Rozhovor: Komerčný výstup na Everest nie je pre každého
Začínal od nuly. Najprv sa zamestnal v cestovnej agentúre organizujúcej treky a zájazdy ako tea boy. O pár mesiacov začal pracovať ako nosič, krátko na to sa stal sprievodcom pre treking a pre Tibet. Sympatický a ambiciózny Subin Thakuri je dnes už majiteľom úspešnej cestovnej kancelárie v centre Kathmandu organizujúcej rôzne treky a zájazdy. Pre Travelistan poskytol jedinečný rozhovor o jednej z najväčších horolezeckých výziev na svete – o komerčnom výstupe na Mount Everest, ktorý sám niekoľkokrát zažil na vlastnej koži.
Je výstup na Everest normálnou – komerčnou cestou uskutočniteľný pre každého, kto má na to financie?
Určite nie. Vždy, keď sa na mňa obráti záujemca ohľadom ceny a podrobností o výstupe, prvé, čo sa opýtam je, aké má skúsenosti a fyzický stav. Je jasné, že cestovné kancelárie chcú na výstupoch zarábať, takže sa môže stať, že sa stretnete s rôznymi podmienkami. Toto sú však moje podmienky, z ktorých nepustím: po prvé, klient by mal mať vylezený aspoň jeden vrch nad 7000 m alebo aspoň zopár nad 6000 m; po druhé, mal by mať skúsenosti s lezením, najmä by mal ovládať bezpečnostné a technické záležitosti, ako používať mačky atď.; po tretie, musí byť mentálne pripravený na takýto výstup. Pokiaľ ide o tento posledný bod, aby sme to zistili, s klientom sa jednoducho porozprávame. Potom nám nezostáva už nič iné, ako klientom dôverovať. Som presvedčený, že nám vždy hovoria pravdu a keby mali nejaký problém či pochybnosti, určite by nám to povedali.
Koľko stojí výstup na Everest klasickou južnou cestou a čo všetko je v cene zahrnuté?
Záleží to od konkrétnej cestovnej kancelárie. V súčasnosti funguje okolo 1500 spoločností, ktoré ponúkajú výstup na Everest a ich ceny sú mimoriadne odlišné od 30 000 až do 60 000 amerických dolárov. Cena závisí od množstva služieb, ktoré využijete, čiže koľko sprievodcov, nosičov, kyslíkových fliaš a pod. chcete respektíve potrebujete. V uvedenej cene je potom zahrnutá plná penzia, všetky povolenia, letenky Kathmandu – Lukla, ubytovanie vrátane ubytovania v Kathmandu a v Base Campe.
Cena za komerčný výstup na Everest však závisí aj od kvality poskytnutých služieb. Keď málo zaplatíte, málo dostanete. Počul som, že tie lacnejšie spoločnosti majú dokonca aj také praktiky, že dajú klientom neskúseného sprievodcu, ktorý ešte nikdy nevyliezol ani len na šesťtisícovku či sedemtisícovku a na Everest ide prvýkrát.
Takže cenu môže navýšiť aj počet kyslíkových fliaš. Koľko ich priemerný klient potrebuje a koľko stojí jedna fľaša?
Spotreba kyslíka vždy závisí od daného klienta. Ľudia majú rôzne fyzické predpoklady, takže niekto vôbec nepotrebuje kyslík až po Južné sedlo (7906 m, pozn. Travelistan), kým iní potrebujú kyslík už od Campu 3 (7470 m, pozn. Travelistan). Spotreba kyslíka závisí tiež od jeho dávkovania. Ak je dávkovanie nastavené na 2,8 l/m, fľaša nevydrží dlho. Ak niekomu stačí iba 0,5 l/m, vydrží mu fľaša dlhšie. (Pri nastavení regulátora na 2 l/m by mala jedna fľaša vydržať okolo 6 hodín, pozn. Travelistan.) Otázku kyslíkových fliaš najprv podrobne preberieme s klientom v Kathmandu. Pokiaľ ide o našu agentúru, v cene má klient štandardne zahrnutých 5 fliaš kyslíka. Ak sa rozhodne, že chce viac, môže si priplatiť za ďalšie. Jedna fľaša stojí okolo 350-400 USD a váži približne 2,5-3 kg.
Koľko trvá vybavenie povolenia a všetkých formalít?
