Bývam v Bratislave a mám pocit, že ma tu už nemôže nič prekvapiť. Omyl! Môže. A zistil som, že chodím okolo mnohých stavieb, pamiatok a atrakcií, ktoré som doteraz nevnímal. Proste, nadobudol som pocit, že Bratislavu poznám. A stavím sa, že mnohí z vás takisto budete pozerať na informácie o našom hlavnom meste rovnako ako ja. A ak nie, znamená to, že Bratislavu poznáte veľmi dobre. Tento článok ,,Bratislava pre pokročilých“ ťa prevedie málo známymi časťami hlavného mesta.
Zavolal som kamarátovi, ktorý robí prehliadky po Bratislave starými škodovkami a spýtal sa ho, či by ma nezobral po málo známych a zabudnutých miestach. Slovo dalo slovo a ja som nastúpil do škodovky. Možno aj vaši rodičia alebo starí rodičia mali škodovku… Ak nie oni, tak určite niekto iný z blízkej rodiny, o známych nehovoriac. V socialistickom Československu tvorila táto naša domáca značka takmer polovicu všetkých zakúpených vozidiel, a preto nebol problém na parkovisku vidieť hneď niekoľko rovnakých kúskov vedľa seba.
Priznám sa, dlho som škodovkou nešiel. Asi v roku pána 1989, ale keď som nastúpil, všetky spomienky sa mi vynorili. Známy pach benzínu, prevodovka s priesvitným zakončením či čierna prístrojová doska. A viete, kde to má motor? No predsa vzadu! A ja blbec som motor hľadal vpredu.
Ale poďme na prehliadku. Zaradili sme rýchlosť, auto si kýchlo a rútili sme sa k málo známym častiam Bratislavy.
Prvý panelák v Bratislave
Prvý panelový dom nielen na Slovensku, ale aj v Československu postavili už v roku 1956 a dodnes slúži svojim obyvateľom. A kde by ste ho hľadali? Žeby v Petržalke? Omyl! Na okraji Starého mesta na Kmeťovom námestí.
Autorom projektu bol architekt Vladimír Karfík. „S kolegami vytvorili experimentálny montovaný dom „Montdom“, s koncepciou založenou na prefabrikovanom celostenovom prvku s predpätým železobetónovým rámom a s priečnym nosným systémom,“ píše sa na portáli o architektúre.
Panelák postavili za tri mesiace, má šesť poschodí, v dome sú dve komunikačné jadrá a podlažie tvorí šesť dvojizbových bytov. Spolu sa v paneláku nachádza 36 bytov. Bol to experiment a vyšiel tak bohovsky, že vznikol nápad takto budovať ďalšie domy, ktorých bolo v Československu nedostatok.
Ešte dnes tu nájdete reliéfy, kde robotníci pozerajú za svetlejšími zajtrajškami či staré železné stojany, kde sa umiestňovali vlajky počas osláv 1. mája. Keď sem prídete, prosím, venujte paneláku viac ako pár minút. Čím dlhšie sa naň budete pozerať, objavíte skryté veci, ktoré odzrkadľujú danú dobu.
Bratislavské metro
Asi každý Slovák vie, že Bratislava mala mať metro, ktoré sa začalo stavať tesne pred rokom 1989, ale nežná revolúcia zhatila všetky plány.
Plán výstavby začal v roku 1974, ale výstavba sa začala až v roku 1988 a približne o dva roky neskôr bola pozastavená pre nedostatok financií. Na projekt bolo použitých približne 400 miliónov slovenských korún. Plánovaná cena projektu by však presiahla viac než 100 miliárd slovenských korún. Metro malo byť vybudované po vzore moskovského metra, rovnako ako Praha.
Pozostatky tohto projektu stále môžete nájsť na okraji Petržalky. Asi najznámejším objektom je depo metra v Janíkovom dvore, ktoré sa v 90. rokoch stalo miestom pre feťákov. Dnes je to bezpečné miesto, kde nájdete obrovské množstvo grafitov. Vstup do metrového depa nie je vôbec úchvatný a zíde sa vám tu baterka. Miesto zaujme všetkých, čo majú radi opustené miesta s mysterióznym nádychom. Proste Bratislava pre pokročilých 🙂
Vojenské bunkre pri Bratislave
V období prvej československej republiky vzniklo aj na území dnešného Bratislavského kraja niekoľko vojenských bunkrov, ktoré nás mali chrániť pred budúcim útokom z dnešného Rakúska, resp. Nemecka. Asi najlepšie zachovaný vojenský buker je BS-4 Lány, ktorý nájdete v Petržalke. Bunker je neďaleko mosta Lafranconi v Bratislave. Nachádza sa na petržalskom brehu Dunaja, kúsok pod cyklotrasou, smerom na hraničný prechod Berg. V okolí hlavného mesta nájdete mnoho vojenských objektov a zaujímavosťou je, že žiaden nie je rovnaký. Niektoré bunkre mohli poňať až 30 vojakov.
Bunker B-S-8 Hřbitov – v bunkri je zriadené múzeum a nachádza sa pri ňom i vojenský cintorín a maketa tanku, slúžiaca v danej dobe pravdepodobne na výcvik pechoty
Jedna z hlavných výher vo výzve o zdolaní každého najvyššieho vrchu v každom slovenskom kraji je práve aj jazda na škodovke. Ak by si chcel vedieť o čom je výzva, respektíve súťaž, pozri sem.
Zdieľajte tento článok
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.