Bolívia – 11 zaujímavých faktov o krajine

Bolívia, alebo Mnohonárodnostný štát Bolívia, ako sa krajina oficiálne nazýva, je často prehliadanou krajinou v Južnej Amerike. Hlavným dôvodom je relatívne slabo vybudovaná turistická infraštruktúra, slabý marketing a susedstvo s omnoho známejšími a zdajne zaujímavejšími krajinami, akými sú Brazília, Argentína, Peru či Čile. My sa preto v tomto článku pozrieme na zopár zaujímavých faktov, ktoré vám priblížia túto fascinujúcu, ale relatívne málo známu krajinu.

Bolívia má dve hlavné mestá, aj keď v mnohých zdrojoch na internete nájdete, že to nie je úplne pravda. Prvým z nich je pôvodné koloniálne 25O tisícové mestečko Sucre, ktoré počas svojej histórie zbohatlo z ťažby v strieborných baniach 7 vo svojom okolí. Druhým je takmer 2 miliónový La Paz (ak rátame aj jeho časť El Alto nachádzajúcu sa na náhornej plošine), ktorý patrí aj medzi 7 mestských divov sveta. Kým v konštitučnom hlavnom meste Sucre sa nachádza sídlo súdnej moci a najvyšší súd, v administratívnom hlavnom meste La Paz nájdete parlament, prezidentský palác a sústreďuje sa tu výkonná a legislatívna moc.
La Paz je najvyššie položeným „defakto“ hlavným mestom sveta. Často krát sa používa slovíčko defakto práve kvôli skutočnosti, že Bolívia má dve hlavné mestá, ktoré sme spomínali v predošlom bode. Keby ich nemala, tak najvyššie položeným hlavným mesto sveta je Quito v neďalekom Ekvádore. To sa nachádza vo výške asi 2850 metrov nad morom a La Paz ho prekonáva o viac ako 800 výškových metrov.

Je totiž uložený v obrovskej kotline na bolívijskej náhornej plošine, ktorá leží vo výškach nad 4000 metrov. Práve na nej sa nachádza mestská dvojička La Pazu nazývaná El Alto, kým La Paz klesá po strmých svahoch kotliny do dlhočízneho údolia. Jeho centrum s hlavným námestím Plaza Murillo, parlamentom, prezidentským palácom a neďalekým kostolom San Francisco sa nachádzajú asi vo výške 3650 metrov. Mesto je zaujímavé aj tým, že jeho panoráme dominuje za pekného počasia pohľad na viaceré večným snehom pokrýté šesťtisíc metrové hory ako Illimani (6438 m.n.m.) či Huayna Potosí (6088 m.n.m.), ktoré je vidieť z mnohých častí mesta.
Keďže veľká časť Bolívie leží na vysokej náhornej plošine uloženej medzi dvoma hrebeňmi Ánd, väčšina jej územia je položená pre našinca až neprirodzene vysoko. Preto v Bolívii nájdete aj najvyššie položenú cestu našej planéty, ktorá sa vlní až do výšky 5850 metrov nad morom. Samozrejme, na internete nájdete niekoľko ašpirantov na tento titul, hlavne v Tibete a Indii.

Všetko však záleží na definícii toho, čo presne považujete za cestu. Ak to má byť človekom vytvorená vozovka prístupná pre autá, ktorá je relatívne jednoducho zjazdná, tak víťaza nájdete práve v Bolívii. Je ním cesta na sopku Uturuncu, ktorá má dva vrcholy a práve do sedla medzi ne vedie cesta. Vyšší z nich dosahuje výšku 6008 metrov nad morom a historicky sa z oboch ťažila síra. Práve z tohto dôvodu bola vybudovaná aj uvádzaná cesta.
Najväčšie strieborné bane histórie sa tiež nachádzali v Bolívii. Boli nimi bane v okolí mesta Potosí a zlé jazyky (oprávnene) tvrdia, že práve z nich pochádza väčšina koloniálneho bohatstva Španielskeho kráľovstva. Podľa niektorých prepočtov pochádzalo 80% všetkého striebra vyťaženého pred 20. storočím práve z baní v Potosí. Údajne, keby sa vám podarilo dať dokopy všetko striebro, ktoré bolo odtiaľto odvezené, dokázali by ste postaviť most, ktorý by spájal bolívijské hlavné mesto La Paz so španielskym Madridom. Je dôležité spomenúť, že tieto dve mestá delí vzdušnou čiarou takmer 9200 kilometrov.
Pri najväčších veciach ešte zostaneme, keďže v Bolívii sa nachádza aj najväčšia soľná púšť sveta. Nazýva sa Salar de Uyuni a opätovne leží vo vysokej nadmorskej výške 3656 metrov nad morom a rozprestiera sa na rozlohe 10 až 12 tisíc kilometrov štvorcových. To je približne 1/5 až 1/4 rozlohy Slovenka.
Zaujímavosťou je, že maximálny výškový rozdile na tejto obrovskej ploche je len 1 meter. Je to z dôvodu, že pravidelné dažde na soľnej pústi zabezpečujú samonivelačnú alebo samovyrovnávaciu funkciu. Práve počas tohto obdobia dažďov naprší na nepriepustnú soľ malá vrstva dažďovej vody, ktorá vytvorí z tohto miesta najväčšie zrkadlo našej planéty. Práve kvôli neuveriteľnej rovnosti, ktorá je údajne 5 násobne vyššia ako hladina pokojných oceánov, v spojitosti s čistou oblohou a skvelým odrazom, sa práve na tejto soľnej púšti kalibruje väčšina svetových satelitov.
V Bolívii sa nachádza aj neslávne známa Cesta smrti, ktorá je často krát nazývaná aj najnebezpečnejšou cestou sveta. Spája hlavné mesto La Paz s amazonským regiónom Yungas, ktorý leží asi len 60 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta, ale oddeľuje ho hlavný masív. Preto je potrebné prekonať horské sedlo vo výške 4700 metrov nad morom, aby ste mohli začať prudko klesať až do mestečka Coroico vo výške asi 1100 metrov.