Za predpokladu, že už máme všetky potrebné dokumenty, doklady, poistenie a dohodnutý itinerár, potom sa čaká už len nejakých 7-10 dní na vydanie povolenia.
Ako dlho trvá aklimatizácia pred výstupom?
Priemerný plán celkového výstupu na Everest je v zásade dvojmesačný. Niekedy sa to síce podarí za 40 dní, no inokedy to trvá 55-60 dní. Záleží to vždy od počasia, podmienok a pripravenosti klientov. Desať dní trvá iba trek z Lukly do Everest Base Campu. Následne treba zafixovať cestu cez ľadovec (Khumbu, pozn. Travelistan), potom sa vrátiť opäť do základného tábora. Pokiaľ ide o aklimatizáciu, samotný výstup začíname až vtedy, keď sú ľudia pripravení a teda dostatočne aklimatizovaní a keď sú na to zároveň vhodné poveternostné podmienky. Až potom sa postupne pokračuje z Campu 1 do Campu 2, z Campu 2 do Campu 3 atď. až na vrchol a späť.
Máš informácie o tom, aká je úspešnosť výstupu na Everest?
Je to rôzne. Minulý rok bol napríklad vynikajúci – až 60 %-ná úspešnosť. Inak to zvykne byť okolo 50 %. Po zemetrasení v roku 2015 sme si mysleli, že to bude mať veľmi negatívny vplyv na bezpečnosť výstupu. Opak je však pravdou. Počasie je odvtedy pomerne dobré a vhodné na výstup.
Koľko osôb sa chystá na Everest vyliezť tento rok?
Okolo 700 klientov. (Podľa miestnej nepálskej tlače okolo 1000 osôb vrátane nosičov, pozn. Travelistan.) Je to mimoriadne veľa, povedal by som, že priveľa. Tento vysoký počet nastal v dôsledku toho, že v roku 2015 si kvôli aprílovému zemetraseniu mnoho ľudí nevyčerpalo svoje permity. Neprepadli im však, ale mohli si ich presunúť. Rok 2017 je posledný rok, kedy si ich môžu uplatniť, a preto ide tohto roku tak veľa ľudí na Everest. Mimochodom, normálny počet je okolo 200-350 turistov plus sprievodcovia, nosiči a pomocný personál. Pri výstupe preto ľudia musia počítať s veľkou premávkou, ak nie tlačenicou. Výstup totiž závisí od počasia a ak sa mnohí rozhodnú liezť v tom istom období, bude tam hore naozaj husto.
Robia klienti počas výstupu nejaké zásadné chyby?
Áno, je ich niekoľko. Prvá chyba je nedostatok skúseností, čiže keď si niektorí ľudia myslia, že stačí len zaplatiť, vybaviť povolenie, najať si šerpu a ísť. Ďalšia chyba je, keď ľudia myslia iba na peniaze, na ten veľký finančný obnos, ktorý do výstupu investovali a ktorý by stratili, ak výstup po ceste vzdajú a otočia sa. Tretia veľká chyba je, keď klient nepočúva pokyny sprievodcu, respektíve, ak sa snaží zakryť vyčerpanie a svoj fyzický stav a silou-mocou tlačí na výstup napriek tomu, že sprievodca mu káže dať sa na zostup. Dobrý sprievodca už na ceste do Campu 1 a Campu 2 vie odhadnúť, či je klient schopný vyliezť až na samý vrchol. Už počas aklimatizácie zvyčajne vidí, či to človek zvládne alebo nie. Tí, ktorí kráčajú veľmi pomaly, obvykle nemajú šancu dostať sa hore.
