Bude cestovanie už len drahšie a prídu regulácie?
Pred nedávnom sme uverejnili článok na Travelistane o tom, že keď sa chce cestovateľ dostať do Bhutánu, musí zaplatiť poplatok medzi 200 až 250 USD. Tento poplatok je aj ako reakcia na zvyšujúci nárast turizmu, ktorý naberá v niektorých prípadoch až obludných rozmerov. Niekto s tým súhlasí a niekto kategoricky odmieta. Prečo takéto poplatky postupne vznikajú? Je to ojedinelý prípad alebo sa máme obávať ďalších reštrikcií? Aj o tom je článok ,,Bude cestovanie už len drahšie a prídu regulácie?“
Nárast turizmu
Dobre už bolo. Dnes už cestuje takmer každý a každým rokom rastie počet turistov. Veď za minulý rok to bolo takmer 2 miliardy ľudí!!! Pomáha tomu nielen nárast ekonomiky v krajinách ako je Čína, India, Vietnam…, ale aj zlacnenie leteckej dopravy, vysoký počet nízko-nákladových spoločností, zjednodušenie vízového režimu (Slováci nepotrebujú víza do viac ako 140 krajín sveta – rozdiel oproti 90. rokom, kedy aj Fínsko zaviedlo víza) a mnoho ďalšieho. Proste svetu sa darí a ako cestujem ja, ty, chce cestovať aj Číňan Li z dedinky pri meste Hangzhou.
Na začiatku sa nárastu turizmu všetci tešili. Vlády mali nemali príjem, domáca ekonomika rástla, všetci sa tešili. Ja stále dávam za príklad Island. Keď som cestoval do tejto krajiny, letenky stáli cez 500 eur. Potom prišli nízko-nákladové spoločnosti a odrazu sem priletelo tisíce ľudí za pár eur. Zvýšili sa nielen tržby, ale aj ceny (dnes Island vyjde viac ako v období, kedy letenky stáli 500 Eur) a aj nervozita miestnych z ,,preplnenosti“ ostrova. A aj preto sa dnes hovorí na Islande, že buď zvýšia ceny pre cudzincov, alebo zavedú nejakú reguláciu.
Regulácie
Tie už sú. Zoberme si napríklad také Taliansko. Niektoré mestá zaviedli špeciálne poplatky v rozmedzí niekoľko eur už len za to, že môžete bývať v niektorých mestách. Tento poplatok priniesol síce viac peňazí do mestských kás, ale príchodom turistov sa zvýšil počet prenájmu cez AIRBNB, čo pre zmenu vyšmarilo ceny nehnuteľností do obrovských čísel. Proste najnavštevovanejšie krajiny začínajú postupne rozmýšľať nad určitými formami regulácie. Je to proste fakt s ktorým sa musíme zmieriť a pôjde nám to do peňaženiek.
Ľudia sa chovajú ako …
Ďalším faktorom je, že niektorí ľudia už prestali cestovať kvôli poznaniu, ale že je to módny trend. Niektorí si nenaštudovali určité zvyklosti, pravidlá a pri svojich cestách stratili úctu k jednotlivým národom, etnikám či zvyklostiam. Tu dám za príklad Tibet. Počas mojej prvej cesty do Tibetu v roku 2006 sa mohlo napríklad fotiť v chrámoch a stačilo jemné upozornenie, že počas modlitby sa nefotí a ľudia to akceptovali. Neskôr, keď už digitálne fotoaparáty mal každý, sem tam niekto spravil záber na tajnáša. Mysleli si, že si toto nikto nevšimne. Koľko krát som počul tvrdenie nielen od Slovákov, ale aj od zahraničných turistov ,,Chcem mať peknú spomienku a jeden záber nič nepokazí!“ Ale pokazí a veľmi!!! Tibetskí mnísi začali byť z toho nervózni, že počas takej intímnej chvíle ako je modlitba ich niekto fotí. Je to presne to isté, ako keby som počas modlitby v slovenskom kostole začal fotiť veriacich. Ako by sa tí veriaci tvárili? Bolo by to vám príjemné? Tak nakoniec chrámy počas modlitby zatvorili a bolo. Preto vidím, koľko výnimočných zážitkov už ľudia na svojich cestách nezažijú. Lebo sme sa správali ako debili.
