Čo vo vás vyvoláva názov Bajkonur? Aj vy ste hltali knižky o prvých raketách do vesmíru či o kozmonautov? Oblasť Bajkonur je ruská vojenská základňa na území Kazachstanu, ktorú majú Rusi v prenájme do roku 2050. Prečítaj si cestopis ,,Bajkonur – štart rakety na vlastné oči“ a dozvieš sa viac.
Kazachstan som navštívil osem krát, ale Bajkonur bola oblasť, kam sa nedalo dostať. Povolenie mali len tí, čo pracovali na vesmírnom programe. ,,Za sovietskeho obdobia to bola nielen najstráženejšia časť územia, ale aj dlho utajovaná pred západom.“ Hovorí nám oduševnená ruská sprievodkyňa Nasťa. ,,Len pred 4 rokmi sa povolilo robiť výlety do tejto oblasti. Držím v ruke povolenia, ktoré som vybavoval 2 mesiace. Ak by ste si chceli pozrieť štart rakety vo Francúzskej Guyane či v USA, nepotrebujete posielať pasy, potvrdenia a čo ja viem čo ešte. Ale keď máte sen, idete si za ním stoj čo stoj.
Stojím pred kontrolnou búdkou s povoleniami v ruke pred mestom Bajkonur. Ruský vojak dôkladnejšie kontroluje všetky údaje a ešte sa niečo pýta sprievodcu. Nakoniec pristane pečiatka na papieri a vchádzam na územie, ktoré bolo vlastne prvou hviezdnou bránou do vesmíru. Priznám sa, že som čakal moderné mesto ako je to v iných kozmických mestách. Cez okno mikrobusu na mňa volajú ,,naše“ klasické paneláky, ktoré vyzerajú ako zničená Petržalka v 80. rokoch.
Za nevábnymi betónovými stenami žijú stále vedci, konštruktéri a iný pracovníci vesmírneho programu. Ich deti sa hrajú pred domami na maketách slávnych rakiet. Počiatočné sklamanie z prostredia, ktoré vo mne nevyvoláva pocit toho najlepšieho si nakoniec užívam všetko, čo mesto postupne ponúka. Hotel, kde bývali kozmonauti, kde sa dozviete zaujímavé historky zo života. Hlavnou atrakciou mesta Bajkonur je však miestne múzeum. Priznám sa, že napriek tomu, že som vyštudoval históriu, neznášam múzea. Ale toto je perfektné. Aj keby ste boli analfabet v kozmonautike, všetko sa dozviete. Ako vyzerá skafander? Ako vyzeral sputnik? Alebo ako vyzerá vesmírna strava? Neuveríte, ale môžete si ju v miestnom obchode kúpiť ! Dávam si baklažán s ikrami, lebo boršč v tube ma neoslovil. Chuť zvláštna, taká vesmírna. 2 hodiny prešli ako lusk, ale mňa najviac zaujímajú práve tie miesta odkiaľ štartujú rakety. Od mesta Bajkonur ideme asi 40 kilometrov na územie, odkiaľ to všetko štartovalo. Prvé kroky smerujú k najlegendárnejšiemu miesto.
Stojím pred monštruóznym zeleným čudom, odkiaľ sa Gagarin vydal na legendárny let do kozmu. Miesto z ktorého dýcha história je umocnená skvelým výkladom miestneho sprievodcu. ,,Odpaľovacia rampa bola konštruovaná na maximálne 10 štartov. Vydržala však už 506 štartov! Trochu som sa začal strácať v rôznych technických detailoch, ktoré si neviem ani predstaviť. Skôr ma zaujímajú príbehy a história. ,,Gagarin tesne pred štartom potreboval ísť na záchod. Mal už skafander a toaleta nikde nebola. Tak nakoniec vykonal potrebu o koleso auta. Odvtedy každý kozmonaut spraví to isté.“ Pobavene vysvetľuje Igor.
Prišiel som sem, aby som videl štart rakety, ktorý sa blížil. Vedel som, že štart sa môže hocikedy posunúť a bol som ako na ihlách či všetko vyjde. Začalo pršať, fúkať silný vietor, ale Igor nás ubezpečil, že keď je to raketa v štátnych službách, poletí!
Zobrali nás na miesto, odkiaľ Soyuz Progress mal štartovať. Celé sme to pozorovali z 2 kilometrovej vzdialenosti kvôli bezpečnosti. Presne 14:20 sa najprv objavil obrovský kúdol prachu a ohňa. Za pár sekúnd sa ozval nepredstaviteľný rachot. Vrrrrrr a raketa sa pohla. Dokonca teplo z motorov som cítil na tej vzdialenosti. A aké to bolo? Veľmi rýchle. Ani nie za minútu je po tomto divadle. Všetko mi to dochádza dáko postupne. Neľutujem ani minútu vybavovačiek a dlhého cestovania.
Mal som detský sen a splnil sa mi. Tých snov mám veľa a idem si splniť ďalší.
Ak máš otázky na cestopis ,,Bajkonur – štart rakety na vlastné oči “ napís do komentu a odpovieme.