Afrika má dnes skrátka zlé meno. Môžete napísať článok alebo knihu, tento čierny kontinent bude vzbudzovať viac negatívnych reakcií ako pozitívnych. Sám to vidím. Veľakrát som sa pokúšal na mnohých prednáškach vyrozprávať všetky tie zážitky, postrehy či cestovateľské zaujímavosti, ktoré by chytili nejednu cestovateľskú dušu za srdce, ale väčšinou narazím na jemnú nedôveru. V dnešnej dobe hľadajú ľudia unikátne cestovateľské zážitky. Chcú „objavovať“ málo známe krajiny, kultúry a etniká. Napriek tomu, že v Afrike o tie zážitky vyslovene zakopávate, radšej sa pozornosť cestovateľa/turistu uprie niekam inde. Afrika neláka tak ako Ázia, Amerika alebo Antarktída.
Aj ja som sa patril pred pätnástimi rokmi medzi tých, ktorí sa sem nehrnuli. Ani neviem prečo, ale viem, že keď moja noha prvýkrát vstúpila na africkú pôdu, obrazne som si búchal hlavu o stenu. „Ako som mohol obchádzať tento kontinent? Kde som mal rozum?“ pýtal som sa sám seba a dával som si za svoju nedôverčivosť verejné pokarhanie. Odvtedy som si dal záväzok, že sem budem chodiť každý rok na niekoľko týždňov či mesiacov. Fascinovali ma nielen úplne rozdielne krajiny, ale aj zvyky a tradície, na ktoré som tu narazil. Nemusíte chodiť do žiadnych etnologických múzeí a dozvedať sa, ako žili ľudia pred dávnymi rokmi. Všetko to máte pred sebou a nemusíte ani študovať. Niekedy stačí prejsť pomyselnou hranicou a odrazu ste v inom svete. Pre mňa osobne nikde na svete nenájdete tak rozdielne krajiny.
Keď som cestoval v Južnej Amerike z Francúzskej Guyany do Brazílie cez Ekvádor, Peru, Čile, Argentínu… po chvíli sa jednotlivé krajiny zliali do jedného kultúrneho klbka. Tu sa vám to proste nemôže stať. Čo krajina, to iná nátura a tradície. Do Afriky som začal chodiť oddychovať. Áno, napriek tomu, že všetko je tu ťažšie, drahšie a musíte sa viac obracať. Zážitky tu neprídu tak rýchlo ako niekde v Thajsku alebo na Kube. Za zážitkami cestujete niekedy dlhé kilometre, trmácate sa pár kilometrov niekoľko hodín, ale keď dorazíte do cieľa, ovalí vás to ako poriadny slovenský ozembuch. Je to silná explózia, na ktorú neviete zabudnúť. Možno sa mi viac páči tá cesta za zážitkami a prekonávanie počiatočného nepohodlia. Možno… Neviem to vysvetliť. Je to proste Afrika.
Ja viem, teraz niekto povie: „Ale čo tie choroby a konflikty?“ Na jednej strane nás hnevá, že rozvinutý západný svet nevie poriadne zaradiť Slovensko a nič o nás nevie. Ale na druhej strane, čo vieme my o Afrike? Asi najväčšia obava je o bezpečnosť. Mnoho cestovateľov si myslí, že v Afrike prebieha vojna. Dokonca ma niekto presviedčal, že v každej africkej krajine zúri vojna a len blázon sa tam vyberie. Pochopiteľne, sú oblasti, ktoré sú nebezpečné a kam sa neodporúča chodiť, lebo sa vám môže niečo stať. Ale takéto oblasti sa nachádzajú na každom kontinente a ani Afrika nie je výnimkou. Nie úplne bezpečnými krajinami sú Somálsko, Stredoafrická republika, Kongo, Líbya či Južný Sudán. Ale čo ďalších viac ako 40 krajín? Drvivá väčšina z nich je absolútne v pohode a vládne tam mier. Krásnym príkladom je Rwanda. Čo sa vám vybaví? Genocída a utrpenie? Áno, máte pravdu. Genocída tu prebehla v roku 1994, ale dnes je rok 2021 a Rwanda patrí medzi najbezpečnejšie regióny nielen v Afrike. Mne sa obavy pred cestou do Rwandy zdajú také zvláštne, akoby sa Francúz bál cestovať do Chorvátska, kde v 90. rokoch medzi sebou bojovali Chorváti a Srbi a vzájomne na sebe páchali genocídu.
Rwanda je na západe tak populárnou destináciou, že tam chodia rodiny s deťmi. Ak stále neveríte, skúste si na Googli vyhľadať únosy zahraničných turistov v Rwande. Pravdepodobne na žiadne nenatrafíte a vyhľadávač vám vyhodí len správy z geograficky neďalekej Ugandy a Konga. Rwanda však dnes, podobne ako Chorvátsko alebo Kolumbia, patrí k tým najúspešnejším príbehom na svojom kontinente.
Na jednej strane a priori neveríme médiám, ale sami podliehame často mylným predstavám a neoverujeme si ich. A to je ten dôvod, prečo sa mnoho ľudí stále bojí cestovať do týchto končín. Veľa vecí, ktoré si pamätáme z minulosti, dnes už neplatí. Je to podobné, ako keby nejaký Nór nechcel prísť do Bratislavy, lebo z médií si ešte pamätá, ako u nás vybuchovali autá počas bláznivých 90. rokov. Dajte skrátka šancu tomuto regiónu a odhaľte ho svojimi vlastnými pocitmi a vnemami. Nespoliehajte sa na druhých a sami vykročte do pre vás neznámeho sveta. Uvidíte, že vás to dostanete rovnako ako mňa pred tými dlhými pätnástimi rokmi.