Buchara – perla stredoázijského orientu
Buchara je oproti Samarkandu komplexnejším historickým mestom. Pamiatky tu nie sú tak roztrúsené po okolí a sú viac menej sústredené v historickom centre. Veď posúďte sami. Na malom priestore nájdete vyše 140 historických objektov, ktoré si zobralo aj UNESCO pod svoju správu. Vybrať len jednu pamiatku, ktorá by sa mi najviac páčila? Nedá sa. Pomyselným centrom mesta je starodávny Kalónsky minaret z 12. storočia, ktorý sa ťahá do výšky až 45 metrov. Tento architektonický skvost neslúžil len ako minaret, ale aj ako maják na púšti. V stredoveku na jeho vrchu pálili oheň aj z toho dôvodu, aby prichádzajúce karavány videli svetlo na konci svojej cesty. Buchara je totiž oázou, ktorú obkolesuje púšť. Buchara – perla stredoázijského orientu a to bez debaty.
Mal som ešte šťastie, keď som mohol vystúpiť po strmých točitých schodov až na samotný vrchol. Poviem vám, pozorovať odtiaľ západ slnka bol zážitok. Veľký červený kotúč slnka sa lenivo ponáral za obzor. Do toho zvuk muezína, ktorý zvolával na modlitbu, sa miešal s vôňou mesta. Sadol som si na kraj hlineného okna a mal pod sebou celé historické centrum. Videl som všetky tie známe budovy, o ktorých sa učíte na dejinách architektúry. Mešity, bazáre, stredoveké školy, úzke ulice, kde sa naháňali deti či miestna pevnosť, odkiaľ vládol emirský vládca až do príchodu boľševikov. A viete, čo musíte vyskúšať, keď sem prídete? Stredoveké kúpele, ktoré sa volajú hamam.
V Buchare nájdete dva hamamy. Ten najstarší, ešte zo 16. storočia, leží hneď vedľa rodinného obchodíku s nožmi. Malý nenápadný vchod bez pompéznych nápisov či plagátov. Domáci skrátka vedia, čo je najlepšie. Keďže v dávnych dobách neexistovalo niečo ako sprcha, tak boli verejné miesta, kde sa vykonávala očista. A ja to teraz idem skúsiť na vlastnej koži. Stredoveká budova je rozdelená na niekoľko miestností. Uznávam, že prvý pocit z miestností nebude vábny. Steny sú nenamaľované, je cítiť jemný puch a niekto by mal pocit, že je to vlastne bývalá mučiareň. Nedajte sa však oklamať prvotnými zmyslami a vkročte ďalej. Šaty si odložíte do starej socialistickej skrinky, dáte si uterák okolo bedier, nasuniete staré dreváky a vykročíte k zážitkom.
V jednej z miestností sa naparujete ako v saune a ležíte na rozpálenom mramore, ktorý má uvoľniť vaše svaly. Potom príde malý svalnatý masér, ktorý stavbou tela pripomína skôr bývalého guliara. Zoberie uterák, ktorý nevidel aviváž už roky a poriadne drhne vašu pokožku. Vytiahne všetku špinu a vy viete, že naše prípravky sú nanič. Len hrubá sila a poriadne veľká dávka mydla. Drhne, ako keby vám aj kožu chcel dať dole. Do toho sa malý svalnatý Uzbek pokúša o konverzáciu so smiešnym anglickým prízvukom. Nakoniec príde masáž. Ale nie jemná thajská, ale poriadne silná. Ak ste mali pocit, že sa nedokážete poriadne ohnúť, masér s vami spraví niekoľko figúr a premetov, že sa cítite ako handrová bábika. Nikdy by ste si nemysleli, že nohu dáte k hlave alebo ruku ohnete tak, že sa až zľaknete. Len tomu Uzbekovi musíte veriť, že vás nezlomí. Len sa treba uvoľniť. Celá procedúra trvá dve hodiny a na konci príde konečne zaslúžený čaj. Vždy, keď prídem do Buchary, sem idem. Neexistuje, že toto si nechám ujsť. Raz sa stalo, že vypadla elektrika, svetlo bolo nahradené sviečkami a naše tiene sa mihotali na stredovekých stenách. Nechceli by ste toto aj vy zažiť? Ešte stále máte pocit, že tie mestá nemajú nádych romantiky?
Buchara je rajom aj pre všetkých gurmánov. Na rôznych stredovekých nádvoriach za svitu sviečok si môžete dať nejednu špecialitu. Šašliky, pelmene, avšak žiadne jedlo nevyvoláva toľko diskusií ako plov. Tento mix ryže, mäsa, cícera, mrkvy a hrozienok nájdete v celej Strednej Ázii. Každé mesto, dedina, dolina, rodina robí iný plov. Len mlsné jazyky vedia rozpoznať inakosť plovu. Ten, kto vám ho pripraví, bude nedočkavo čakať na vašu reakciu. Chutí alebo nechutí? Nikdy však nepovedzte, že v inom meste je lepší. Vtedy pocítite silný lokálpatriotizmus. Plov spája, ale aj vyvoláva konflikt. Že v Taškente je lepší ako v Buchare? Tak potom nevieš, čo je dobré! Ako každý Slovák je hrdý na svoje halušky, tak aj Uzbek na svoj recept. Ale keď sa mňa spýtate, kde mi najviac chutí tento pokrm, tak jednoznačne v meste Osh v Kirgizsku. Ale prosím, neprezraďte to žiadnemu Uzbekovi, lebo sa prestanú so mnou baviť.
Chceli by ste niečo doplniť do článku „Buchara – perla stredoázijského orientu“? Dajte do komentu a radi uverejníme.
hceli by ste sa spýtať na článok „Samarkand – perla a šperk vesmíru“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Ak by ste chceli s nami objavovať Uzbekistan a jeho mestá, poďte s nami na zájazd
O Hodvábnej ceste, ktorú som prešiel, som napísal knihu OKOLO SVETA 2
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
