Albánsko a najkrajšie fotografie

Balkán je ako Kaukaz. Divoké rieky, doliny a pohoria, ktoré oddeľujú národy, etniká a náboženstvá. Stačí prejsť pomyselnou hranicou a odrazu ste v inom svete, kde platia iné pravidlá a zvyky.

Všade narazíte na dobrosrdečnosť, otvorenú náruč a úsmev. Stačí však narušiť krehkú rovnováhu a stretnete sa s bojovnosťou, ktorá desí. Rodina je niečo posvätné a krv je zákon. Tak ako Kaukaz, aj Balkán je sud s pušným prachom.

Nikde vo svete som nenarazil na takom malom území na toľkú rôznorodosť. Balkán je tak blízko a pritom tak šialene ďaleko. Balkán sa nedá pochopiť, to je životný štýl.

Albánsko je najmenej navštevovanou balkánskou krajinou zo strany Slovákov. „To je nebezpečná destinácia!“ alebo „Máš boha pri sebe?“ reagujeme neraz prudko a bez toho, aby sme túto krajinu čo najlepšie spoznali. Na jednej strane nás hnevá, že „vzdelaný západ“ nás nevie zaradiť, ale že my sa správame tak isto voči tejto hornatej krajine, to nám neprekáža.

Možno je to preto, že nemáme žiadne očakávania a potom dostaneme veľkú cestovateľskú bombu rovno do nosa. Divoká príroda, hory, kde tečú čisté dravé rieky, až sa nakoniec dostanete do dych vyrážajúcich historických miest. Doteraz som obdivoval mestá ako Mostar, Sarajevo, Dubrovník, ale musím povedať, že Berat či Gjirokaster vám poriadne premiešajú váš rebríček povestných najkrajších miest.

Už dlho som nebol na ceste taký nadšený ako v Albánsku. Dva týždne ubehli ako voda, prešiel som vyše tisíc kilometrov, vypil desiatky výborných káv, rozprával sa s domácimi a musím povedať, že Albánsko je skvelá a bezpečná cestovateľská pecka. Pozrite sa na najkrajšie fotografie z cesty.