Výročie vojny, ktorá zasiahla svetovú politiku
Svet si pripomína 20. výročie začiatku invázie do Iraku. Operácia Iracká sloboda mala odhaliť údajné zbrane hromadného ničenia a zvrhnúť režim diktátora Saddáma Husajna. Hoci Tretia vojna v Perzskom zálive bola inváziou proti terorizmu, kritici ju dodnes vnímajú ako takzvaný útok voči nezávislému štátu.
Výročia mnohým pripomenú, že čas plynie naozaj rýchlo. Niektoré udalosti si totiž pamätáme akoby boli len pred pár mesiacmi, či rokmi. Dátumy však nikdy neklamú.
Operácia Iracká sloboda
20. marec 2003 – Od vypuknutia vojny v Iraku uplynulo už 20 rokov. Hoci ubehli už dve desaťročia, podľa svetových médií, prestíž a popularita Bieleho domu zostáva na Blízkom východe aj naďalej poškodená. Zvrhnúť režim Saddáma Husajna sa podarilo, no zbrane hromadného ničenia sa v Iraku nikdy nenašli. Hoci diktátora zajali, odsúdili a obesili, krajina týmto konfliktom zostala hlboko poznačená.
Deň D
Písal sa 19. marec 2003, keď o 22.16 hod. (washingtonského času) oblohu nad irackou metropolou Bagdad pokryli rakety. V televíziách krátko na to s týmito slovami vystúpil prezident Spojených štátov George W. Bush, ktorý dal tejto invázii zelenú:
„Americké a koaličné sily začali svoju vojenskú operáciu v Iraku. Jej cieľom je odzbrojiť Irak od zbraní hromadného ničenia, oslobodiť ľud, ubrániť svet pred nebezpečenstvom a obmedziť priestor pre teroristické skupiny.“
Bude to rýchle
Americký prezident George W. Bush spoločnosť ubezpečil, že vojna bude rýchla. Cieľom bolo zvrhnúť diktátora, nájsť (údajné) zbrane hromadného ničenia a priniesť do Iraku demokraciu. Podľa svetových médií však odborníci aj po 20 rokov vnímajú inváziu ako zlyhanie americkej CIA. Vyšetrovanie totiž neskôr preukázalo, že Irak nevlastnil žiadne zbrane hromadného ničenia, či už biologické, chemické alebo nukleárne. Invázia okrem iného vniesla do krajiny veľkú nestabilitu.
USA vojna stála časť dôvery
Bývalý Bushov poradca pre národnú bezpečnosť Stephen Hadley podľa El País-u vyhlásil, že Spojené štáty urobili chyby. Ďalej dodal, že to USA stálo veľa dôveryhodnosti v arabskom a moslimskom svete. Okrem iného v Iraku narástlo násilie, korupcia, sektárstvo a koniec koncov si v tejto krajine svoj vplyv zvýšil aj Irán. Podľa odborníkov z think tanku, žiadna udalosť od studenej vojny neovplyvnila svetovú politiku USA tak ako práve Irak. Okrem iného, pre akúsi vojnovú „únavu“ amerického ľudu sa v roku 2008 dostal k moci demokrat Barack Obama.
Vojna v číslach
Konflikt si vyžiadal viac ako 112-tisíc životov civilistov. O život prišlo najviac ľudí (približne 4 000) v marci 2003 a v apríli toho istého roku, keď údajne zahynulo viac ako 3 400 ľudí. V údajoch sú však dodnes mnohé nezrovnalosti. Podľa Pentagonu prišli Spojené štáty o približne 4 500 vojakov a ďalších 30 000 utrpelo zranenia. Okrem iného vojna vysídlila vyše 7 miliónov civilistov.
Nehovoriac o ekonomických nákladoch, ktoré presiahli sumu 1,7 bilióna eur. Na vrchole vojny v roku 2007 operovalo v krajine viac ako 170 000 amerických vojakov. A hoci koniec vojny formálne vyhlásili v roku 2011, krvavé útoky aj naďalej pokračovali.
Kto z Európy stál na strane USA
Spojené štáty podporovalo aj Spojené kráľovstvo a Španielsko. S inváziou do Iraku viaceré vlády nesúhlasili. Medzi nimi napríklad Francúzsko alebo Nemecko.
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