V tejto súvislosti môžem spomenúť jednu nehodu, ktorá sa nám stala v roku 2012. Išlo práve o prípad, keď klientka neposlúchla pokyny sprievodcu. Mali sme vtedy v skupine štyroch Slovákov a jednu Kanaďanku nepálskeho pôvodu. Videl som, že nie je v poriadku, ale ona veľmi tlačila na pílu. Sú momenty, keď sprievodca musí rázne rozhodnúť. V Južnom sedle som jej preto povedal, aby sa vrátila. Vysvetlil som jej, že hore bude veľmi veľa ľudí a je pre ňu riskantné pokračovať. Napriek tomu chcela ísť ďalej. Stretol som ju potom pri Balkóne. Upozornil som ju, že musí dosiahnuť vrchol pred 10.00h doobeda, inak bude už neskoro. Niekedy totiž ľudia myslia iba na výstup, úplne sa vyčerpajú a zostup je potom pre nich ešte náročnejší a nebezpečnejší. Stalo sa to, že na Hillary Steps sme čakali v zástupe, doslova v ľudskej zápche asi hodinu a pol. Klientka stále trvala na pokračovaní. Dokonca povedala, „oukej, choďte dole aj so sprievodcami a ja pôjdem ďalej sama“. Napokon sa dostala na vrchol o 14.00h poobede aj so sprievodcami. Na ceste dole však niekde v oblasti Balkónu skolabovala. Bolo to po neuveriteľných 29 hodinách šliapania. V ten deň inak zomrelo na Evereste dohromady 7 ľudí. Telo tej ženy sa po veľmi ťažkej a nebezpečnej operácii podarilo sprievodcom zniesť dole. Bolo to riskantné a navyše poisťovňa ani nepokryla všetky náklady, takže som na tom stratil 30 tisíc dolárov. Ale chcel som urobiť všetko pre to, aby telo dostala rodina a zosnulá bola pochovaná tak, ako si želala – spopolnená s jej svadobnými šatami. Až neskôr som sa od rodiny dozvedel, že bola odhodlaná ísť hore a nevzdať to do poslednej chvíle. Pochopil som, že vedela, že asi zomrie.
Na Evereste vraj leží veľa mŕtvych tiel…
Ležia tam aj telá mnohých veľmi skúsených horolezcov. Zniesť telo z takej výšky a podmienok niekedy nie je v ľudských silách. Na Evereste môže človek zomrieť buď preto, lebo má jednoducho smolu alebo preto, že nebol dobre pripravený. Každý, kto ide na Everest by mal byť uzrozumený s tým, že tam môže zomrieť. Sú situácie, keď človeku nepomôže už ani veľmi skúsený sprievodca.
| Základné informácie o výstupe na Mt. Everest (8848 m)
Mount Everest, po nepálsky nazývaný Sagarmatha (=čelo neba) a po tibetsky Čomolungma (=bohyňa matka vesmíru) je najvyšší vrch sveta nachádzajúci sa v národnom parku Sagarmatha. Anglický názov mu dal generálny prieskumník, zememerač pre Indiu v 19. storočí Andrew Waugh, ktorý vrch pomenoval po svojom predchodcovi Georgovi Everestovi. Existujú dve hlavné cesty na Everest: južná – nepálska a severná – čínska z Tibetu, ako aj ďalších asi trinásť menej frekventovaných ciest. Hillary a Tenzing vyliezli v roku 1953 južnou cestou, bolo to však hlavne kvôli tomu, že Tibet bol pre cudzincov uzavretý. Výstupy sa konajú od apríla do mája pred začatím letného monzúnu. Toto obdobie je vhodné aj vďaka slabšej priemernej rýchlosti vetra. Niektorí sa pokúšajú vystúpiť na Everest aj v septembri a októbri, ale sneh, ktorý zanechal monzún, môže výstup výrazne sťažiť. Pokiaľ ide o výstup na Everest južnou cestou, po niekoľkých dňoch aklimatizácie v základnom tábore (Everest Base Camp – 5380 m) sa skoro ráno začína prechod cez ľadovec do Campu 1 (6065 m) a následne návrat do Base Campu. Výstup na vrchol a späť je zvyčajne plánovaný na 7-9 dní od Base Campu nasledovne: Everest Base Camp – Camp 1, Camp 1 – Camp 2 (6500 m), Camp 2 – Camp 3 (7470 m), Camp 3 – Camp 4 (7920 m), Camp 4 – vrchol – Camp 4, Camp 4 – Camp 2, Camp 2 – Base Camp, trek do Lukly. Celý priebeh výstupu sa však môže meniť v závislosti od počasia a podmienok. Zdroj: www.utmostadventure.com |
Foto: Subin Thakuri
Viac informácií o Nepále nájdete v časti Cestovateľské rady – Nepál. Viac o ďalších trekoch v Himalájach sa dozviete v časti Nepál – Treking.
Subin Thakuri
Je majiteľom a riaditeľom cestovnej kancelárie Utmost Adventure Trekking Pvt. Ltd. v Kathmandu a prezidentom nadácie Sagarmatha International Foundation na podporu regionálneho vzdelávania, zdravia a poľnohospodárstva. Subin Thakuri sám viedol niekoľko expedícií na Mount Everest. Na vrchole Everestu stál naposledy v roku 2012.
