Izrael alebo ako sme navštívili Golanské výšiny
Naša cesta Izraelom pokračuje. Tentoraz sa ideme pozrieť na Golanské výšiny, ktoré sú spojené s nedávnou vojenskou históriou. Izrael alebo ako sme navštívili Golanské výšiny vás zoberie na menej známe miesta
Golanské výšiny alebo Golany boli v minulosti známe aj ako Sýrske výšiny. Je to oblasť na severovýchode Izraela medzi štátmi Izrael, Libanon, Jordánsko a Sýria. Do roku 1967 patrili výšiny Sýrii, ktorá však z hrebeňa hôr ostreľovala izraelské mestá, až vypukla takzvaná Šesťdňová vojna. Bol to vojenský konflikt medzi Izraelom a koalíciou Egypta, Sýrie a Jordánska v júni 1967. Prepukol 5. júna úderom izraelského letectva proti leteckým základniam Egypta a skončil sa 10. júna, keď Izrael stopol bojové akcie. Arabská koalícia v nej utrpela zdrvujúcu porážku – Egypt stratil Gazu a celý Sinaj, Jordánsko prišlo o Východný Jeruzalem a celý západný breh Jordánu a Sýria stratila Golanské výšiny, ktoré patrili medzi najúrodnejšie oblasti na Blízkom východe. Od tohto momentu Izrael drží Golanské výšiny hlavne pre strategický význam a uvedomuje si, že ak by toto pohorie padlo opäť do sýrskych rúk, mestá by boli opäť vystavené možnému ostreľovaniu. Pochopiteľne, Sýria sa nechcela vzdať Golanských výšin a v roku 1973 vypukla ďalšia, už piata arabsko-izraelská vojna, ktorú poznáme pod označením Jom Kipur.
Útok bol v porovnaní s predchádzajúcimi arabskými akciami výborne naplánovaný a jednotky skvelo vycvičené. Izraelské letectvo z podstatnej časti eliminovali sovietske raketové protilietadlové systémy. Bar Levova línia na pobreží Suezského prieplavu bola prelomená a potom zničená počas obojživelnej operácie, ktorú vojenskí odborníci označujú za najlepšie naplánovanú a uskutočnenú od vylodenia v Normandii.
Arabský útok dohnal Izrael na pokraj katastrofy – jeho vojská utrpeli rozsiahle ľudské aj materiálne straty, prvé protiútoky izraelskej armády sa skončili debaklom a Izrael takmer stratil Golanské výšiny. Izraelský minister obrany Moše Dajan podľa niektorých zdrojov videl situáciu už natoľko čiernu, že prikázal pripraviť na použitie jadrové zbrane a požiadal ministerskú predsedníčku Goldu Meirovú o predbežné povolenie na ich použitie.
Izrael však ubránil Golany, hoci za cenu veľkých strát. Keby vás zaujímala táto téma, určite si pozrite skvelý izraelský seriál „Údolie sĺz“, ktorý hovorí práve o Jomkippurskej vojne. Tento seriál nás tiež motivoval, aby sme si pozreli miesta, ktoré sa v ňom spomínali.
Keď som doma povedal, že idem na Golanské výšiny, pár ľudí si myslelo, že som sa zbláznil. „Kde si získal povolenie?“ alebo „Nebojíš sa, že by sa ti mohlo niečo stať?“ Úprimne? To nebezpečenstvo a nedosiahnuteľnosť sú len naše predstavy, realita je úplne iná. Golanské výšiny sú z izraelskej strany úplne voľne prístupné, môžete sa pohybovať skoro všade. Na niektorých miestach sa dostanete takmer k samotnému plotu, ktorý oddeľuje dve znepriatelené krajiny. Sám som bol prekvapený, kam až môže človek prísť, môže sa poprechádzať po niektorých bunkroch. Jeden taký, ktorý sa spomína v uvedenom seriáli, sme išli pozrieť. Bunker sa nachádza na kopci menom Tel A Saki, z ktorého máte pohľad na Sýriu. Keď sa dostanete k bývalému guľometnému hniezdu, uvidíte jednu z najneprístupnejších oblastí na svete. Ostnatý drôt, mínové polia a strážne veže. Sám neviem, či hranica medzi Izraelom a Sýriou nie je viac strážená ako medzi KĽDR a Južnou Kóreou. Pozriem sa cez ďalekohľad a na druhej strane vidím hrdé sýrske vlajky, vojakov a vojenské bunkre, medzi ktorými sa pasú kravy. Delí nás len 500 metrov, ale je to kozmická vzdialenosť. Jeden plot, dva svety, dve ideológie a dve smrtiace armády. Stačí jeden nepredvídateľný krok a opäť vzbĺkne vojna.
Mňa však zaujíma samotný bunker. V živote som videl všeličo, ale toto prekoná všetko. Vchádzam cez vchod do podzemia. Musím si pomáhať baterkou, aby som videl, kam idem. Napriek tomu, že sem môže každý prísť, neupravili tu nič pre turistov. Chceli to tu ponechať tak ako na konci vojenskej operácie. Aj vďaka tomu na vás dýchnu vojenské príbehy a dokážete sa vžiť do pocitov tých, čo sa tu skrývali. Bunker je jedno veľké bludisko. Je tak vybudovaný zámerne, aby sa v ňom prípadní útočníci stratili. Všetky chodby vyzerajú rovnako a vy neviete, či klesáte, stúpate alebo kde sa vlastne nachádzate. Jedine silná baterka vám dáva pocit istoty. Keď však svetlo narazí na maľby a odkazy od izraelských vojakov, ešte viac na vás doľahne ťažoba tohto miesta. Bolo to práve tu, kde vojaci posielali svoje posledné odkazy svojim rodinám a blízkym? Práve tu zviedli svoj posledný boj? Túlam sa bunkrom úplne sám takmer hodinu. Nazerám do bývalých spŕch, rádiovej stanice, spoločenskej miestnosti… Keby tie železobetónové steny vedeli rozprávať, bolo by to isto na niekoľko kníh.
Celé Golany sú nasiaknuté touto smutnou históriou. Stále si treba dávať pozor, kam šliapete. Tá vojna bola taká brutálna, že sa tu stále nachádzajú nevybuchnuté míny. Ideme k jazierku, kam chodia rodiny s deťmi. Popri ceste vidíme jeden oznam za druhým, že vedľa je mínové pole. Len si to predstavte. Rodiny s deťmi sa kúpu v prírodnom jazierku, kde je príjemná osviežujúca voda priamo z prameňa a okolo vás sú rozstrieľané budovy s oznamom: Mínové pole. Nechápavo pozerám ako vyoraná myš. Miestne rodiny sa zabávajú v osviežujúcej vode. Zasa dostávam emočnú paľbu, ktorú neviem spracovať.
Máte otázky na článok „Izrael alebo ako sme navštívili Golanské výšiny“? Dajte do komentu a radi odpovieme.
Kde je najposvätnejšie miesto v Izraeli? Možno budete prekvapený.
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
