Eiffelova veža nemala byť v Paríži
Niektoré monumenty sú také symbolické, že si už bez nich metropoly nevieme predstaviť. Zdá sa, akoby sa s veľkomestami narodili. Bez nich sú neúplné a prázdne. Príkladom je parížska Eiffelova veža. Mesto lásky by bez nej nebolo tým, čím je. A to sa mala dožiť len 20 rokov. Ona však vytrvala a ešte sa aj „vydala.“ S kým?
Ak by neexistovali, turizmus by bol iný. Kroky mnohých cestovateľov smerujú najčastejšie práve k najnavštevovanejším pamiatkam na svete. Okrem Veľkého čínskeho múru sú medzi nimi aj budova Opery v Sydney, Koloseum, Socha slobody, egyptské pyramídy, indický Tádž Mahal alebo parížska Železná veža. Eiffelova veža nie je len jednou z najnavštevovanejších pamiatok, ale aj ikonou Európy. Zoznam kuriozít, ktoré sa s ňou spájajú, je takmer taký veľký ako ona sama.
Už dávno nemala byť medzi nami
Podľa pôvodných plánov mala stáť veža iba 20 rokov. Následne ju Francúzi plánovali zrútiť. Jej primárnym účelom bola Svetová výstava v roku 1889 v Paríži. Rok výstavby teda nebol náhodný. Okrem toho mala pripomínať aj sté výročie Francúzskej revolúcie.
Plán B
Plán A nevyšiel, preto ju ponúkli na Svetovú výstavu v Paríži. V čom spočíval plán A? Eiffelova veža mala počiatočne stáť v Barcelone. Krajina však projekt odmietla. Pre toto katalánske mesto sa im zdal pridrahý a nevhodný.
Eiffelova veža má v súčasnosti hodnotu 400 miliónov eur, čo je šesťkrát viac ako Koloseum.
Gilotína
Tým, že monument mal pripomínať sté výročie Francúzskej revolúcie, viacerí umelci predložili návrhy na výstavbu pamätníka v podobe gilotíny. Organizátori však napokon stavili na projekt inžiniera Gustava Eiffela. No nenavrhol ho on sám, ale dvaja jeho zamestnanci.
Rekordne rýchlo
Kým výstavba Notre Dame trvala 180 rokov, Eiffelovu vežu postavili rekordne rýchlo len za dva roky, dva mesiace a päť dní.
Z koľkých kusov?
Eiffelova veža je postavená z 18 038 častí železa a približne 2,5 milióna kusov nitov. Z dôvodu bezpečnosti ich pridali viac, ako bolo potrebné. Veža meria 300 metrov a má 1 665 schodov. Nachádza sa na nej aj 72 vyrytých mien francúzskych vedcov a inžinierov. Okrem toho sa na nej v súčasnosti blyští 20 000 LED žiaroviek.
Robustnosť?
Kovová konštrukcia váži 7 300 ton. Len náter má 60 ton farby, čo sa dá váhou prirovnať k deviatim dospelým slonom. Náter menia každých šesť až sedem rokov. Chránia tým železo pred oxidáciou, znečistením a pred vplyvom slnka a vetra.
Vežu od jej vzniku údajne premaľovali už 19-krát. Počas týchto omladzujúcich kúr sa jej farba menila. Pôvodne mala farbu benátskej červenej, neskôr od roku 1892 ju premaľovali na okrovú a sedem rokov na to na žlto. Do roku 1954 bola horčicovej farby a o pár rokov zmenili farbu na hnedú.
Ročné obdobie určuje jej výšku
Kým v zime sa Eiffelova veža scvrkne asi o šesť centimetrov, v lete narastie o dvanásť. Je za tým tepelná rozťažnosť železa, teda jeho zväčšovanie.
Byt na vrchu veže?
Gustave Eiffel si na vrchole veže spravil aj vlastný byt. Viacerí ho dokonca za nemalú čiastku chceli od neho kúpiť. Nebol hocaký. Zriadil si v ňom meteorologickú stanicu. Po architektúre to bola jeho najväčšia vášeň.
Hitler prišiel o zážitok
Eiffelovu vežu ročne navštívi približne šesť miliónov turistov. Nemecký diktátor Adolf Hitler však nemal to šťastie byť jedným z nich. Po tom, ako sa Hitlerova armáda priblížila k Parížu, diktátor nariadil vežu, spolu s ostatnými pamiatkami ako Notre Dame alebo Louvre, zničiť. Vojenský generál jeho rozkaz našťastie odmietol.
Druhá, ale aj prvá svetová
Počas prvej svetovej vojny z Eiffelovej veže vysielali signály francúzskm jednotkám na frontovú líniu. Okrem toho, že im určovali smer, mali im zapriať aj šťastie.
Eiffelova veža sa vydala
Neuveriteľné, ale pravdivé. Eiffelova veža sa skutočne vydala. Keď ju americká súťažná lukostrelkyňa v roku 2004 po prvý raz zahliadla, vedela, že to bude láska na prvý pohľad. Zamilovala sa do Eiffelovej veže a tento akt aj spečatila. V roku 2007 sa za Eiffelovu vežu slávnostne „vydala.“
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
