Cestujem vyše polovice svojho života. Spoznávam rôzne krajiny, jedlá, kultúry. A čo mi dalo tých 175 precestovaných krajín? Čím ma obohatilo cestovanie? Tu je zopár postrehov.
Cestujem vyše polovice svojho života. Spoznávam rôzne krajiny, jedlá, kultúry. A čo mi dalo tých 175 precestovaných krajín? Čím ma obohatilo cestovanie? Tu je zopár postrehov.
Nie
sme pupok sveta
Každá krajina a kultúra si myslí, že to, čo hovorí a myslí si, je to najlepšie. Je jedno, či je to Slovák, ktorý si myslí, že bryndzové halušky sú najlepšie na svete a vyzná sa v pive, alebo Grék, ktorý si myslí, že víno dali svetu oni. Prosto žijeme v nejakých predstavách a kým nevyjdeme zo svojej bublinky, tľapkáme si egá a utvrdzujeme sa vo svojich názoroch alebo myšlienkach. Na cestovaní milujem to, ako kultúrne narazím. V Číne sa polievka nepodáva na začiatku jedla? V Uzbekistane majú rýchlejšie vlaky ako u nás na Slovensku? Alebo sa tequila nepije so soľou a citrónom? Je toho veľa, čo každý deň zažiješ na cestách a vyvedie ťa z omylu. Som prosto otvorenejší rôznym názorom, myšlienkam a hlavne si viac dokážem vypočuť druhú stranu.
Vzdelanie
„Nehovor mi, čo si študoval, ale koľko krajín si precestoval“. Krásny výrok proroka Mohameda, ktorý skôr naráža na to, že najlepšie učenie sa je niekedy mimo školských lavíc. Napriek tomu, že som vyštudoval VŠ v odbore archívnictvo-história, nedám dopustiť na fakt, že som si tú históriu mohol ohmatať. Koľkokrát som si prečítal o nejakej historickej udalosti priamo na mieste a oveľa viac sa mi vryla do pamäti? Takto mi história nikdy nevyprchala z hlavy. A nebola to vždy len história, ale aj iné odbory, na ktoré som narazil počas svojich ciest. Videl som na vlastné oči, ako jeden manželský pár zobral na zájazd do Tibetu a Indie svoje 7- a 9-ročné deti. Mali ste vidieť, ako v tom veku vedeli vymenovať rozdiely a hlavné znaky budhizmu či hinduizmu… Ruku na srdce, koľkí z nás v tom veku poznali hlavné symboly jednotlivých náboženstiev? Prosto počas ciest sa neustále učím, vzdelávam. Je to ako v tých starých slovenských rozprávkach, ako rozprávková bytosť išla do sveta, aby sa niečomu priučila. Preto sa niekedy čudujem ľuďom, že vycestujú do krajiny hlavne preto, že je do nej lacná letenka, nič si vopred nenaštudujú a na mieste ich zaujíma len to, kde si urobia akú fotku na Instagram. Mne sa celkom dobre spája cestovanie so štúdiom.
Napríklad už ma nebavilo počúvať ako má každý ten správny názor na krajiny ako Afganistan, Irak, Somálsko a tak som sa išiel presvedčiť na vlastné oči.
Narábať
so stresom
Na cestách zažiješ mnoho stresových situácií. Zrušia ti let, hotel neexistuje, nestihneš prípoj, príde hurikán či tajfún… V danom momente máš pocit, že sa ti zrútil svet, alebo že všetko je proti tebe. Keď sa ti to stane prvýkrát, si v neskutočnom strese. Sem-tam prídeš o peniaze, program, dopravu… Čím viac takých situácií zažiješ, tým lepšie vieš potom narábať so stresom. Viem lepšie predvídať situácie a myslieť na eventuálne udalosti, ktoré sa môžu prihodiť.
My sa
tu máme sakra dobre
Áno, máme sa. Žijeme v období, keď už dve generácie v celej našej histórii Slovenska nezažili to, čo naši predkovia ako vojny a hladomory. Neriešime existenčné problémy, ktoré by nám ohrozovali život. Je nám dobre. Jasné, že by sme chceli mať vyššie platy, väčšie autá a chodiť na dovolenku aj päťkrát za rok. Nejdem sa ani porovnávať s Bangladéšom, kde 70 percent obyvateľstva zarába 2 USD na deň. Ak nás porovnám s okolitými krajinami, ako je Maďarsko, Ukrajina (vojna), Poľsko… sorry, ale máme sa veľmi dobre. Máme čo jesť, piť, vieme sa vlastnými silami uplatniť v odbore, v ktorom by sme chceli. Je to každý rok lepšie a lepšie. Preto sa čudujem, že sa stále mračíme na celý svet.