Objektívom Romana Nemca – Z Antarktídy do Amazonského pralesa
Roman je svetobežník a moreplavec. Po skoro siedmych rokoch života v Brazílii mu Juhoamerický kontinent prirástol k srdcu. Na mori sa cíti ako doma a keď je na súši vyráža do odľahlých kútov, kde vládne divoká príroda. Rád sa podelí o svoje zážitky a skúsenosti prostredníctvom reportáží a fotografií. Aj o tom je článok ,,Objektívom Romana Nemca – Z Antarktídy do Amazonského pralesa“
“V duchu diskusií o globálnom otepľovaní, boja proti znečisteniu morí plastmi či odlesňovaniu Amazonského pralesa a v neposlednom rade ľudského vykorisťovania prírody som sa vydal do dvoch vzdialených a relatívne nedotknutých oblastí našej planéty. Cieľom bolo priniesť svedectvo o ich unikátnosti či podeliť sa pohľadmi na miesta, kde vládne divoká príroda. Sotva by ste našli dva ekosystémy tak výnimočné a zároveň antagonistické ako je Antarktída a Amazonka.”
Plachetnicou na Antarktídu
O provu polárnej plachetnice sa trieštia veľké do šeda sfarbené vlny. Horizont sa ani len na chvíľu nezastaví a nebo je biele ako kosť. Aj taká môže byť plavba hrôzu-vzbudzujúcim Drakovým prielivom. V blízkosti Antarktického poloostrova sa výrazne ochladilo a vo vetre sa pocitovo zdá byť aj -15 stupňov a to počas polárneho leta. Po piatich dňoch vyčerpávajúcej plavby zakotvíme na okraji kaldery, uprostred ostrova Deception. Zub času sa podpísal na starej veľrybárskej stanici, ktorá je svedectvom masívneho lovu veľrýb. Viete si predstaviť, že práve táto aktívna sopka poskytuje jedno z najbezpečnejších kotvísk na celej Antarktíde? Prejsť Gerlachovou úžinou či kanálom Lemaire znamená kľučkovať pomedzi ozrutné na modro žiariace ľadovce a hlavne priesvitné kusy ľadu, ktoré splývajú s morskou hladinou. Pre kormidelníka riadna výzva a pre fotografa je to ten vysnívaný okamih, pri ktorom poľahky zabúda na nepohodlie a vratkú palubu.
Vedeli ste, že Antarktída je najsuchším a najstudenejším miestom na Zemi? Je to akási polárna púšť, ktorá zároveň je najväčšou zásobárňou sladkej vody na planéte. Pri čítaní vedeckých knižiek na túto tému by ste poľahky natrafili na viaceré šokujúce prvenstvá. Avšak radšej si pripomeniem, aké to bolo po prvý krát, po dlhej a náročnej plavbe, vykročiť po tomto zamrznutom enigmatickom kontinente. Skúsenosti a postrehy slávnych polárnikov ako napríklad E. Shackletona a R. Amundsena sa materializujú priamo pred mojimi očami či pred mojim objektívom. Sneh, mráz, hmla alebo modrá slnečná obloha vytvárajú neuveriteľnú atmosféru v krajine, ktorá pôsobí priam mimozemsky. So zatajeným dychom sa približujem k tučniakovi čiapočkatému, ktorý na mňa bezstarostne civie. Opodiaľ som svedkom súboja dvoch samcov uškatca. Do ich počínania nezasahujeme a nedotýkame sa, len s pokorou a rešpektom sa prizeráme životu, ktorý tu počas polárneho leta priam prekvitá. Rôznofarebné riasy, ktoré prežívajú v ľade a snehu, tiež neuniknú pozornosti.
Jeden z najočakávanejších momentov je stretnutie s vráskavcom obrovským, ktorých je tu neúrekom. Tento majestátny a mierumilovný cicavec je výborným príkladom toho, že keď obmedzíme naše vykorisťovanie, príroda sa postará o rozmnoženie a hojnosť jeho druhu.
Proti prúdu rieky Negro
Sotva uplynul týždeň od môjho návratu zo zamrznutého kontinentu a už aj sa pripravujem na cestu do srdca Amazonského pralesa. Ťažké a hrubé jachtárske oblečenie nahradia ľahké a vzdušné nohavice a tričká. Suché a studené prostredie vystrieda horúce a neuveriteľne vlhké. Po dvojdňovej aklimatizácii v brazílskom veľkomeste Manaus ležiacom na sútoku riek Solimões a Negro, ktoré spolu tvoria rieku Amazon, sa presúvam k súostroviu Anavilhanas. Spolu s ďalšími dobrodruhmi nasadáme na tradičnú drevenú obytnú loď, ktorá sa na týždeň stane naším domovom a vyplávame proti prúdu rieky Negro.
Amazónia je biologicky najrozmanitejšie miesto na Zemi. Tento najväčší dažďový prales zohráva kľúčovú úlohu v regionálnych a globálnych uhlíkových cykloch a klíme. Povodie rieky Amazonky a jej fascinujúca príroda je domovom pre takmer jednu tretinu druhov objavenej a neobjavenej flóry a fauny a obsahuje takmer jednu štvrtinu pozemských zásob sladkej vody. Na jej území žije viac ako 300 indiánskych kmeňov, ktoré udržiavajú obmedzený alebo žiaden kontakt s vonkajším svetom. Každý, kto bol v Amazónii, vám povie, že nič sa nevyrovná zvukom džungle v noci, kde vládne príroda. Išli by ste na nočný lov kajmanov?
Ponad naše hlavy, z jedného brehu na druhý, prelietajú splašené farebné vtáky a v tmavých vodách spozorujeme ružových botov, riečnych delfínovcov, ktoré sú neodlučiteľnou súčasťou miestneho folklóru. Na hliníkovej pramici sa vnárame hlbšie do zavodneného lesa igapó. Náš sprievodca sa vyzná v džungli ako my v supermarkete. Ukazuje nám stromy či liečivé rastliny. Podvečer sa vylodíme na bielu piesočnatú pláž a kocháme sa dramatickým západom slnka, ktorý sa zrkadlí na kľudnej tmavohnedej hladine.
Keď sa opäť vydáme na cesty do sveta správajme sa zodpovedne k prírode a podporme rozvoj udržateľného lokálneho eko-turizmu, ktorý napomáha poznať a chrániť prírodu, naše spoločné dedičstvo.
Text a foto, Roman Nemec
Ak máš otázky na článok ,,Objektívom Romana Nemca – Z Antarktídy do Amazonského pralesa“, daj do komentu a radi odpovieme
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