A ešte jeden príklad z Tibetu.V tejto krajine majú zvyk, že musia do 40 dní po úmrtí človeka pochovať. Len tu to robia tak, že mnísi telo pri kláštore na špeciálnom mieste rozrežú a hodia supom. Teraz si viem predstaviť tvoju rekaciu. Hodiť supom? Fuuuuj! Presne takto reagovali turisti a cestovatelia, ktorí si nenaštudovali miestne podmienky a bezhlavo tento zvyk odsúdili. Dokonca o tom natočili dokument a svet sa pozeral divne na Tibet za ich vraj zvrátenú tradíciu. Ale keď si to rozoberieme na drobné, zistíte, že to nie je vôbec otrasné. Len si predstavte, že žijete vo výške nad 4000 metrov, kde je kamenistá pôda a nie je žiaden strom. Ako keby ste boli v Tatrách a na Lomnickom štíte máte vykopať jamu cez 2 metre. Dokážete to? A rastie na Lomnickom štíte nejaký strom? Toto ma na dnešnom cestovaní hnevá. Ľudia veľmi rýchlo vynášajú súdy bez toho, aby si tému trochu naštudovali. Aj preto sa stalo, že netibeťanov na tento rituál už nepúšťajú. Proste je koniec a dlho bude.
Poplatky krajine
A tu sa dostávame k príkladu menom Bhután. Táto krajina sa chcela vyhnúť zlému vplyvu turizmu. Na jednej strane sa nechcela uzavrieť, ale chcela vytvoriť, niečo unikátne, kde ľudia nebudú mať pocit, že sú v dave turistov pred nejakou pamiatkou. Chcela dať pocit výnimočnosti. Preto, keď sem dorazíš, budeš sa cítiť inak ako v takom Nepále, kde je hlava na hlave. Je tu kľud, je tu pohoda a aj ty máš bližšie k ľuďom, lebo tí sa necítia ako fotené opičky pri každej dennej príležitosti. Je tu väčšia symbióza, ktorú prestávam cítiť v krajinách, ktoré som navštívil pred niekoľkými rokmi.
Samozrejme, že poplatky začínajú byť aj preto, že s nárastom turistov je väčší tlak na infraštruktúru (budovanie ciest, hotelov, reštaurácií…), ale aj väčší výskyt odpadu po turistov… A to sú peniaze.
Aký je môj názor?
Na jednej strane schvaľujem a na druhej sa neviem s niektorými skutočnosťami zmieriť. Ak sa zavedú takéto poplatky, cestovanie sa do niektorých krajín stane výsadou len pre tých, čo na to majú peniaze. Ale na druhej, keď sa nevieme chovať, neakceptujeme kultúry, dokážeme vynášať otvorene súdy nad niektorými zvyklosťami a opovrhujeme nimi, tak sa nečudujem obyvateľom daných krajín, že z krajiny začnú robiť niečo exkluzívne pre ,,vyvolenú“ vrstvu.
Skúsme si vstúpiť do svedomia a začnime akceptovať niektoré veci. Skúsme brať zákazy fotenia vážne, skúsme nezavádzať na cestách rýchle hodnotenia… proste cestujme s pokorou. Lacno v cestovaní už bolo a kým nepríde nejaká kríza, za cestovanie už budeme platiť viac a viac. Ale aspoň cestujme tak, aby sme tých ľudí nenasierali svojim správaním a oni netlačili na svoje vlády, že tých drzých bláznov vo svojej krajine nechcú.
Aký je tvoj názor na článok ,,Bude cestovanie už len drahšie a prídu regulácie?“ ?
Chceš zažiť menej navštevovanú Indiu? Počul si o Arunachal Pradesh? O východnej Indii?
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
Souhlasím s tím, že za regulace si můžeme sami svým chováním. A bohužel ve spoustě cestopisů dokonce najdeš návody, jak ty pravidla porušovat – teď v poslední době jsem řešila např. výstup na Etnu, který je jen s průvodcem a snad ve všech cestopisech je návod, jak to udělat bez něj. Prostě nejsme vůbec schopni pochopit, že ta pravidla existují i třeba z jiných důvodů, než z turistů vytáhnout peníze – jako je ochrana přírody, bezpečnost apod. A pak je logické, že se restrikce stupňují. Je to škoda.