Rozhovor: Čína sa postupne dostáva do normálneho života
V najnovšom rozhovore ti prinášame pohľad Pavla Dvořáka, ktorý v Číne pôsobí a prežil celé obdobie koronavírusu priamo na mieste. Ako sa dostáva krajina do normálu? Sú opatrenia v Európe dostatočné? A aký je pohľad Slováka priamo na mieste? To sa dočítaš v ,,Rozhovor: Čína sa postupne dostáva do normálneho života“.
Aká je momentálna situácia v Číne?
V Číne sa život vracia k normálu. Ľudia už chodia do práce, podniky sú otvorené, doprava funguje. Ale ľudia sa na druhej strane stále boja, že sa to môže vrátiť. Takže do tých otvorených podnikov moc nechodia. Keď otvorili kiná v Číne, tak za prvý týždeň mali všetky kiná v krajine obrat 4000USD. To je len obrat. Normálne majú zisky v miliónoch. Tam je to pekne vidieť. Samozrejme všetci nosia masky a všade merajú teplotu a ľudí zapisujú, keď vchádzajú do verejných priestorov. Vždy zapíšu meno, tel. číslo a aktuálnu teplotu. Veľa firiem stále robí online alebo na polovicu a je vidieť, že to stálo veľa peňazí. Všetci šetria, kde sa len dá.
Je problém s rúškami? Koľko stoja? Je dezinfekcia všade pred vstupom do obchodov?
Dezinfekcia je všade a je povinné ju používať. Najmä na úradoch. Išiel som si minulý týždeň predĺžiť víza a pri vchode som musel ísť cez dezinfikačný koberec, vydezinfikovať si ruky, zmerali mi dvakrát teplotu a všetko zapísali. A tak to funguje aj v metre a MC Donalde a v kaviarni. Všade.
Rúška a respirátory sa dajú zohnať, ale za vyššie ceny než zvyčajne. Tak trojnásobne. Okrem toho aj štát dáva rúška na prídel. Pri každom rozdávaní je 5 rúšok na rodinu.
Je nejaký problém so zásobovaním jedla? Je niečoho nedostatok?
Nie, teraz už vôbec. Keď to začalo, tak prvý týždeň trochu bol. To bolo koncom januára. Väčšinou, keď išiel večer človek do obchodu, tak už nebola zelenina a mäso. Ale ak si človek privstal, tak sa dalo doobeda zohnať. Ale veľmi rýchlo sa to obnovilo. Teraz sú všetky obchody plné ako predtým. Jediný tovar, ktorý nie je, sú importované potraviny. Moja žena si rada dáva do kávy trošku Baileys a to sa nedá zohnať už druhý mesiac. Import a export totiž spadol na polovicu a stále padá. Jediný obchodný artikel, ktorý nepadá sú zdravotnícke pomôcky, ale aj tam sú kvóty, koľko sa môže vyvážať von z krajiny.
Ako ľudia riešili, že boli tak dlho uzavretí doma?
Číňania sú prispôsobivejší než sme my Európania. Proste to brali ako fakt, s ktorým sa nedá nič spraviť. Žili online. Pracovalo sa online, výuka bola online, sociálna komunikácia bola online. Ono Číňania sú tak či tak zvyknutí byť veľa online. Na druhej strane strašne veľa ľudí zostalo „uväznených“ doma v rodnej obci či meste. Väčšina Číňanov za prácou cestuje na druhý koniec Číny a rodiny sú rozdelené celý rok. Mám strašne veľa známych, ktorí napríklad robia v továrňach a vidia svoje deti a aj partnera iba raz do roka na čínsky Nový rok. Veľmi veľa rodín žije v Číne celoročne v odlúčení. No a táto epidémia prišla v čase Nového roku, keď sú všetky rodiny vždy spolu a zrazu sa nedalo odísť a nedalo sa ísť do práce. Pre veľa rodín to znamenalo, že prvýkrát mohli byť dlhodobo spolu. Čína mala šťastie, že sociálna izolácia prišla v čase čínskeho Nového roku, kedy sa život zastaví tak či tak. Proste sa len predĺžilo voľno.
Ako to riešili miestne autority? Aké obmedzenia ešte pretrvávajú?
Na začiatku sa zavrelo všetko. Ak som chcel ísť von z domu, musel som mať kartičku, ktorú kontrolovali a ľudia, ktorí u nás nebývajú, sa do obytného parku nedostali. Nemohli tak voziť jedlo, poštu, všetko sa nechávalo na špeciálnych staniciach pri hlavnej ceste. Ale toto všetko už sa uvoľnilo.
Miestni protestovali, alebo to brali ako vec, ktorú treba spraviť pre všeobecné blaho?
