, že už pochybuješ o oprave.

Za ohrozené pamiatky považujem predovšetkým tie, ktorým je ťažko nájsť využitie a tým pádom o to ťažšie získať financie na ich obnovu. Kostoly väčšinou vytvárali celé mále okrsky, kde sa nachádzala aj fara, prípadne ľudová škola. Niekedy bol celý tento areál ohradený spoločným múrom. Pre tieto „vedľajšie objekty“ je v súčasnosti ťažké nájsť využitie, pretože školy zanikli a presunuli sa do väčších obcí a každý farár spravuje väčšie množstvo kostolov. Je preto nemožné, aby títo dušpastieri zvládali využívať aj tieto ďalšie fary a o opustených školách ani nehovoriac. Takéto krásne objekty dotvárajú atmosféru kostolov a bola by veľká škoda, ak by zanikli. Peknými príkladmi takýchto komplexov a zároveň ohrozených stavieb je Ratková, Kyjatice či Roštár. Evanjelická fara v Šiveticiach, ktorá už medzičasom prišla o strechu, má už, zdá sa, naozaj málu šancu na záchranu. Potom je tu množstvo ohrozených kaštieľov a taktiež úžasné technické pamiatky, ktoré roky chátrajú. K tým donedávna ohrozeným patril aj kaštieľ v Jelšave, no vďaka odhodlanej Vierke Kozárovej v súčasnosti prechádza postupnou obnovou. Veľmi krásna, no málo prístupná je huta Karol pri Vlachove, prípadne zlievareň v Rákošskej Bani, ktorá sa za posledné roky zmenila už len na malé torzo.

Vaše združenie pomáha nielen k záchrane, ale aj informuje a vytvára rôzne podujatia. Ako ste vznikli a hlavne prečo? Nie je to v dnešnom období malé bláznovstvo?

Združenie vzniklo v roku 2007 vďaka spolupráci rožňavských pamiatkarov a Regionálnej rozvojovej agentúry s cieľom pomáhať praktickými skúsenosťami a tiež podporou financovania obnovy vzácnych gemerských kostolov. Od roku 2017 sme súčasťou tímu aj my, partia mladých ľudí prevažne z Bratislavy. Každý z nás je trochu iný, no spája nás spoločný cieľ. Každý prinesie do Gotickej cesty kus seba. Ľudia ktorí združenie zakladali, priniesli svojou obetavou prácou veľa ovocia v podobe záchrany mnohých vzácnych kostolíkov. My, partia ľudí pôsobiacich prevažne v Bratislave, sme zase prispeli väčšou popularizáciou, implementovali sme nový dizajn-manuál Gotickej cesty, vytvorený dizajnérmi z Dizajnu na kolesách, vytvorili sme jednotné propagačné materiály. Snažíme sa oživiť kostoly našimi podujatiami a taktiež podporiť a nadviazať na to dobré, čo v Gotickej ceste vždy bolo. Teda záchrana vzácneho gemerského dedičstva je naďalej našou prvoradou úlohou. Určite je to malé bláznovstvo a chvalabohu podobných bláznov na Gemeri stretávame stále viac a množstvo spoluprác so šikovnými ľuďmi začalo práve bláznivou myšlienkou, ktorá sa pretavila do reality.

Aké projekty sa chystajú a aký máte cieľ na najbližšie obdobie?

Naše projekty plánujeme vždy spoločne a do istej miery vznikajú ako spontánne nápady, z ktorých sa niektoré, väčšinou tie, ktoré v nás vyvolávajú najväčšiu emóciu, realizujú. Keďže fungujeme ako dobrovoľníci a všetci sa venujeme týmto aktivitám vo voľnom čase, väčšinou sa koncentrujeme na jedno nosné podujatie, ktoré sa doteraz konalo na konci leta. Teraz zvažujeme aj iné možnosti, ale zatiaľ sú skôr v rovine ideí. Každopádne najbližšie naše podujatie bude určite zase iné ako tie predošlé, bude v zaujímavom prostredí, no v čom sa určite líšiť nebude, nebude na ňom chýbať špecifický genius loci (duch, atmosféra) týchto tajomných stredovekých kostolíkov. Našim dlhodobým projektom, na ktorom momentálne pracujeme, je zápis dvanástich „našich“ kostolov do zoznamu Európskeho dedičstva, na čom spolupracujeme s Banskobystrickým a Košickým samosprávnym krajom. Ak sa tento projekt podarí, budú kostoly Gotickej cesty v spoločnosti takých miest ako je francúzske opátstvo v Cluny, či Akropola v Aténach. Treba tiež povedať, že zaradené na tento prestížny zoznam sú len niektoré miesta v celej Európe, ktoré istým spôsobom symbolizujú prepojenosť  Európy, čo Gemer vďaka svojej spomínanej pestrosti a zahraničným vplyvom spĺňa. Na Slovensku doposiaľ nebola na tento zoznam zaradená žiadna lokalita a veríme, že prvou bude práve Gemer a Malohont, ktoré tvorili kedysi jeden región. Popritom samozrejme pracujeme na ďalších projektoch, o ktorých určite čoskoro povieme viac.

Na otázky odpovedal Michal Augustovič z Gotickej cesty

Ak ťa zaujímajú historické súvislosti, ale aj ako pomôcť, pozri na stránku „Gotická cesta„

Máš otázky na rozhovor „Gemer má najkrajšiu gotiku na Slovensku“? Daj do komentu a radi odpovieme.

A ako vnímame Gemer my? Prečítaj si tu.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.

POTVRDIŤ

súhlasím so spracovaním osobných údajov za účelom príjmania noviniek, špecialnych akcií a marketingových ponúk