Rozhovor: Slovák Juraj Koreň preletel ponad sedem svetadielov
Juraj Koreň je športovec, ktorý patrí medzi našich najlepších paraglidistov špecializujúcich sa na disciplínu hike & fly. A nielen to. Vymýšľa rôzne projekty pri ktorých by nejeden povedal ,,Bože“.
„Slovák Juraj Koreň preletel ponad sedem svetadielov. Trvalo mu to 14 rokov. Tento sen si plnil zrejme len ako druhý človek na svete.“ Takto znela nejedna titulka… Ako vznikol tento sen?
Vznikol keď som bol na horolezecko-paraglidingovo-jachtárskej expedícii v roku 2017 na Antarktíde, kde podľa záznamov leteli na paraglide traja ľudia. Uvedomil som si že sa mi podarilo niečo naozaj extra a začal som pátrať. Zistil som že práve spomínaná Antarktída je pre pilotov naozaj veľký problém, ani nie tak samotný let na paraglide, ale vôbec sa tam dostať a vyliezť na nejaký kopec, vystihnúť počasie a mať dostatočnú guráž to skúsiť. A mne sa to s Mišom Sabovčíkom podarilo. Cestou domov som vytiahol padák aj v Južnej Amerike, aby som ju teda mal. V 2019 som letel na severoamerickom svetadieli a tak chýbal už len Austrálsky, kde bolo mojím snom práve Južný Ostrov Nového Zélandu. Mal som šancu stať sa prvým človekom, čo letel na všetkých svetadieloch na paraglide. No potom prišla korona a Zéland sa uzavrel na tri roky.
14 rokov…Niekto si povie, že prečo tak dlho. Ako na toto odpovieš?
Jednoducho, skutočne hodnotné veci potrebujú svoj čas. V dnešnej uponáhľanej dobe je v móde mať všetko rýchlo a hneď. Ak je to možné urobiť rýchlo a hneď, má daná vec, či výkon vôbec nejakú hodnotu?
Na druhú stranu, letieť na všetkých svetadieloch bol sen, ktorý som si jasne vytýčil až v 2017-2018, keď som pochopil, že už mám 5 zo siedmych, vrátane toho najťažšieho, Antarktídy. 14 rokov je to preto, že pred 14 rokmi som začal oficiálne lietať.
Ako vyzerala tvoja trasa? Kde si začal?
Na Nový Zéland som sa vypravil s cieľom zažiť čo najdivokejší a najčistejší možný zážitok, ktorý pre mňa zhmotňuje vol biv. Z francúzštiny to preložíme ako lietať a stanovať. Vytýčil som si trasu dlhú okolo 650km z Queenstownu do údolia Wairau, neďaleko mesta Blenheim. Je to vzdialenosť, ktorú ani najlepší pilot v najlepšom počasí nepreletí za jeden deň a s tým som rátal. Zobral som si so sebou všetko potrebné nato, aby som mohol v divokej prírode prežiť asi týždeň až dva. Naozaj dobrodružne som za 10 dní doplachtil a dokráčal do vytýčeného cieľa.
Kde to bolo náročnejšie? Himaláje? Antarktída? Kaukaz alebo…?
Čo sa týka vôbec dostať sa tam, tak určite Antarktída. Čo sa týka zimy, chladu a výšky, tak Himaláje. Predsalen mínus tridsať je mínus tridsať, veď Ty vieš o čom hovorím 🙂 Obzvlášť keď sa takmer nehýbem, vie to byť kruté. Ďalším problémom je samozrejme nadmorská výška, ktorá z teba robí inteligečne dieťa, a to naozaj nie je sranda, keď je pilotom v 7000metroch mentálne desaťročný fagan. Ale celkovo bol zatiaľ najnáročnejší Zéland, dĺžkou, divokosťou aj komplikovanosťou fenoménov počasia, s ktorými som tam bojoval.
V oblakoch si bol aj deväť hodín. Ako vtedy vykonávaš potrebu?
