Budúcnosť cestovania alebo kam to všetko smeruje

Budúcnosť cestovania alebo kam to všetko smeruje

Cestovať do sveta sa bude. To je fakt. Len nikto nevie, kedy a za akých podmienok. Tento článok „Budúcnosť cestovania alebo kam to všetko smeruje“ si dáva za úlohu načrtnúť vývoj v cestovnom ruchu a ako budú reagovať jednotlivé štáty sveta. Autor textu sa však netvári, že má vešteckú guľu a pozná odpoveď na všetky otázky. Môže sa stať, že všetko bude nakoniec inak. O tom, ako idú autorovi predpovede, si môžete prečítať v článku spred 4 mesiacov, keď korona vypukla a riešilo sa, kedy sa bude dať cestovať.

Očkovacia látka

Mám pocit, že toto bude jednou z podmienok pri udelení víz do jednotlivých krajín. Tak ako dnes existujú povinné očkovania do mnohých krajín, tak tento trend sa rozšíri aj do krajín, kde to doteraz nebolo treba. Je teraz jedno, či súhlasíme s očkovaním, alebo nie. Budeme musieť prijať fakt, že toto nastane. Už teraz sa jednotlivé krajiny v Ázii cez svoje médiá pohrávajú s myšlienkou, že bez očkovania to nebude možné.

Každý deň si prečítam rôzne zahraničné denníky na internete, v ktorých sa jednotliví politici vyjadrujú k tomu, že treba chrániť národ a kto bude chcieť navštíviť krajinu, musí byť zaočkovaný. K cestovnému pasu si budeme musieť pribaliť očkovací preukaz, kde bude presný záznam očkovaní.

Politici chcú vystupovať z pozície ochrancov a tak si nahnať nejaké politické body. V každej krajine je u časti obyvateľstva pocit, že ten vírus prinášajú zahraniční. A je jedno, či hovoríme o Slovensku, Filipínach alebo o Tanzánii.

Budúcnosť cestovania alebo kam to všetko smeruje
Kam to všetko smeruje

Koniec individuálneho cestovania?

Úplne nie, ale určite sa obmedzí na najbližšie roky. Určite sa bude dať cestovať voľne do Thajska, ale keď budeš chcieť ísť na nejaký pekný ostrov, budeš si to musieť objednať cez nejakú CK.

Práve Thajsko živo diskutuje o cestovných obmedzeniach v tom zmysle, že jednotlivé ostrovy budú mať punc výnimočnosti a tak ponúkne na daný týždeň alebo mesiac presne vymedzený počet miest. Čo tým sledujú? Hlavne to, že chcú mať väčší príjem z cestovného ruchu a ten vedia zabezpečiť len tak, že ho budú kontrolovať. Dnes si ľudia chcú priplatiť za zážitok, že budú „sami“ niekde na nejakom ostrove a nebudú sa tlačiť.

Niečo podobné funguje už v Bhutáne, kde každý návštevník musí zaplatiť minimálne 200 -250 USD za deň (je v tom strava, sprievodca, doprava, ubytovanie). Keď tieto opatrenia zaviedli, veľa ľudí predpovedalo, že takto Bhután nikto nenavštívi. A čo sa stalo? Práve punc „prázdnej krajiny bez turistov“ vyvolal šialený záujem. A keďže ľudia majú peniaze, zaplatili za tento pocit.

Určite nevznikne viac Bhutánov na cestovateľskej mape, ale skôr tento štýl sa zavedie na pekných či zaujímavých miestach v jednotlivých krajinách.

Krajiny ako Nepál, India či Irán budú na dlhé obdobie bez obmedzení, ale Thajsko, Vietnam či povedzme Indonézia zavedú lokálne uzavreté lokality pre „vyvolených“.

Chápem, že sa teraz niekto nahnevá, že cestovanie sa stane opäť po mnohých rokoch len pre tých, čo majú peniaze. Uvedomme si však to, že pred koronou cestoval takmer každý. Vo svete si užili svoju dovolenku takmer 2 miliardy ľudí ročne. Pred 30 rokmi to bolo ledva 100 miliónov.

