Prvý Slovák, ktorý prešiel peši 4200 km dlhú Pacifickú hrebeňovku z Mexika do Kanady.

Popíš nám trasu, ktorú si prešiel spolu so svojim kamarátom 

Trasa vedie pozdĺž západného pobrežia USA od mexickej hranice až po hranicu kanadskú.  Najpopulárnejší smer trasy  je z juhu na sever, títo hikeri sa označujú  NOBO (northborder), hikeri štartujúci z kanadskej hranice sa volajú SOBO. Celková dĺžka je cca 4286 km, celkové prevýšenie je cca 100km. NOBO-štart je z južného terminálu pri mestečku CAMPO, priamo pri plechovom plote na mexickej hranici. Trail začína horúcou kalifornskou polopúšťou, okrajom legendárnej Mohavskej púšte, najvyšším pohorím USA Sierra Nevada, kde sme zdolali aj najvyšší vrch kontinentálnych USA – Mount Whitney 4.421 mnm, vulkanickým Oregonom a majestátnym hornatým štátom Washington. Celkovo trail prechádza cez 7 národných parkov,  míňa viac ako tisíc jazier a 60 horských priesmykov.

Koľko trvá prejsť Pacific Crest Trail?

Koľko trvá prejsť PCT záleží ako k tomuto trailu pristúpiš, či je to pre teba športová výzva, alebo v zmysle „cesta je cieľ“ , alebo ťa láka divočina, alebo si zvedavý celkovo na USA… u mňa to bola kombinácia tohto všetkého… aktuálny rekord z roku 2016 drží 26 ročný Belgičan Karel Sabbe, ktorý PCT zdolal za cca 52 dní, nám to trvalo 174 dní. Ale vo všeobecnosti sa hovorí, že vyhráva ten kto je na traili najdlhšie. A tiež s tým súhlasím. PCT je veľký zážitok.

Vraj ste prví Slováci, čo ste to prešli. Kde ste zistili tento údaj?  

Slovák som bol iba ja. Môj parťák Pavel SABELA bol z Frýdku-Místku. Keď sme plánovali tento trail, cca 1,5 roka, tak sme intenzívne zhromažďovali informácie a samozrejme v prvom rade nás zaujímali ľudia z najbližšieho okolia, od ktorých sme mohli čerpať pred cestou dôležité informácie a rady. Našli sme, v ČR a vo svete, ale o Slovensku ani zmienka. A keď som v kultovom mieste PCT – mestečku HIKERTOWN a priľahlej reštaurácii našiel mapu, so značkami od hikerov z celého sveta, tak to bola celkom dojímavá chvíľa mať tú česť zapichnúť prvý špendlík na dovtedy prázdne Slovensko.

Čo je na tejto ceste najťažšie? Kde nastala kríza?

Je to fyzicky náročná cesta, ale často sa ľudia opúšťajú psychicky, ako sa hovorí “v hlave“. V roku 2017 štartovalo cca 3500 ľudí, do cieľa prišlo 512. S malými krízami ako únava, vyčerpanie, hlad a pod. sme bojovali celkom často , jediná zásadná kríza-rozhodnutie sme museli urobiť na začiatku pohoria Sierra Nevada nakoľko rok 2017 bol rekordný v snehovej nádielke a keď sme na začiatku júna prišli do Sierry, tak tam stále bola niekoľko metrová snehová pokrývka, ktorá sa navyše vplyvom silného slnka prudko topila, ťažko a pomaly sme napredovali, boli rozvodnené, nebezpečné rieky, snehové mosty takmer zmizli a práve vtedy sme sa rozhodli veľkú časť Sierry preskočiť, prísť do Kanady a preskočenú časť dokončiť v jeseni, čo sa neskôr ukázalo ako skvelé rozhodnutie. Stihli sme prejsť nádherný Washington,  ktorý je známy skorým nástupom zimy ešte v perfektom počasí a samozrejme veľkolepú slnkom indiánskeho leta zaliatu Sierru Nevadu. Smutné bolo keď sme sa dozvedeli, že práve silná rieka strhla 2 hikerky, 27 ročnú Číňanku Chaocui “Tree” Wang, ktorú sme na trase stretli a pár dní pred ňou 32 ročnú Japonku menom Rika “Strawberry” Morita. Obe bohužial zahynuli.

Čo všetko musel mať tvoj ruksak? Koľko mal kíl? Koľko topánok si zodral?