Už som sa bál, že túto otázku nedostanem! Nikoho nezaujíma poézia lietania, každého len toto 🙂 Nuž, normálne vykloním sa vpred a prúdom proti vetru o rýchlosti 35-40kmh. A neboj sa, nikomu nenačúram do úsmevu, na zem to totiž nedopadne vplyvom fenoménu zvaného Virga. Stačí na túto tému?
Dokonale ovládať padák je jedna vec. Paraglajdista však musí vedieť o počasí mnohokrát viac ako meteorológ. Čo je náročnejšie? Byť paraglajdista alebo meteorológ?
Hm, no paraglidista nasadzuje svoje zdravie a život do svojich vedomostí z meteorológie. Jednoducho ak sa pri predpovedaní neviditeľných, neuchopiteľných no predvídateľných pohybov vzduchu pomýli pilot, nesie za to následky na vlastnej koži. To výrazne zvyšuje náročnosť a dôležitosť správnej dedukcie čo bude nasledovať v pilotovom okolí v najbližšom čase. No ja nie som nič viac ako amatérsky meteorológ, neviem dané vlastnosti vypočítať pomocou modelov, jedine predpokladať na základe jednoduchej teórie a hlavne empírie. Zo zážitkov, kde som nasadil seba samého a vyšli, či nevyšli podľa predpokladu. Taktiež, riešim hodne špecifické problémy a to hlavne „slnečné a pekné“ dni v horách, termické pohyby a konvektívnu oblačnosť a aj to len na najbližšie hodiny a v rozsahu môjho doletu. Keď je „škaredo“ neriešim či bude fúkať 100 alebo 120km/h.
Kedy si v oblakoch povieš, že ideš dole? Búrka? Sneh? Dážď?
To záleží od situácie, lietal som aj v búrkach, nie len pod nimi, vlasy mi dupkom stáli, blesky bili. Lietal som aj v snežení, aj v daždi, ktoré sú najčastejšie následkami práve búrok. Búrky sú ale najmocnejšie sily, s ktorými sa v pekný deň môžem stretnúť a preto si na ne dávam pozor. Najčastejšie ma teda v letový deň zastaví priveľký búrkový oblak.
Zaujíma ma Antarktída. Čital som, že samotný let na padákoch trval 7 minút. A niekto si teraz povie, že kvôli 7 minútam podniknúť stovky hodín tréningu. Čo by si na to povedal?
V Antarktíde sme paraglide použili na zostup po horolezeckom výstupe a o to, dostať sa dole čo najskôr v podstate šlo. Mára Holeček zostupoval dole tuším jeden a pol dňa. Totiž pri zlete z vrcholu je dôležité mať paraglide a výstroj na let čo najľahšiu, aby si dokázal liezť ťažké steny. Má okolo 2kg a asi 20 litrov objemu. Na mnohohodinové lety potrebujem výstroj, ktorá je pohodlná, uchráni ma od chladu, potrebujem prístroje a aj krídlo, ktoré je zamerané na výkon a nie na absolútnu bezpečnosť a ľahkosť štartu. Taká výstroj má najmenej 8 kíl a 90 litrov objemu.
Stovky hodín tréningu? Veď som len robil čo ma baví. A keď ma čosi baví, tak to chcem robiť čo najviac, no nie?
Celý film z Jurovej výpravy si môžete pozrieť tu
Ako vyzerá taký tréning u teba?
Nevolám to tréning, lebo netrénujem klasicky a systematicky. Skôr tak zážitkovo. Teda že nezhybujem, neopakujem donekonečna rovnakú cestu len aby som mal vylezené nejaké číslo. Idem len za svojím nosom, kde ma srdce ťahá a čo sa mi páči a trebárs sa vrhnem do severnej steny Matterhornu, Jorasses alebo Eigeru sólo, ide o to, niečo pekné zažiť a naučiť sa.
Kam najbližšie? Čo chystáš?
Nehovor o tom, čo chystáš, urob to a nechaj svoje činy hovoriť samé za seba.
Jeho cesty môžeš sledovať aj na:
Instagram: www.instagram.com/durifuk
Chceli by ste sa spýtať Juraja v rámci rozhovoru „Slovák Juraj Koreň preletel ponad sedem svetadielov“?
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