Veď koľkých z vás hnevalo pri cestovaní to, že miesto je preplnené turistami? Napriek tomu, že sami sme turistami, nedali by sme možno dolár či dva za chvíľu prázdneho miesta? Prečo sa dnes nedá užiť si prázdny Angkor, kde celý deň nikoho nestretneš? Prečo sa v Taj Mahale tlačíme s tisíckou ďalších ľudí? Alebo si vo Versailles nemôžem vychutnať palác bez davu? Ľudia si budú musieť priplatiť za tento druh zážitku.

Budúcnosť cestovania alebo kam to všetko smeruje
Prázdny Čínsky múr. Kto by ho nechcel zažiť?

Budeme sa musieť viac otáčať

Ten, kto necestuje s CK, bude musieť viac plánovať, myslieť na xy povolení či nariadení. Asi sa stratí ten pocit, kedy človek vycestoval a išiel tam, kam ho srdce ťahalo, bez plánov. Stále nás budú sprevádzať myšlienky, či sme na niečo nezabudli, či mám dobrú rezerváciu, či očkovanie nie je exspirované, či… Viete si to predstaviť. Určite budú krajiny, kde to takto fungovať nebude, ale tých bude menej ako pred koronou.

Mnohí z nás nadobudnú dojem, že stratili slobodu či pocit voľnosti. Tak ako sme si zvykli na rúška, ktoré nosíme v dopravných prostriedkoch či v obchodoch, ľudia si zvyknú aj na tento druh cestovania. Je to dobré alebo zlé? Neviem. Ale keď bude dopyt po takomto druhu zážitkov, tak to tak bude.

Aký je tvoj názor? Ako to vidíš ty? Daj do komentu pod článok „Budúcnosť cestovania alebo kam to všetko smeruje“

Ak ti chýba cestovanie a hľadáš nejakú výzvu, zapoj sa do našej súťaže Spoznaj Slovensko. Všetky informácie nájdeš tu.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.

Ano mluvíte mi z duše, hlavně v té části o „konci individuálního cestování“. Tedy spíše o tom, že dnes se vytrácí to cestování/toulání kam se prostě „dneska“ chce jet. Mám to štěstí, že jsem si to v druhé polovině devadesátek užil. Z původního měsíce v Mexiku stala cesta na rok a půl s konce v Chile 🙂 A stačil jen pas, šeky a papírový LP 😀

@Suter
Myslím, že každý cestovateľ na to „musí dospieť“. Aspoň u mňa to tak bolo 😊
@Travelistan zaujímavý pohľad na vec. Uvidíme, či sa naplní 😉

Cestujem uz len individualne, ale vzdy si vsetko dopredu naplanujem, ubytovanie, pripadne auto, vsetky povolenia, ak su potrebne, trajekty, letenky, poistenie, pripadne vstupne tam, kde je to potrebne a zaujimave …. proste vsetko. Priprava tak, aby som minimalizoval neprijemnosti, ktore by ma mohli postihnut, ale tak, aby sme toho videli a zazili co najviac. Viem, mnohym som (bol som) na smiech, ked som napriklad zorganizoval pre seba a kamaratov 14 dni za polarnym kruhom a skladali sme sa po 800-900 € …. ale vsetko sme mali zabezpecene. A stalo sa mi, ze sa mi ozvali ti ludia, ktori sa mi smiali, aby som im poradil, ze su daleko od domova a takmer bez prostriedkov a nevedia, co a ako dalej. Mam proste rad svoju istotu. Mo a na tychto cestach som postretal aj kopec ludi, ktori setrili, kde sa dalo. A preto tam, kde oni setrili a my nie, sme ten spominany luxus menej preplnenych lokalit zazili uz niekolkokrat. Nnajpamatnejsia pre mna je navsteva Nordkappu, kde sme v celom areali boli sami, t.j. 8 ludi z nasej vypravy (lebo dalsich niekolko aut sa otocilo pred vstupom na parkovisko, kde sa platilo vstupne). Ja s tym platenim lokalneho vstupneho osobne nemam ziadny problem. Ak niekam chcem ist, tak si proste za to zaplatim. Aspon tak ubudne ludi, ktori sa trepu niekam len preto, aby si odskrtli dalsiu polozku v zozname „.. ved ked je to uz po ceste, tak preco nie“. A dane lokality tak aspon prostriedky na pripadne zveladovanie, udrzbu a hlavne ziskaju na atraktivite, lebo uz nebudu „pre kazdeho“.