Je deväť hodín ráno a my vstupujeme do Annapurna Sanctuary – do vysokohorského údolia v tieni desiatej najvyššej hory sveta, preslávenej Annapurny. Okolo nás sú len hory. Po pravej strane sa do výšky 6 997 metrov dramaticky vypína štít posvätného vrcholu Machapuchare (tzv. Rybí chvost). Náš cieľ však leží ďalej, 400 výškových metrov pred nami je základný tábor desiatej najvyššej hory na svete, Annapurny (8 091 m. n. m.). Čaká nás 24 hodín pod Annapurnou.
Počasie je premenlivé, aké len v horách dokáže byť. Ešte pred hodinou boli takmer všetky vrcholce oblakmi. Teraz sa však počasie zlepšuje a hory sa ukazujú v plnej kráse. A to je tu v Annapurna Sanctuary v srdci Himalájí čo povedať. Mraky sa trhajú, pridávame do kroku. Vystúpime pár desiatok výškových metrov a pred nami sa nad údolím objavia zasnežené vrcholce. „Annapurna South a Annapurna 1, najvyššia hora celého masívu,“ upozorňuje nás nepálsky priateľ a sprievodca Gyanu. Konečne. Na ceste sme už štvrtý deň a počasie bolo zatiaľ až príliš krásne. Bolo priveľmi teplo a odparujúca sa voda z horských údolí vytvorila opar, ktorý obostrel všetky dominantné vrchy. Preto sa vysnívané hory celý čas len črtali za vlhkým závojom. Vedeli sme, že sú s nami, ale poriadne sme ich nevideli. Až teraz.
V krajine hôr
Prechádzame po žltkastej divej tráve a pozorujeme ľadovce a snehové pole pred nami – pozostatok hrubej snehovej pokrývky, ktorá každý rok zakryje údolie pod Annapurnou. Je síce koniec apríla, ale tu, vo výške štyri kilometre nad hladinou mora sa tento sneh udrží ešte pár týždňov. Koniec koncov v noci stále mrzne a cez deň je len niekoľko stupňov nad nulou. Ideme pomaly a sťažka dýchame. Dnes sme od 6:30 ráno vyliezli už 600 výškových metrov, čaká nás posledných 300. Nie je to nenáročné, ale po nekonečných schodoch nižšie je horská cestička pomaly sa šplhajúca do výšky príjemnou zmenou. „Vidíš ten kameň?“ pýta sa Gyanu a ukazuje na skalu vzdialenú niekoľko stoviek metrov. „Odtiaľ už uvidíme základný tábor.“ Naša cesta sa pomaly chýli ku koncu.
Pred nami sa vypína obrovská Annapurna South, má „len“ čosi vyše 7 200 metrov, ale je najbližšie a jasne dominuje celému masívu. Po jej pravej strane sa rozkladá o niečo vzdialenejšia obrovská stena Annapurny 1, ktorá kraľuje celej doline. Odtiaľto však ešte vyzerá o niečo menšia ako jej južná sestra. Po dvoch hodinách sa pred nami konečne objavuje tabuľa vítajúca nás v základnom tábore. Dokázali sme to!
Výhľady ako z pohľadnice
Počasie drží. Pred masívmi okolo nás sa točia oblaky – miestami ich vidíme a miestami sa hanblivo skrývajú. Ešte pár schodov a nadnes končíme. Čaká nás ubytovanie v základnom tábore, potom popoludnie, noc a azda jasné ráno v jednej z najkrajších dolín sveta. Prechádzame ešte pár krokov za základný tábor. Tu je najkrajší výhľad a pred nami sa otvára pohľad na celé údolie aj s ľadovcom, ktorý sa doteraz skrýval za násypom. Pohľadnica je kompletná. Hory s výškou 7 – 8-tisíc metrov sú pokryté belostným snehom a ľadom a z ich svahov padajú do údolia obrie telá ľadovcov, ktoré postupne pokrýva sutina, až vyzerajú ako malé štrkové pahorky. Ak ste ticho, počujete, ako ľadovec pracuje. Je to zvuk, akoby sa hora pomaly posúvala. Spôsobujú ho skaly, ktoré sa pomaly uvoľňujú a padajú do dier v ľade. Nezačujete ho inde, iba pri obrích ľadovcoch pokrytých skalami.
Počasie sa začína meniť, rýchlo fotíme. 24 hodín pod Annapurnou si musíme predsa čo najviac užiť! Čoskoro hory miznú a namiesto nich sa zjavuje oceľovosivá stena oblakov. V základnom tábore sme boli pár minút po jedenástej dopoludnia a Annapurna sa nám ešte ukázala. Tí, čo prišli popoludní, nemali toľko šťastia. So zhoršujúcim sa počasím klesá aj teplota, začína padať dážď so snehom. Radšej sa skryjeme vnútri.
Ako vyzerá ubytovanie v základnom tábore?
