A toto ste vedeli o Antarktíde?

Tušili ste, že Antarktída je najväčšia púšť na svete? Alebo sa tu nachádza najväčšia zásobáreň sladkej pitnej vody? Alebo…. Antarktída je málo známy kontinent, ktorý veľmi prekvapí:) A toto ste vedeli o Antarktíde?

Antarktída je najväčším zdrojom sladkej vody

V obrovskom ľadovom štíte Antarktídy je neuveriteľných 60 – 90 % celosvetovej sladkej vody. Antarktický ľadovec je najväčší na Zemi, pokrýva neuveriteľných 14 miliónov km² antarktických pohorí, údolí a náhorných plošín. Iba 1 % Antarktídy je  bez ľadu. V najväčšej hĺbke má ľad Antarktídy hrúbku 4,5 km, čo je polovica výšky Everestu! Ak by sa to všetko roztopilo, hladina svetových morí by stúpla asi o 60 m.

Antarktída je najväčšou púšťou

Ako by mohla byť Antarktída púšťou so všetkou tou sladkou vodou zadržiavanou v ľadovom štíte? Ak si väčšina z nás pomyslí na púšte, predstaví si piesočné duny a vysoké teploty, ale púšť technicky nemusí byť horúca alebo piesočnatá. Je to o tom, koľko zrážok na danú oblasť spadne, koľko dažďa, snehu alebo hmly. Púšť je akýkoľvek región, ktorý dostáva veľmi málo ročných zrážok. Priemerný ročný úhrn zrážok na južnom póle bol za posledných 30 rokov niečo vyše 10 mm. Hoci smerom k pobrežiu je viac zrážok, priemer na celom kontinente je dostatočne nízky na to, aby sa Antarktída zaradila medzi polárne púšte. Takže hoci je Antarktída pokrytá ľadom, trvalo neuveriteľných 45 miliónov rokov, kým narástla do súčasnej hrúbky, pretože tam tak málo prší. Antarktída je jeden z najsuchších kontinentov na Zemi, ale aj najchladnejší, najveternejší a najvyššie položený.

Antarktický polostrov sa najrýchlejšie otepľuje

Antarktický polostrov sa otepľuje rýchlejšie než mnohé iné oblasti na Zemi. V skutočnosti je to jedna z najrýchlejšie sa otepľujúcich oblastí na planéte. Za posledných 50 rokov sa priemerné teploty na Antarktickom polostrove zvýšili o 3 °C, čo je päťnásobok priemerného nárastu na Zemi. To viedlo k niektorým zmenám, napríklad kde a kedy tučniaky tvoria kolónie a kde sa tvorí morský ľad.

Nie je tu časová zóna

Otázka času na Antarktíde je zložitá. Na južnom póle sa čiary zemepisnej dĺžky, ktoré nám dávajú rôzne časové pásma na celom svete, všetky stretávajú v jednom bode. Väčšina Antarktídy zažíva šesť mesiacov stáleho denného svetla v lete a šesť mesiacov tmy v zime. Čas sa začína trochu inak, bez bežných ukazovateľov pre deň a noc. Vedci pracujúci v Antarktíde vo všeobecnosti zostávajú v časovom pásme krajiny, z ktorej odišli, ale to môže spôsobiť určité problémy. Napríklad na Antarktickom polostrove nájdete stanice z Čile, Číny, Ruska, Veľkej Británie a mnohých ďalších krajín. Môžete si predstaviť, že ak by sa všetky tieto susedné stanice držali svojich domácich časových pásiem, mohlo by to byť trochu mätúce pri pokuse o zdieľanie údajov a zdrojov – bez toho, aby ste sa budili uprostred noci!

Od južného pólu idete vždy na sever

Ak stojíte na južnom póle, ste na najjužnejšom bode na Zemi. Nezáleží na tom, akým smerom sa pozeráte, každý smer je sever. Prečo teda hovoríme o Západnej Antarktíde a o časti južne od Austrálie ako o Východnej Antarktíde? Je to založené na nultom poludníku, pomyselnej čiare, ktorá prechádza cez Greenwich v Spojenom kráľovstve na 0 stupňoch zemepisnej dĺžky. Ak stojíte na južnom póle a smerujete ku Greenwichu, všetko naľavo od vás je západná Antarktída a všetko napravo je východná Antarktída.

Antarktída nikomu nepatrí

Keď ľudia v roku 1820 prvýkrát uzreli Antarktídu, bol to jediný kontinent bez pôvodného obyvateľstva. Niekoľko národov si naň však rýchlo začalo robiť nároky, čo viedlo k značnému napätiu. Niektoré krajiny tvrdili, že Antarktída im právom patrí, iné však nesúhlasili. S narastajúcim napätím sa všetci zhodli na potrebe mierového riešenia. V decembri 1959 podpísalo 12 krajín Antarktickú zmluvu, bezprecedentnú medzinárodnú dohodu o spoločnej správe kontinentu ako rezervy pre mier a vedu. Odvtedy zmluvu podpísalo 41 ďalších krajín, ktoré sa zúčastňujú na výročných stretnutiach. Na tých sa rozhoduje o tom, ako sa riadi ľudská činnosť v Antarktíde. Všetky rozhodnutia prijaté v rámci Antarktického zmluvného systému sa prijímajú na základe konsenzu, pričom ústrednými piliermi sú spolupráca a dohoda. Dnes sa Antarktický zmluvný systém rozšíril, zahŕňa prísne usmernenia pre komerčný rybolov a úplný zákaz ťažby a prieskumu nerastov.

Polárne stanice

Tridsať rôznych krajín prevádzkuje osemdesiat výskumných staníc rozmiestnených po celom kontinente. Celkovo v nich býva okolo 4-tisíc ľudí počas letných mesiacov a len 1 000 počas dlhých, tuhých zím.

Pohorie, ktoré nikto nevidí

V Antarktíde nájdeme jedno z najväčších svetových pohorí: pohorie Gamburtsev, ktoré sa tiahne vyše 1 200 kilometrov vnútrozemím kontinentu. Najvyššie vrcholy majú okolo 2 800 m, ale sú úplne pochované pod hrubým antarktickým ľadom. Pohorie Gamburtsev je preto známe ako „pohorie duchov“ Antarktídy.

Najnižšia nameraná teplota

Najnižšia teplota zaznamenaná na Zemi bola na stanici Vostok, ruskej výskumnej stanici v Antarktíde. Tam teploty klesli až na -89,2 °C. Satelitné údaje naznačujú, že 10. augusta 2010 klesli teploty ešte nižšie, na -93,2 °C, ale na Zemi sa to nikdy nepotvrdilo.

Južný pól má len jeden východ a západ slnka

Južný pól má každý rok iba jeden východ slnka (pri septembrovej rovnodennosti) a jeden západ slnka (pri marcovej rovnodennosti). Pre naklonenú os Zeme je slnko v lete vždy nad horizontom a v zime vždy pod ním.

Máte otázky na článok „A toto ste vedeli o Antarktíde?“ Dajte do komentu a radi odpovieme

Aké boli vaše najčastejšie otázky ohľadom expedície na Južný pól? Prečítajte si tu

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.

POTVRDIŤ

súhlasím so spracovaním osobných údajov za účelom príjmania noviniek, špecialnych akcií a marketingových ponúk