Cestovná kancelária Utmost Adventure Trekking organizuje nielen treking v Himalájach a výstup na Everest a ďalšie himalájske vrchy, ale aj výlety na safari, rafting, zájazdy do Nepálu, Tibetu, Bhutánu a Indie a vybavuje pre svojich klientov letenky, povolenia, hotelové rezervácie. Cestovná kancelária funguje od roku 2007 a dôkazom jej profesionality a úspechu je okrem iného spolupráca s mnohými svetoznámymi horolezcami, ako aj množstvo vracajúcich sa klientov. Utmost Adventure Trekking má v súčasnosti 25 sprievodcov, z toho 10-12 na treking, 7 na vysokohorské lezenie, 4 na kultúrne zájazdy a 2 špecialistov na Tibet. Pre viac informácií kontaktujte:
E-mail: viewhimalaya@gmail.com / info@utmostadventure.com
Web: www.nepaltrek.net / www.utmostadventure.com
Facebook: https://www.facebook.com/utmostadventure/
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
Dobrý deň, to je detail, pravdaže, navyše sa to tak traduje už dlho, takže to nie je Vaša chyba, ale nedá mi: po tibetsky Čomolungma (=bohyňa matka vesmíru) – správne Džomolangma, preklad je zložitý, ale nie je to matka, a nie je to ani vesmír (tak trochu je to bohyňa, aspoň to…). K prekladu možno neskôr, utekám do práce, ale Bohyňa matka vesmíru vyvoláva zdanie, že to bol/je pre Tibeťanov nejaký mimoriadne dôležitý kopec. Pritom nie je, oni ho vnímali ako jeden z mnohých, ku každému (takmer) kopcu je nejaká legenda, aj k tomuto, súvisí s nejakým príbehom o ženskom božstve (džomo) a asi krave (langma). Pre Tibeťanov je dôležitý Kailás na západe a potom snáď ešte Amňe Mačhen (známy aj ako Mačhen Pomra) na východe (severovýchod Tibetskej náhornej plošiny, mimo Tibetskej autonómnej oblasti), k obidvom chodia na púť, to sú najposvätnejšie hory, ostatné sú takmer všetky posvätné, ale proste Džomolangma je len jeden z mnohých posvätných kopcov – z tradičnej náboženskej perspektívy Tibeťanov. Stojí to za zmienku (teda aspoň podľa mňa) preto, lebo to ukazuje úplne iné vnímanie na Západe a v samotnom Tibete.
Dobry den,
ja by som sa chcel opytat na Everest Base Camp kam by som chcel ist v druhej polovicke Juna s tym ze z Lukly by som mohol zacat trek okolo 16-17 Juna a navrat do Lukly koncom Juna alebo v prvych dnoch Jula. Obavam sa havne kvoli pocasiu, je to uz menej odporucane tam ist v tom case? Ako je to s ubytovanim, staci ist tzv. na blind alebo treba mat ubytovanie uz zajednane v dedinach? Co som sa docital tak by to nemalo byt tak velmi uz preplenene v tom obdodi turastami v ubytovniach.
Dakujem vopred za kazdu radu.
Dobrý deň Jozef, presunuli sme Váš komentár do článku o EBC, keďže tam sa viac hodí ako do rozhovoru o Evereste. Odpovedali sme vám v komentári pod článkom: http://travelistan.sk/everest-base-camp-trek-let-do-lukly-povolenia-a-ceny/
Super článok. Až do konca mi nebolo jasné, že prečo tých pár stovák ľudí, čo na Mt. Everest ročne vystúpia tam spôsobuje takú zápchu… ale to je ak som správne pochopil tým, že len od apríla do mája.
Osobne ma to do takých výšok vôbec neláka. Pre mňa bol doteraz top výstup taká jednohubka Mt. Sabalan (4811) v Iráne a ak na nič vyššie v živote nevyjdem, tak mi to vôbec nebude prekážať. 🙂
Čo si ty najvyššie vyšiel, Martin?
lol, ja som bol najvyssie 5200 m, autobusom 🙂
Rozhovor spravila Martuš:) No najvyššie som bol vo výške 5895 na Kilimanjare v Tanzánii. Ale teraz počas treku sme boli najvyššie na Kalapathar i keď ja som skončil 100 metrov pod vrcholom, ale Martuš to dala ľavou zadnou a vystúpila do výšky 5550 metrov.