Ako vyzerá ubytovanie v základnom tábore Annapurny? Malé miestnosti s troma-štyrmi pozbíjanými posteľami a hrubými stenami. Žiadne kúrenie, ale zato niekoľko celkom solídnych perín. Izby majú dvere do dvora, ktorými sa dá prejsť k jednoduchej sprche a tureckým toaletám. Spoločenská miestnosť je spojená s kuchyňou, je tam o pár stupňov teplejšie ako vonku. Ideálne ak sa varí. Príprava jedál sa deje na plyne, a tak je aj v spoločenskej miestnosti zrazu o niečo teplejšie. Znie to možno jednoducho, ale vzhľadom na pomery je to vcelku luxus – žiaden stan! Je tu dokonca aj WC. Možno sa ubytovanie bude niekomu zdať biedne, ale 24 hodín pod Annapurnou za kompromisy s komfortom určite stojí! Aj strava je celkom prepychová. Na večeru si môžeme objednať z pomerne bohatého jedálneho lístka – hoc aj pizzu. Tento risk sa však rozhodneme nepodstúpiť a dávame si rezancovú polievku a zemiaky na panvici. Zemiaky pod Annapurnou? Áno. „Himalájske zemiaky sú výborné, o niečo sladšie ako na nížine, ale najlepšie v celom Nepále. V horách stále jeme zemiaky!“ poučuje nás sprievodca Gyanu.
Po večeri hasnú plynové horáky v kuchyni a teplota v spoločenskej miestnosti klesá, okolo pol deviatej je pomaly čas ísť spať. Ak sa vám zdá spánok o pol deviatej – deviatej večer skoro, tak vedzte, že v horách toho po zotmení veľa nenarobíte. O deviatej vypínajú elektrinu v celom basecampe a aj keby sme nechceli, spánok je najlepšia možnosť. Ráno nás aj tak čaká skoré vstávanie a o 5:30 východ slnka v horách. O deviatej je vlastne ideálny čas ísť spať.
Prvý ranný pohľad a prvé lúče slnka
Annapurna sa skrýva medzi oblaky
Detail Annapurny
Dokonalý ranný pohľad
Annapurna (8091 m.n.m) sa zaránky ukázala v plnej kráse
Dokonalý východ slnka
O piatej sa budím sám od seba a vyspatý. Vonku pomaly svitá. Vykuknem na dvor – víta ma dokonale bezoblačná obloha s bielymi štítmi Annapurny svietiacimi v rannom šere. Ráno je mrazivé, ale jasné. Prvé lúče slnka dopadnú na masívnu horskú stenu Annapurny 1 a sneh na jej vrchole vzplanie ranným svetlom. Je to nádherné divadlo, ktoré môžete vidieť aj stokrát a vždy je iné a úžasné. Ako postupuje svetlo po úbočí hôr, striedajú sa odtiene ružovej a žltej, až je osvetlený celý hlavný hrebeň. Z údolí pomaly prichádzajú sivé oblaky a plazia sa smerom k mohutným štítom. Každú minútu je scenéria pred nami iná. V priebehu rannej hodiny po svitaní vidíme nádherne ožiarené horské masívy, aj dramatické oblaky, ktoré ich postupne obkolesujú, až kým Annapurna medzi nimi nezmizne. Akoby ani nikdy neexistovala. Nádherné prírodné divadlo.
Na raňajky nás čakajú palacinky a čaj. Musím poznamenať, že jedlo je prekvapivo dobré, podobne ako počas celého 9-dňového treku. Pomaly prežúvame a pozorujeme, ako sa oblaky preháňajú medzi končiarmi vypínajúcimi sa nad údolím. Nikam sa neponáhľame. Čaká nás síce dlhá cesta nadol do údolia a minimálne 1 500 výškových metrov klesania, ale tieto okamihy v tieni Himalájí nemožno unáhliť. Náhle sa oblaky rozostúpia a otvorí sa dokonalý pohľad na Annapurnu 1 plne ožiarenú ranným slnkom. Gyanu už chcel zliezať do údolia, ale musí počkať. Pohľadov na Annapurnu a neskrotné hory okolo je ťažké sa nabažiť.
Posedenie v základnom tábore s vyhliadkou na „Rybí chvost“
Dovidenia Annapurna
Konečne opúšťame základný tábor okolo ôsmej hodiny ráno. Annapurna sa s nami lúči krásnym slnečným počasím a pri pohľade na jej masívy sa púšťame rezkým krokom do údolia. Cesta nadol k základnému táboru Rybieho chvosta, ktorý sme míňali včera, nám dnes trvá hodinu. Celý čas nás sprevádzajú pohľady na Annapurnu 1 a Annapurnu South. Okolo deviatej ráno opúšťame Annapurna Sanctuary a 24 hodín pod Annapurnou sa končí. Lúčime sa s úžasnými horami posledným pohľadom. Zároveň sa s nami lúči aj Annapurna a hanblivo sa skrýva za husté mraky. Dnes ju zrejme už nikto neuvidí.
So základným táborom
Praktické informácie
Najlepšia sezńa je v apríli. Dobré obdobie je aj október a november, len môže byť o niečo chladnejšie.
Na túru do základného tábora potrebujete šesť až sedem dní podľa kondície. Tri až štyri dni sa ide hore a dva až tri dni zvykne trvať cesta dole.
Najväčšia nadmorská výška je 4130 metrov v základnom tábore. Nadmorské výšky môžu byť náročné, preto sa odporúča ísť hore pomalšie.
Po celej ceste sú jednoduché ubytovania kde môžete prenocovať a objednať si teplé jedlo. Niekde je dokonca aj jednoduchá sprcha.
Na túru potrebujete povolenie, ktorá sa dá za 35 USD na osobu jednoducho vybaviť v Kathmandu
Sprievodca na cestu nie je povinný ale vie pomôcť s povolením, ubytovaním a orientáciou. Sprievodca sa dá jednoducho najať v Kathmandu alebo Pokhare