Fotoesej: Prečo som si zamiloval Brazíliu
Verím, že každý cestovateľ si v sebe okrem lásky k našej slovenskej krajine nesie v srdci aj lásku k iným, vzdialeným národom a kultúram. Zo začiatku možno ani nevie prečo to tak je, ale jednoducho cíti, že ho tým smerom priťahuje nejaký neviditeľný magnet. Inšpiruje ho to a láka. Láka stále viac, akoby ho niekto volal. Práve vtedy sa k prostej ľudskej zvedavosti pridruží odvaha vykročiť a spoznať čaro neznámeho. Ani ja v tom nie som výnimka.
Nedokážem odolať volaniu a vychádzam z ulity domova. Postupne som však zistil, že niektoré časti nášho veľkého glóbu sa do mňa zapíšu viac, iné zase menej. Tak to už býva. Záleží na tom, akí sme v cudzine otvorení inakostiam a „novotám“ ďalekého sveta. Mne sa osudnou stala Brazília. Privolala si ma. Odvtedy žiadna iná kultúra vo mne nezanechala taký hlboký vrub a pomyslenú pečať ako práve ona. Stačí mi doma rozkrojiť zelenú limetku a privoňať si k jej čerstvej exotickej chuti a už som naspäť v mojej malej kuchynke v brazílskom meste Lavras, kde som prežil takmer rok života. Môj čuch ma ešte nikdy nesklamal. Ani dnes. Zrazu som späť. Zatvorím oči a cestujem v čase a priestore, vidím usmiate a veselé tváre Brazílčanov, na ulici sa pečie churrasco na ražni, na tanieri sedia kôpky ryže s fazuľou a chladená caipirinha čaká na stole v nejakom bare. V tom momente sa mi mimovoľne do úst tlačia krásne portugalské slovíčka.
Užívam si ich rytmus na jazyku a ich krásny spevavý tón. Akoby spieval vtáčik. Začnem si vyspevovať nejakú pieseň od Novos Baianos a niekde v diaľke počujem slová privítania: „Bom dia amigo, voce este bem vindo!“ Vtedy už viem, že som doma. Vykročím do ulíc a obdivujem čaro portugalskej koloniálnej architektúry v meste Ouro Preto. Ta krásna farebnosť okien a fasád, akoby všetky jeden majster robil. Tie prenádherné kachličkové výzdoby azulejos, plné príbehov a postáv. Tie kostoly plné zlata a dreva. Natiahnem ruku a dotknem sa lúpajúcej sa steny starého múru. Zrazu sa mi história začína zjavovať pred očami, ako na veľkom plátne v kine. Vidím nebojácnych portugalských námorníkov križujúc oceán a zakladať mestá na pobreží, za nimi vlny afrických otrokov pracujúcich na poliach s cukrovou trstinou. Obrazy drsnej minulosti sa miešajú s tvárami významných postáv, ktoré sa prelínajú s osudmi krajiny.
Zletím nad nekonečnými kávovými plantážami v Minas Gerais a zastavím pred starým farmárom, ktorý mi ukazuje svoju úrodu kávových bôbov. Jeho drsné a pracovité dlane ju držia ako čerstvo narodené dieťa. Mám chuť ju ochutnať, a tak ma príjemná vôňa kávy vracia späť do ulíc ďalšieho mesta Sao Luis. Je tu hluk a zábava. Hneď vedľa mňa totiž chlapci tancujú capoeiru. Úžasné akrobatické pohyby sa miešajú so všade prítomnou pozitívnou energiou. Spolubojovníci v kruhu spievajú a hrajú na originálne brazílske nástroje berimbau, atabaque či pandeiro. Ja s údivom sledujem celú scénu a vravím si, že kvôli tomu sa oplatí cestovať. Zažiť prítomnosť a nechať si ju vpísať do srdca. Opäť zatvorím oči a nechám pracovať ďalšie zmysly. V ušiach mi začne hučať. Silno hučať. Nepočuť takmer vlastného slova. Aha, už viem, kde som. To sú padajúce masy vody z najkrásnejších vodopádov na svete. Foz de Iguazu mi opäť vyrazia dych. Aj po stýkrát. Sú ešte krajšie ako v mojich predstavách. Je to jedno z najveľkolepejších diel prírody a síl, ktoré sa v nej skrývajú.
Otvorím oči a zistím, že som na palube lode a plavím sa po najdlhšej a najtajomnejšej rieke na svete, Amazonke. Vidím malých rybárov plaviacich sa na drevených kanoe, všade dookola zeleň, vysoké stromy amazonského pralesa sa kolíšu zo strany na stranu, v blízkosti zahučí motor a mne sa vietor pohráva s vlasmi, na tvári sa mi zračí úsmev, údiv, radosť a prehlbujúca sa láska. Áno, Brazília, zamiloval som sa do teba.
Zamiloval som sa do tvojich ľudí, do indiánov, do Amazónie, do tvojich koloniálnych miest a prekrásnej prírody. Už teraz mi chýbaš. Preto radšej vytiahnem svoje cestovateľské denníky plné zápiskov a nechám svoju myseľ ponárať sa ešte hlbšie do tajomstiev tvojho každodenného života.
Chceš ísť aj ty do Brazílie? Informácie a rady o doprave, cenách, miestach, ktoré odporúčame navštíviť, nájdeš v časti Cestovateľské rady – Brazília.
Zdenko Somorovský
Milovník dobrodružstva, prírody, histórie, cestovania, spontánnosti a predovšetkým ľudí. Rád s nimi komunikuje a rád s nimi spolupracuje. Preto ho jeho životné cesty zaviedli aj do Brazílie, kde prežil rok ako dobrovoľník pracujúc v edukačnom centre pre mládež. Práve tu sa zrodila láska k Brazílii, ktorá sa ešte viac prehĺbila počas jeho ciest po tejto fascinujúcej krajine. Vytvorilo sa puto, ktoré trvá dodnes. Láska k cudzím jazykom ho priviedla k výučbe portugalského jazyka, láska k cestovaniu a ľudom zase k dráhe profesionálneho sprievodcu. Nájdete ho nielen na cestách po Južnej Amerike, ale aj v portugalsky hovoriacich krajinách či ďalekých kútov Strednej Ázie. Svoje zážitky a fotografie z ciest sprostredkúva na svojom blogu:
http://www.firsttravelstep.com/
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
