Dnes začíname baliť, triediť, rozdeľovať a vážiť potraviny. Nikdy som nerobil túto činnosť a viem, že to na jednej strane bude zaujímavé, ale na druhej aj únavné a zdĺhavé. Viete si predstaviť, že bolo treba rozpočítať všetky tie kalórie na dva mesiace? A nielen to! Musíte odhadnúť svoje chute, potreby, ulahodiť nejakou sladkosťou svojim chuťovým pohárikom, dodať silu svalom… Pánabeka! Ani si neviete predstaviť, aká je to náročná úloha.
Najprv si treba uvedomiť, že denne spotrebujete aj 8-tisíc kalórií. K tomu pridajte zimu mínus 40 °C a nepohodu. Celý svoj domov v podobe stanu, oblečenia a hlavne jedla budem vláčiť vo svojich saniach. Že som na niečo zabudol? Chýba mi niečo? Môj problém. Najbližší obchod je na druhom kontinente a bude vzdialený vyše 3-tisíc kilometrov. A ak si myslíte, že na Južnom póle ma čaká nejaká reštaurácia alebo obchod, ste na omyle.
Začíname baliť večer – potraviny, ktoré sú najjednoduchšie. Nebudeme si variť žiadne špagety ani ryžu. Všetko je dehydrovaná strava, ktorú len zalejeme vriacou vodou – a tú získame zo všadeprítomného snehu. Našťastie žijeme v 21. storočí, keď sa vymýšľajú krásne dehydrované potraviny. Postupne vkladám do vriec večere, ktoré majú na obaloch vznešené názvy jedál. Bolonské špagety, trhané bravčové mäso, losos na kari, chilli con carne, ale aj šošovica s ryžou. Ja si beriem hlavne to, čo obsahuje najviac ryže. Milujem ryžu a byť bez nej čo len dva dni ma privádza do zúrivosti. Pamätám si, že vždy, keď som sa vrátil z Číny, doma ma čakala ryža a ja som bol nadšený. Na domáce rizoto si budem musieť počkať veľmi dlho, ale tu si doprajem aspoň dehydrovanú ryžu.
Večere sme zbalili asi za dve hodiny, avšak raňajky sú komplikovanejšie. Opäť ide o dehydrovanú stravu, ktorá však nie je taká pestrofarebná ako večere. Väčšinou ide o vločky s malinami, čučoriedkami alebo ríbezľami. Jednotlivé prídely vážime a všade rozvoniava biely prášok. Napríklad prvých desať dní majú mať raňajky 140 gramov. Ďalších desať dní 175 gramov. Na ostatné dni sa prídel bieleho prášku zvyšuje na 211 gramov. Môj svet sa stenčil na gramy. Možno si poviete, gram sem, gram tam, ale musíte vopred myslieť na to, že budete ťahať ťažké .
A čo obedy? Tie pozostávajú z orieškov, čokolády, výživových gélov, ktoré neobsahujú vodu (inak by zamrzli), instantných polievok a keksov. Počas dňa sa budeme zastavovať každých 45 až 60 minút a hodíme do úst pár orechov. Na päť minút sa premeníme na veveričky. Naša Nórka trochu zosmutnela, že jej obľúbenú čokoládu v obchode práve nemajú. Ja problém nemám, beriem si viac-menej len horké čokolády a nejakú tú bielu. Som naučený jesť, čo mám a nechýba mi nič z domova. Ok, jedine mamino rizoto, koláč, držková polievka… Martin, už nemysli na to, čo ti doma chutí. Teraz si treba zvyknúť na instantné veci, ktoré MUSÍŠ dva mesiace milovať.
Ja však rebelujem a vyhlasujem, že si zoberiem slaninu. „Slaninu? Prečo?“ nechápe Rob, celý zaprášený od všetkých tých instantných práškov. „Keď sme boli na Beringu, veľmi nám zdvihlo psychiku, že sme si jednoducho dali slaninu. Uvidíš, budeš rád,“ odpovedám. Rád urobím špinavú robotu v podobe pečenia slaniny. Keď si spomeniem, ako sme sa balili na Beringov prieliv a ako sa balíme teraz… Ale o tom neskôr.
A alkohol? Berieme jednu fľašu pre troch a budeme si dávať po kalíšku každý večer. Nejaké veľké popíjanie nebude. Ak je vonku mínus 40 °C, taká vodka zamrzne na kosť a skôr ju lížete ako pijete. Tu naše slovenské poznámky o zdravotných dúškoch neplatia. Každý vie, že alkohol nezohrieva, ale pri tých teplotách skôr zabíja. Už vidím, ako sa ľudia z Oravy bijú do pŕs, že toto by sa ich netýkalo. Ale kedy ste mali tam hore na Slovensku mínus 45 °C či mínus 50 °C? Ja si beriem len malú plechovku Budvaru, ktorú si otvorím na južnom póle, lenže aj to pivo bude zamrznuté.
Viete, ako ma fascinuje, že všetko bude zamrznuté? Ale ako sa do tej zimy oblečiem? To si povieme v ďalšej časti.