Senegal – čierny lev Afriky
Čerstvé ryby! Veľa čerstvých rýb! Nechceš kúpiť žraloka? Raju? Či práve uloveného tuniaka? Už som zažil nejeden rybí trh. Ale africký rybí trh je exotika. Cestopis „Senegal – čierny lev Afriky“ ťa prenesie do západnej Afriky.
Ten v Tokiu je jeden z najväčších a najčistejších, v Busane si zas na rybom trhu priamo pochutíte na čerstvo ulovených rybách, v Kota Kinabalu dostanete najlepšieho tuniaka a obrovské krevety. Tony čerstvých rýb na otvorenom priestranstve sa predávajú na horúcom saharskom piesku. Napriek tomu, že Senegal je jednou z bohatých krajín Afriky, stále pretrvávajú tradície a to tak, ako pred niekoľkými stáročiami. Každodenne priplávajú drevené bárky s obrovskými vlajkami, ako keby to bola križiacka výprava. Napnuté plachty s arabskými nápismi a svalnatou posádkou. Prirazia k brehu, kde už čakajú nosiči a na svojich hlavách nosia drahocenný poklad. O tom, že to je poklad ozajstný, svedčí skutočnosť, že sem prichádzajú známe firmy z Dakaru a ryby rýchlo hádžu do mraziarenského auta. Každou hodinou je teplejšie a aj óder rýb je čoraz prenikavejší. Zahaľujem sa červenou šatkou, ktorá ma doteraz ochraňovala pred všadeprítomným prachom. Nestíham fotiť a som nadšený. Kvôli tomuto človek cestuje tisíce kilometrov, aby mal tento okamih len pre seba a zážitok, ktorý nikdy nezdevalvuje. Rybie trhy sa zvyčajne konajú ráno, ale tu je trh celý deň. Na obzore vidieť ďalšie a ďalšie lode plné rýb. Pýtam sa Ahmeda „predá sa to“? On sa zasmeje svojimi bielymi zubami a povie „no problem”. Celá dedina žije z darov Atlantického oceánu. Večer si pochutnávam na kráľovských krevetách a zapíjam bielym vínkom pri neskutočne gýčovom západe Slnka.
Pláže v tejto časti sveta síce nepatria medzi turisticky vyhľadávané miesta, ale keď hľadáte opustené niekoľko kilometrové čisté pláže, ste na správnom mieste. Najlepšie je prenajať si koňa a s vetrom vo vlasoch sa môžete preháňať, kam vám len oko dovidí. Do toho búrlivé vlny Atlantického oceánu s pestrofarebnými rybárskymi dedinkami a kokosovými palmami. Aj keď nie ste priaznivcom romantiky, tu tej romantike musíte dať za pravdu a prijať ju. Abdoulaye sa však na pláži zaujíma hlavne o ženy. „My tu v Senegale máme tie najkrajšie gazely! Tie ich nohy, postavy…“ Sem sa chodia fotiť do nejedného dámskeho magazínu a to je dôvod, že sa pláže zaplnia zvedavými pohľadmi.
