Keď sa povie Eritrea, čo si predstavíte? Chudobu? Utečencov? Alebo dlhý ozbrojený konflikt s Etiópiou? Čo vlastne vieme o krajine, ktorá je považovaná za jednu z najuzavretejších na africkom kontinente? Aj o tom je cestopis ,,Eritrea – najuzavretejšia africká krajina“.
Lietadlo dosadne na tmavú pristávaciu plochu. Všade je tma ako v rohu a ani letisko nie je poriadne vysvietené. Len pár očí sleduje z pristávacej plochy lietadlo egyptských aerolínií. V lietadle sú len domáci a my. Zatiaľ čo my sme turisti, domáci boli na nákupoch v hlavnom meste Egypta. Obsypaní batožinou ako Slováci v 90. rokoch sa derú na pasovú kontrolu.
Keď dosadne modrá pečiatka na víza, ktoré som tak ťažko dostal, zaznie z úst úradníka: „Welcome to Eritrea“ a usmeje sa od ucha k uchu. Práve ten úsmev nás bude sprevádzať celou Eritreou. Vedeli ste, že túto krajinu ročne navštívi len niečo vyše 1 500 turistov z celého sveta? Vlastne my sme tu poriadnou atrakciou, zastavujú sa pri nás ľudia a peknou angličtinou sa pýtajú nielen na to, ako sme sa sem dostali, ale aj ako sa nám tu páči. A ako sa mi tu páči?
Musím povedať, že hlavné mesto Asmara dávam do prvej päťky najkrajších afrických miest. Naschvál si dajte do uja googla názov Asmara a uvidíte, čo sa na vás bude pozerať. Ide o mesto, kde nájdeš asi najviac budov v štýle art déco. Nielen hlavná ulica, ale aj okrajové časti. „Taliani, ktorí toto celé vybudovali za čias Mussoliniho, nazývali Asmaru malým Rímom,“ povie mi miestny sprievodca, ktorý je hrdý na svoje mesto. „V Asmare je iný život ako inde v krajine, tu si každý žije na vysokej nohe, aj keby na chlieb nebolo.“ Dôkazom sú práve štýlové art déco kaviarne, kde vám barista urobí asi najlepšiu kávu na svete. Že neveríte? Príďte ochutnať a uvidíte, že tá čierna tekutina vám bude chutiť viac ako niekde na hlavnom námestí v Ríme. Stovky ľudí posedávajú nad kávou a diskutujú o situácii v krajine.
„Dnes ide všetko k lepšiemu. Otvárajú sa hranice, stíchli zbrane a vláda sa zameriava na blahobyt ľudí,“ zasvätí ma do celého problému sprievodca. „Napriek tomu máme stále určité obmedzenia, ktoré nás hnevajú. Nemôžeme robiť robotu, ktorú chceme a musíme slúžiť štátu toľko rokov, koľko nám povie,“ smutne skonštatuje nad kávou, ktorú potom hodí do seba.
Ak sa raz dostanete do Asmary, určite choďte do miestneho kina. Nezaujme vás len krásne vyzdobený interiér, ale aj to, na čo sa sem chodí. Na futbal! Len si predstavte, že každý piatok a sobotu tu stovky ľudí v kinách sledujú priame prenosy anglickej futbalovej ligy. A hádajte, čo pri tom pijú! Kávu! Asmara vás prosto dostane.
Naším cieľom nebola len Asmara, ale aj prístavné mesto Masawa a ostrovy Dahlak. Už len cesta je veľkým zážitkom. 108 kilometrov idete cez krásne vysokohorské prostredie. Z výšky 2 300 metrov, kde leží Asmara, zostúpite na bod nula k prístavnému mestu Masawa, ktoré kedysi patrilo medzi najdôležitejšie prístavné mestá v Červenom mori. Aj dnes by určite bolo medzi významnými mestami, keby ich Etiópčania v 90. rokoch nezbombardovali, a tak zo slávnych budov zostali len trosky. Masawa je významná aj tým, že tu islam prvýkrát prenikol na územie Afriky. My sme mesto využili ako východiskový bod pre miestne ostrovy, ktoré oplývajú bohatou podmorskou faunou a flórou. Nájdeš tu nielen koraly rôznych tvarov a farieb, ale aj húfy rýb, ktoré okolo teba plávajú. Mne sa najviac páčilo, že sme tu boli sami. Nikde nikoho, len my, ticho a prázdna pláž.
Eritreu som si predstavoval úplne inak. Možno aj preto ma tak krásne prekvapila a nechal som tam kus seba. Prosto som sa tam zamiloval a viem, že sa určite vrátim. Ak aj ty zahodíš predsudky z málo navštevovaných krajín, budeš takisto milo prekvapený.
A ešte jedna malá rada. Ak sa sem raz dostanete, musíte vyskúšať historický vlak s parnou lokomotívou. Jeden z najlepších zážitkov.