Neprotestoval nikto. Číňania neprotestujú, sú súdržnejší a zodpovednejší než ľudia u nás. Ľudia na západe si myslia, že to je preto, že Číňania sú zvyknutí poslúchať, lebo tu majú diktatúru. Ale to nie je vôbec pravda. V čínskej kultúre je blaho spoločnosti vždy postavené nad blaho jednotlivca. Konfucius vravel, že strom, ktorý vytŕča z lesa zlomí vietor. U nás je to presne naopak, ľudia sú posadnutí sebou samým a svojimi slobodami ako jednotlivca. Často krát ale odmietajú pripustiť, že slobody jednotlivca musia byť niekedy potlačené pre slobody spoločnosti.
Bežný život počas pandémie?
V jednotlivých častiach Číny sa to menilo. Niekde sa nesmelo vychádzať vôbec (Wuhan), inde bolo povolené, koľkokrát do dňa sa môže ísť von (napríklad Hangzhou) a niekde len kontrolovali vstup do obytných parkov, aby tam nechodili ľudia, čo tam nebývajú (Šanghaj). Ulice boli, ale prázdne všade. Ľudia von nechodili.
Zasiahlo to ekonomiku? Je nejaká štátna pomoc? Aké sú vyhliadky na najbližšie mesiace?
Samozrejme, obrovsky. Spadol najmä sektor služieb a turizmus. Po Číne krachli státisíce firiem. Len firiem, ktoré sa venujú mimoškolskému vzdelávaniu, skrachovalo viac ako 120 000. Ja aj žena podnikáme v cestovnom ruchu a tam krachujú vo veľkom. Hneď niekoľko reštaurácii na našej ulici kde bývame to nedalo.
Čína vyčlenila finančnú pomoc ekonomike tak, ako skoro každá iná krajina na svete. Bez toho by sa to nedalo. Aj napriek tomu však Čína stále predpokladá rast ekonomiky, i keď oveľa pomalší než sa pôvodne čakalo, pochopiteľne.
Dokedy je Čína uzavretá? Je tiež letecká doprava uzatvorená pred okolitým svetom?
Áno, Čína sa kompletne uzavrela. Posledné týždne boli totiž všetky prípady nových nakazení od ľudí, čo prišli zo zahraničia. A keďže sa situácia v EU a USA iba zhoršuje a zhoršovať sa bude, tak Čína kompletne zavrela hranice. Dokedy, to je otázka. Ani Číňania asi nevedia. Mne napríklad nedali ani víza na dva roky, tak ako to robia vždy pri manželských. Dali mi iba do januára. Pravdepodobne nikto netuší, kam to celé speje.
Ako sa pozeráš na Slovensko a Európu? Sú podľa teba nariadenia v Európe správne, alebo by mali byť tvrdšie? Ak tvrdšie, tak v čom?
Na Slovensku si myslím, že sú správne. Malo by sa však menej cestovať a karantény by mali byť prísnejšie. Domáce karantény, kde iní členovia rodiny chodia von, sú nanič. Ten vírus vynesú z domu tí, čo nie sú oficiálne v karanténe. Ale pomaly sa aj toto sprísňuje.
Najhoršie k tomu podľa mňa pristupuje USA a UK. Neuveriteľne to podcenili. Vyhovárajú sa na to, že to podcenili, lebo Čína zatajovala informácie. Áno, Čína zatajovala informácie v decembri 2019. Ale prezident Trump bol varovaný už 4. januára a celý svet vedel všetky fakty už v polovici januára. A aj napriek tomu sa začali obmedzenia robiť až posledný februárový týždeň. Krajiny by sa mohli pripraviť skôr, keby vedeli všetky fakty od Číny hneď na začiatku. Lenže to by asi aj tak nespravili, pretože neboli schopné pripraviť sa ani v dobe, keď už tie fakty mali. Trump miesto opatrení na každej tlačovke vravel, že to „zmizne ako zázrak“ – to je naozaj citácia. A Johnson odkázal občanom, že nech sa pripravia, že veľa ľudí umrie, ale do práce sa bude chodiť naďalej. Žiaľ, realita ich dobehla a svoje postoje museli zmeniť.
Hovorí sa, kedy sa situácia vráti späť do normálu?
To nikto netuší.
Pavel Dvořák – má vyštudovaný obor sinológie a hispanistiky, v Číne žije od roku 2009. Má vlastnú cestovnú kanceláriu so zameraním na netradičné, zážitkové cestovanie po Číne, o Číne pravidelne píše blog (www.cestycinou.sk) a točí videoblog (www.cestycinou.tv). Ako tlmočník čínštiny pracoval okrem mnohých slovenských a českých, aj s nadnárodnými firmami ako LEGO, Mondelez, Volkswagen a iné. Tlmočil bilaterálne rokovania s čínskym premiérom a prezidentom, mnohé bilaterálne a medzinárodné jednania o projekte novej hodvábnej cesty, ako aj obchodné a investičné fóra medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európe.
Máš otázky na článok ,,Rozhovor: Čína sa postupne dostáva do normálneho života“? Daj do komentu a radi odpovieme.
