Čo robí klimatická zmena s týmito korytnačkami
Zatiaľ, čo niektoré zvieratá bojujú o prežitie, existujú aj také, ktorým klimatická zmena nielenže vyhovuje, ale aj prospieva.
Každá vojna prináša so sebou dva tímy. Tím víťazov a tím porazených. Niektoré vojny však trvajú dlhšie než ostatné. Nie desaťročia, ale storočia. V tomto prípade ide o klimatickú krízu, ktorá sa údajne zrodila ešte v 18. storočí. Klimatická zmena pretvára svet a porazených pribúda. Dokonca by sa mohlo zdať, že vojna proti klimatickej kríze má len jeden tábor, tábor porazených. Avšak, nie je tomu tak. Podľa najnovších štúdií existujú aj tí, ktorým klimatická zmena prospieva.
Kto sú víťazi?
Podľa štúdie v časopise Science Advances do konca storočia vymizne až 30 % biodiverzity. A zatiaľ, čo niektoré zvieratá budú bojovať o prežitie, iným zmena klímy a otepľovanie prospeje. Odborníci totiž najnovšie zistili, že globálne otepľovanie doslova pomáha oceánskym korytnačkám kareta obyčajná. Ich druh je dokonca vzácny a chránený. Ide totiž o zraniteľný biotop, ktorý čelí vysokému riziku vyhynutia.
Z pár hniezd desiatky
Na plážach Stredozemného mora biológovia už dlhšie zaznamenávajú zvýšený počet oceánskych korytnačiek, ktoré v oblasti hniezdia a zároveň znášajú vajíčka. Zatiaľ, čo medzi rokmi 1990 – 2012 našli na plážach podľa El País v priemere menej ako tri hniezda ročne, v roku 2020 ich identifikovali až 84.
Teplejšia voda nepriťahuje len turistov, ale aj korytnačky
Hoci je klimatická zmena pre voľne žijúce živočíchy zvyčajne škodlivá, na korytnačky otepľovanie morí vplýva zjavne pozitívne. Vedci nadmerne zvýšený rast pripísali zmene klímy. Otepľovanie morskej vody im totiž vyhovuje. Vedci z environmentálnej nadácie CEAM vo Valencii zistili, že Stredozemné more sa medzi rokmi 1982 – 2019 oteplilo o 1,3 stupňa Celzia.
„Veríme, že tento trend je novým kolonizačným procesom korytnačiek.“
Biologička Ana Liria
Zo sveta do Európy
Tieto korytnačky dlhodobo rady hniezdia v teplejších častiach oceánov. Zatiaľ, čo väčšinou zamierili do okolia Floridy, Ománu, Mozambiku, Západnej Austrálie alebo Kapverd, v súčasnosti morskí biológovia objavujú ich vajíčka aj na francúzskych, talianskych, tuniských a španielskych plážach.
Nielen otepľovanie
Okrem oteplenia oceánov ich zvýšený výskyt možno pripísať aj programom na ochranu korytnačiek, ktoré sa v uplynulých storočiach stali celosvetovo populárnymi. Morskí biológovia chceli programami pozdvihnúť riziko ich vyhynutia.
Tým, že ich životnosť je až 100 rokov, nie je možné hneď zaznamenať zmeny v správaní. Naopak, je potrebný dlhodobý výskum.
Vývoj tvaru
Niektoré druhy živočíchov sa doslova prispôsobili zmene klímy. Podľa výskumu viaceré druhy živočíchov, ako napríklad papagáje alebo netopiere, na základe štúdií mnohých generácií, prispôsobili časti tela meniacej sa klíme. Pre efektívnejšie ochladzovanie sa im napríklad zväčšili zobáky, krídla alebo chvosty.
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