Dnes už existuje nová cesta, ktorá neuveriteľne skrátila čas potrebný na prejdenie vzdialenosti medzi týmito regiónmi, ale ešte na začiatku 21. storočia bola cesta smrti jedinou cestou medzi týmito destináciami. Vysekaná bola do skaly a preslávená je svojimi strmými zrázmi, ktoré často krát padajú do hĺbky niekoľko sto metrov.
Na mnohých miestach sa zmestí len jedno auto a pravidlom je, že sa na nej jazdí ako na jedinom mieste v Bolívii v protismere (po ľavej strane), aby šofér ktorý klesá videl na kraji útesu svoje vonkajšie koleso. Dnes sa už využíva na automobilovú dopravu minimálne a jej hlavným prínosom je turistický ruch. Využíva sa totiž na zjazd na bicykloch, ktorý je jednou z hlavných atrakcií mesta La Paz. Viac si o ňom môžete prečítať v tomto článku.
Mesto La Paz využíva systém lanoviek namiesto metra a je to prvý svetový príklad využitia lanoviek čisto ako transportného systému. Taktiež je to najkomplexnejší a najdlhší systém transportných lanoviek na svete.
Vybudovaný bol v roku 2014 prvými troma líniami (červená, žltá a zelená) a keď bude kompletne dokončený tak by mal pozostávať z 11 línií a 3O staníc z dĺžky viac ako 33 kilometrov. Hlavným dôvodom na jeho vybudovanie bola zložitá geografia miest La Paz a El Alto, ktoré sa nachádzajú vo vysokých výškach a strmých svahoch náhornej plošiny a z nej klesajúceho údolia.
V histórii našej planéty existuje údajne len jediná osoba po ktorej sú pomenované dve samostatné krajiny a zároveň aj ich národné meny. Je ňou veľký osloboditeľ Južnej Ameriky Simón Bolívar. Preto je prvou krajinou, ktorá nesie jeho meno prirodzene Bolívia. Druhou je jeho rodná Venezuela, ktorej oficiálny názov je República bolivariana de Venezuela, alebo Bolívarska republika Venezuela. Kým v Bolívii používajú ako menu bolívijské boliviano, tak vo Venezuele je to venezuelský bolívar.
Bolívia je najväčšou vnútrozemskou krajinou celej južnej pologule. Nebolo tomu tak vždy. Bolívia mala totiž až do roku 1884 prístup k moru, o ktorý však prišla stratou dvoch provincií, ktoré prehrala na úkor Čile vo vojne nazývanej Vojna o Pacifik. Tá sa odohrávala od roku 1879 až do 1884.
Bojovali v nej na jednej strane Peru a Bolvíie proti Čile a hlavným dôvodom bola kontrola území bohatých na guano alebo čilský liadok, ktorý bol v tom období najlepším hnojivom planéty. Bolívia v tejto bratovražednej vojne neprišla len o dodnes oplakávaný prístup k moru, ale aj o územia bohaté na meď. Podľa odhadov sa na nich nachádza až 60% všetkých svetových zásob tejto suroviny. To spravilo z Čile jednu z najbohatších krajín kontinentu, kým Bolíviu odsúdilo na presný opak a namiesto mora jej zostalo len najvyššie položené splavné jazero sveta.
Bolívia je najindiánskejšou krajinou amerického kontinentu. Podľa sčítaní ľudu sa až 55% obyvateľstva hlási k amerindiánskemu pôvodu. Najväčšími a najznámejšími z ameridniánskych etnických skupín su Quechua a Aymara.
Bolívia však má 36 rôznych etník a jazyky všetkých z nich sú v Bolívií uznané ústavou ako oficiálne štatne jazyky. Plus španielčina. Táto zmena bola presadená prvým amerindiánskym prezidentom Bolívie Evom Moralesom, ktorý vo veľkej miere bojoval za práva dovtedy často utláčaného domorodého obyvateľstva.
Po tom čo Bolívia stratila more jej zostalo aspoň jazero Titicaca o ktoré sa delí so svojim slávnejším bratom Peru. Ide o obrovské jazero s rozlohou väčšou ako banskobystrický kraj, ktoré leží vo výške 3809 metrov nad morom, čo ho robí najvyššie položeným splavným jazerom planéty. Okrem toho na ňom žije predincské etnikum Uros, ktoré si život zariadilo na plávajúcich ostrovoch z rákosu postavených priamo na hladine jazera. Tí však žijú na peruánskj strane jazera. Taktiež sa posmešne hovorí, že aj bolívijské námorníctvo sídli po strate území pri mori práve na hladine tohto jazera, čo by ho robilo najvyššie položeným námorníctvom našej planéty 🙂