Čo sa týka výbavy tak sme sa pripravili myslím celkom svedomite a teda čo najviac ultralight. Moja základná váha bola zhruba ( bez vecí, ktoré som mal oblečené na sebe ) 6.9 kg, z toho 2.8 kg bola  tzv. Veľká trojka ( batoh, spanie a stan ). Celková váha aj s oblečenými vecami bola cca 8.7 kg. Dnes by som sa zbalil ale už zas o niečo ľahšie. Čo sa týka vecí tak tých položiek je celkom dosť ( spacák, nafukovacia karimatka, stan, stanové kolíky, varič, nôž, slnečník ,lyžica, fľaše na vodu, filter na vodu, zapaľovač, rezervné oblečenie, nepremokavé oblečenie, elektronika, powerbanka moskytiéra  atď., celkovo asi 57 položiek )  Večer pred štartom, keď bolo nabalené jedlo asi na 5 dní a 4 litre vody mal batoh cca 17 kg… Topánky som zodral 4 páry. Vychádzalo to tak že čo zhruba 1000 km to jeden pár.

Dajú sa veci niekde predbežne nechávať alebo posielať?

Áno, samozrejme, balíky sa dajú posielať dopredu na pošty na trase, popr. ďalšie hiker-friendly miesta, ale nejako často sme to nevyužívali, celkom sa nám darilo operatívne sa zásobovať z lokálnych zdrojov.

O tejto trase je známy film Divočina, líši sa film od skutočnosti?

Ako sa to vezme. Niektoré scény boli autentické, niektoré úplne vymyslené, napr. kultové miesto Kennedy Meadows, čo je vstupná brána do Sierry Nevady a kde sa každému prichádzajúcemu hikerovi hromadne tlieska je reálne, ale bolo točené na úplne inom mieste a vyzeralo krajšie a romantickejšie ako v skutočnosti. Ale v tomto filmovom svete je to normálne. Navyše hlavná hrdinka bola section-hiker, takže neprešla celé PCT, ale len časť.

Koľko taká cesta stojí? Treba povolenia?

To  môže byť pre každého hikera dosť rozdielna suma, záleží ako sa vie uskromniť. Ale keď nepočítam vybavenie, tak nás to vyšlo s letenkami na cca 3 tis.€ . Povolenia sú 3. Hlavné a najdôležitejšie je PCT Permit, ktorý vás oprávňuje prejsť celé PCT, prechádzať a stanovať v národných parkoch a toto povolenie je aj kontrolované rangermi. Ďalšie je kanadské povolenie na prekročenie zelenej hranice a vstup do Kanady a tretie je tzv. Fire Permit na zakladanie ohňov. Všetky povolenia sú zdarma. Na PCT Permit je vždy stanovený presný termín kedy sa spúšťa registrácia na ďalšiu sezónu, teraz je to napr. 14. November 2018 a 15. Január 2019. https://www.pcta.org/discover-the-trail/permits/pct-long-distance-permit/

Ak sa niekto rozhodne ísť, na čo musí myslieť?

Na veľa vecí, ale asi najdôležitejšie je nepodceniť výbavu a jej hmotnosť. Doslova každý gram sa vie pri tých kilometroch škaredo pomstiť. Napr. 99% PCT hikerov ide v bežeckých ľahkých topánkach, žiadne vysoké kožené pohorky a pod. Nezabudnem ako sme aj 3 deci vody vylievali, keď sme si boli istý, že sa blížime k bivaku a nebudeme ju potrebovať a mali sme super pocit keď nám tých 300g z batohu zmizlo.

Čo vám cesta dala a vzala?

Dala nám neopakovateľný životný zážitok, nám ako Husákovým deťom, ktoré snívali o svete tam vonku a o Amerike zvlášť. Dala nám možnosť zakúsiť minimalistický život  bezdomovca a pútnika, spoznať Ameriku a ľudí v inom svetle ako to zažije bežný turista. Určite inak vnímate krajinu, keď ju doslova cítite pod nohami a v prachu ciest. A čo nám vzala ? V mojom prípade bolo najťažšie odlúčenie od rodiny, od mojich troch krásnych žien, manželky a dvoch dcér, ale to tiež nebola strata v pravom slova zmysle … Doslova sme stratili len nejaké peniaze, kilá tuku, pár drobností z výbavy, takže nič dôležité…

Po čom si najviac túžil počas cesty?

Tie priania sa často menili. Vzhľadom na to, že je človek na takejto ceste takmer stále hladný tak to bolo často krát práve jedlo, ale aj dobré počasie, menej tepla, inokedy viac tepla… nech ma tak nebolia nohy, bože, ďalší otlak už nie… nech nájdeme dobré miesto na spanie, kedy už bude voda… kedy už budem v spacáku a konečne sa vystriem…

Miloslav Daníšek, 43 rokov,    Višňové pri Žiline, príležitostný turista, cestovateľ, biker, fotograf a audiofil, fanúšik Leonarda Cohena, Neila Gaimana, 2 dcéry Alžbeta a Klára, manželka Andrea

Marek Slobodník, známy z projektov ,,Na pionieri“ a ,,Trabanti“ poskytol pre Travelistan zaujímavý rozhovor, ktorý si môžeš prečítať tu.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.