Mesto St. Louis leží na okraji Sahary. Tu končí najväčšia piesočná púšť na svete. Do Afriky sa v zásade nechodí kvôli mestám obdivovať historické pamiatky, ale bývalé municipálne mesto pod vládou francúzska je peknou výnimkou. Koloniálne budovy so širokými balkónmi a vysokými stropmi v pestrofarebných farbách. Mesto je jemne neupravované, podobne ako Havana. Hlinené ulice, kresťanské kostoly v moslimskej krajine, stará pevnosť i nefunkčný prístav. Vedeli ste, že slávny inžinier Eiffel tu projektoval svoj prvý železný most? Hrdý nápis vo francúzštine nemôžete minúť. Hneď oproti je ešte starý bar, kde vám nalejú perfektné červené víno z Bordeaux a porozprávate sa s barmanom v bielej košeli za starým barom, ktorý pamätá ešte slávneho francúzskeho pilota Mermoza. Atmosféru dotvára živý a hlavne farebný africký trh. Koľko som tých trhov videl? A každý je iný a jedinečný. Afrika trhmi žije. Černošky na hlavách nosia ryby z trhu, zeleninu, ale aj topánky. Už ste videli ako dve dámy s košíkom plného nákupu na hlave živo diskutujú a rozhadzujú rukami? V Afrike musíš mať otvorené oči. Zážitok ťa čaká na každom rohu. Nesmieš mať zatvorené oči, lebo prídeš o niečo výnimočné. Proste Senegal je čierny lev Afriky
Neďaleko Mauritánskych hraníc je národný park, kam prilietavajú pelikány z Európy. Tisíce pelikánov. Na ich dlhom lete cez vyprahnutú Saharu je to prvé zelené miesto a hlavne plnej vody. V tomto období sem chodia klásť vajcia. Nasadáme na lode a desiatky kilometrov sledujeme let tisícok pelikánov. Ideme k ich hlavnému hniezdu. Čím sme bližšie, tým je operencov nad našimi hlavami toľko, až mám obavu, či horor Vtáci nebol natočený práve tu. Keď pelikán má dosadnúť na vodnú hladinu, roztiahne svoje krídla a ladne dosadne za neustáleho kvákania. Ten hluk nás paralyzuje. Vôňa rýb, strieda pach pelikánov. Na ostrove sa tisne obrovské združenie a spoločne chránia mláďatá. Sem tam na nás dopadne niečo biele a ja si tak želám, nech mi to prinesie šťastie v ďalšom putovaní.
Kedy vyrazíme do hlavného mesta? „Len 5 minút“ dušuje sa vodič svojho mikrobusu! „Neboj sa, už odchádzame!“ Tých pár minút sa natiahne na dvojhodinové meškanie! Tu čas ide podľa nejakých zvláštnych pravidiel. Do mikrobusu, do ktorého by podľa pravidiel malo ísť maximálne 12 ľudí, sa nakoniec zmestilo raz toľko. Vedľa mňa sedí matka s dieťaťom a v polovici cesty mi podáva svojho miláčika, že si chce pospať. Dieťa nešťastne pozerá na bielu tvár a nevie, kde sa to ocitlo. V tom niekto začne nôtiť známu senegalskú pesničku a celý preplnený mikrobus sa začne vlniť v afrických rytmoch. Cesta plynie o to rýchlejšie. Miesto sľúbenej 4-hodinovej cesty máme nakoniec pol dňa. Síce telo mám vytvarované v tvare senegalskej sedačky, kde mi pri každom výmole struna vrazí do zadku. Mikrobus sa postupne plní nielen slnečnicovými semiačkami, ale aj domácimi zvieratami. To, že mi kohút sem tam prebehne okolo nôh, ma neprekvapuje, ale keď vodič pripne na spätné zrkadielka vyúdené ryby, mám dosť. Nakoniec vytúžený Dakar, kde voľakedy končila známa rally. Dnes už sem súťaž nedorazí kvôli nepokojom v Mauretánii a občasným prepadom. V dnešnej dobe je iná súťaž pre fanúšikov motoristických súťaží, ktorá začína v Budapešti. A o niečo aj humornejšia! Napríklad súťaži sa môže zúčastniť aj autobus Karosa.
Hlavné mesto je známe hlavne svojimi jazzovými barmi. Ak ste boli vo francúzsku a započúvali ste sa do jazzu, stavím sa, že hudobníci boli zo Senegalu. Každý večer v nejednom bare hrá kapela, ktorá vám privedie sluchový orgazmus. A aj také tanečné drevo ako som ja si zatancuje. A centrum mesta? Nielen štýlová francúzska architektúrou s hlavnou poštou a železničnou stanicou, ale všadeprítomným trhoviskom. Ruch, prach, vône, smrad, trúbenie, strkanice a hlásenie muezína z hlavnej mešity. Keď sem prídete prvýkrát, tak sa zľaknete a budete mať pocit nebezpečenstva. Je to možno aj tým, že miestni radi prejavujú nahlas svoje emócie. Keď je človek šťastný, skáče aj dva metre, ale keď je smutný, hromží päsťou kade tade, ale nič vám nespraví. Afrika je živelná. Len vstúpte a nebojte sa, zabudnite na svoj pud!
Niekoľko miliónová metropola má neďaleko od svojich brehoch neslávne známy ostrov Goree, odkiaľ kolonisti posielali otrokov do Ameriky. Námestia, kde bola aukcia otrokov a väznice sú dnes opustené a medzi budovami sa dnes deti naháňajú za loptou. Veď futbal je tak populárny, že keď je francúzska liga, krajina sa presunie k obrazovkám na priedomí a všetci sledujú svoje senegalské levy ako sa im darí za morom. Ostrovu ešte dnes dominujú veľké oceľové delá z čias druhej svetovej vojny, keď sa Francúzsko bránilo proti nemeckým ponorkám. Na ostrov chodia školáci a dostávajú lekcie z histórie, ako sa ich predkovia v neľudských podmienkach dostali na druhú stranu mláky. Napriek tomu, čo im spravila európska civilizácia, učitelia im pripomínajú, že to už bolo a treba spraviť hrubú čiaru. Urobíme posledné spoločné fotografie, vymeníme si adresy a ide sa späť loďou do Dakaru.
Senegal je ideálnou krajinou na menší civilizačný šok pre ľudí, ktorí by chceli zažiť Afriku so všetkým, čo tomu patrí. Nebojte sa prekročiť ten pomyselný prah nevedomostí o Afrike. Ak ho prekročíte, zažijete tú živelnosť a budete sa sem chcieť vrátiť. Pretože nielen Senegal, ale aj samotná Afrika keď sa vám dostane pod kožu, už vás nikdy nepustí!
Pár rád do Senegalu v rámci článku „Senegal – čierny lev Afriky“
Senegal patrí v rámci celej západnej Afriky k najstabilnejším regiónom, čo prospieva aj vzrastajúcemu turistickému ruchu. Cestovateľovi okrem drobných krádeží nehrozí takmer nič. Odporúčame vám dodržiavať tieto pravidlá:
Pri fotografovaní ľudí si vopred vypýtajte od nich povolenie! Ak niekoho odfotíte bez súhlasu, môžete sa stretnúť s veľmi podráždenou reakciou.
Nefotografujte policajtov ani policajné a vojenské objekty!
Pri zjednávaní taxíkov a dopravy sa poriadne uistite, že jedna aj druhá strana pochopila správnu sumu!
Ak cestujete mimo veľkých miest a máte citlivý žalúdok, kúpte si jedlo na cestu a pite iba balenú vodu!
Vnútroštátna doprava
Po krajine sa najlepšie presúva buď prenajatou dopravou, ktorú vybavíte na mieste, alebo takzvaným taxi collective, čo sú 4 až 7 miestne autá, ktoré sa však pohnú až vtedy, keď sa naplnia. Najlepšie miesta sú hneď vedľa vodiča. Sú drahšie, ale máte viac miesta na nohy a lepšie sa odtiaľ aj fotografuje. Klasická autobusová doprava existuje, ale je pomalá. Odporúčame ísť radšej s taxi collective.
Taxi collective majú svoje stanovištia pre každé mesto. Stačí povedať taxikárovi, do ktorého mesta sa chcete dostať a on vás zoberie na príslušné stanovište. Mestskí taxikári vám často chcú vnútiť konkrétny taxi collective, lebo majú z toho peniaze navyše. Nechajte sa radšej iba vysadiť na stanovišti a nájdite si taxi collective sami! Najlepšie je prísť ráno, kedy sa taxi collective najrýchlejšie zaplnia. Na týchto miestach je veľa pomocníkov, ktorí vám chcú pomôcť naložiť batožinu. Peniaze si pýtajú aj za minimálnu pomoc s batožinou. Veľmi priateľsky a taktne im preto naznačte, že to zvládnete aj sami.
Z Dakaru sa dostanete takýmito taxíkmi do Gambie alebo na mauritánske hranice.
Víza
Od 1. mája 2015 Senegal zrušil vízum pre zahraničných návštevníkov. Pečiatku do pasu, potrebnú na vstup do Senegalu, získate zadarmo pri prílete do krajiny resp. pri hraničnom priechode. Situácia sa však môže meniť, informáciu si pred odchodom overte.
Máte otázku na cestopis „Senegal – čierny lev Afriky“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Je tvojim snom Uganda? S našim cestopisom ti túto krajinu priblížime tu.
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
